Smer ide brániť európsku integráciu. Dezintegráciou

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Winston Churchill podľa svojich slov veril len tým štatistikám, ktoré sám sfalšoval. Slová slávneho britského premiéra poukazujú na riziko vedomej manipulácie s dátami takpovediac zhora. Manipulátorom je ten, kto má napríklad výsadu zadávať otázky, na ktoré sa budú anketári pýtať občanov, kto môže zmeniť zozbierané dáta alebo ich (dez)interpretovať.

Výpovedná hodnota štatistík je však ošemetná aj z iných dôvodov, akým je ich vedomé falšovanie. Toť nedávno analytici Inštitútu finančnej politiky poukázali na metodologické problémy zisťovania parity kúpnej sily, čo má vplyv aj na dôležitú politickú otázku, či sa Slovensko vzďaľuje alebo približuje k priemeru Európskej únie. Takže približuje sa alebo vzďaľuje? Závisí, z akej štatistickej strany sa to vezme. Ak ideme na to podľa parity kúpnej sily, vzďaľuje. Ak podľa reálneho HDP, približuje. Veľmi zábavné, že.

Na rozdiel od ekonomických štatistík, ktoré stoja na poctivom zbere dát, ich správnom triedení a pod., rizikom výskumov verejnej mienky je zas skutočnosť, že ľudia anketárom nehovoria to, čo si myslia, ba ich dokonca úmyselne klamú. Pokojne môžete byť antisemitom, ale anketárovi už dnes nevyklopíte, že by vám prekážalo mať Žida za suseda, čo pravdaže platí aj naopak, že na takú negustióznu otázku odpoviete na truc, že prekážalo a veľmi. Alebo iný príklad. V živote by vám ako bohabojnému kresťanovi katolíkovi nenapadlo voliť multiotecka a jeho politickú rodinku, ale ako svoju voličskú preferenciu dáte v prieskume do pľacu Sme rodina. Prečo? Len tak z plezíru.

Obavy z východu

Ktovie, v akom naladení boli respondenti v prieskume projektu Revive EU, keď dostali otázku, či cudzinci robia Slovensko horším alebo lepším miestom na život. Denník N ich odpovede zobrazil v grafe, z ktorého vyplýva… A sme pri interpretácii. Niekto by mohol povedať, že v prieskume sa len potvrdila xenofóbia, ktorá je v našej národnej mentalite významne zastúpená už dlhodobo a zrejme má pôvod v hornatom teréne našej vlasti.

S prihliadnutím na detail sa však táto vec dá vidieť aj inak: obavy z cudzincov, ktorí prichádzajú na Slovensko z Východu, sú (výrazne) väčšie ako obavy z cudzincov zo Západu. Alebo inak: s cudzincami zo Západu a zvlášť z Česka sa spája zlepšovanie života v oveľa väčšej miere ako s cudzincami z Východu. Ľudia negatívne vnímajú Ukrajincov i Rusov, ale najhoršie sú na tom cudzinci z Blízkeho východu a Afriky.

Onen iný záver z toho je nasledovný: s Východom si ľudia spájajú horší život, takže Slovensko patrí jednoznačne na Západ.

Tento poznatok zrejme vyčítal z prieskumov aj Smer a vo svojej aktuálnej zahraničnopolitickej stratégii vyhlásil, že „Európska únia je pre Slovensko životný priestor a Európska integrácia je jedinečný projekt hodný ochrany“. A to ani neboli v Berlíne u pána Scholza ako Peter Pellegrini. Ak toto proeurópske vyhlásenie občanov a občianky, ktorí sa nevedia rozhodnúť, či dajú vo voľbách prednosť Smeru alebo napríklad Republike, nemilo prekvapí, ešte nemusia nad Robertom Ficom a jeho zahraničnopolitickým stratégom Ľubošom Blahom lámať palicu. Podstatnejšie je totiž to, že názory Smeru na ochraňovanie európskej integrácie idú v línii krajnej „ľavicopravice“ a znamenajú de facto jej dezintegráciu.

Rozbitý kompas

Dva príklady za všetky: Smer je proti vojenskej pomoci Ukrajine i proti sankciám voči Rusku. Vojenskú pomoc Ukrajine odmieta, „pretože táto vedie len k predlžovaniu vojnového konfliktu a k utrpeniu civilistov bez zmeny postoja Ruskej federácie“. Okrem toho, že je to morálne perverzné a politicky neskutočne naivné, Smer takto stojí proti celej západnej a stále dominantnej koalícii naprieč svetom vrátane Európskej únie.

A to isté platí aj o jeho postoji k sankciám. Tie vraj bude hodnotiť „na základe efektivity pri dosahovaní zamýšľaných cieľov a najmä na základe ekonomických a sociálnych dopadov na Slovensko“. Strana, ktorá organizovala a kryla monštruózne okrádanie vlastných občanov i občanov EÚ, odrazu úzkostlivo bazíruje na sociálnych a ekonomických dôsledkoch sankcií, ktoré znižujú schopnosti vojnových zločincov viesť dobyvačnú vojnu proti inému štátu. Kam tento smerácky protiprúd vedie? Určite nie k posilňovaniu európskej bezpečnosti, slobody a prosperity. Najbližšia bude k tomu zahraničnopolitická izolácia.

O rozbitom hodnotovom i geopolitickom kompase strany Smer (čo niektorí teoretici považujú za taktický „odrb“ na voličov) vypovedá aj jej prihlásenie sa k zahraničnej politike „na všetky štyri svetové strany“. Smer totiž deklaruje, že berie s porozumením, „že na svete sú aj krajiny ako Čína či Vietnam, ktoré sa rozhodli ísť inou formou vládnutia, ako je parlamentná demokracia“. Rozhodli sa ísť? A ktože tam, na Východe, o tom rozhodol? Nuž „rozhodli“ sa tak ich vedúce sily – totalitné komunistické strany. Povraždili opozíciu a zaviedli teror. Tak to bolo. Urobili to isté čo kedysi komunisti v Československu, akurát ešte brutálnejším spôsobom. Za asistencie KGB.

Finálna otázka: Je možné, aby v krajine, v ktorej občania majú husiu kožu z Východu, už bol Smer s jeho afinitou k totalitným východným režimom voličsky najžiadanejší? Štatisticky je to možné. Možno respondenti v prieskumoch len tak z plezíru tárajú.