Denník N

Čo chce spraviť Syriza a prečo sú grécke voľby zaujímavé aj pre nás

Alexis Tsipras dokázal z radikálnej ľavicovej koalície spraviť najsilnejšiu stranu v Grécku. FOTO - TASR/AP
Alexis Tsipras dokázal z radikálnej ľavicovej koalície spraviť najsilnejšiu stranu v Grécku. FOTO – TASR/AP

Favorit nedeľných gréckych parlamentných volieb sa chce s veriteľmi dohodnúť o odpisu časti dlhu. Slovensko ručí krajine za pôžičky v hodnote 1,72 miliárd eur.

Čo je to tá Syriza?

Plný názov strany je Koalícia za radikálnu ľavicu (Syriza je len skratka) a ako spolok ľavicových a extrémne ľavicových strán vznikla v roku 2004. Medzi jej zakladajúce strany patrili Koalícia ľavice, hnutí a ekológie, Obnovená komunistická ekologická ľavica či Ľavica medzinárodných robotníkov. Na jednoliatu stranu sa zmenila v roku 2012.

Do krízy bola len okrajové hnutie, najviac podpory získala v parlamentných voľbách v roku 2007 (5 percent hlasov). V dvoch voľbách v roku 2012 však už skončili ako druhá najsilnejšia strana. V priebehu mesiaca získali 600-tisíc voličov, stúpli zo 17 na 27 percent.

stxdT

Aká je šanca, že budú vládnuť v Grécku po nedeľných voľbách?

Vysoká. Dlhodobo vedú v prieskumoch, podľa posledných čísiel by mohli získať okolo 36 percent. Druhá konzervatívna Nová demokracia, ktorá vládla doteraz a plnila požiadavky veriteľov, stráca zhruba šesť percentuálnych bodov. Podľa Reuters v troch zo štyroch prieskumoch Syriza svoj náskok zvýšila.

Víťaz volieb získa v Grécku automaticky 50 poslancov. Na samostatnú vládu bude Syriza potrebovať 151 poslancov v 300-člennom parlamente. Skôr sa čaká, že vytvorí vládu v jednou z menších strán. Možností je viacero: ľavicový PASOK, nová stredová strana To Potami či konzervatívni Nezávislí Gréci, ktorí rovnako odmietajú úsporné opatrenia.

Sú radikálni?

Podľa názvu, ale aj na slovenské či európske pomery, je Syriza radikálna ľavicová strana. V posledných mesiacoch sa však snažili posunúť do stredu. V programe z roku 2013 majú napríklad odchod z NATO či vyhnanie cudzích vojakov z Grécka (Američania majú základňu na Kréte), no pred voľbami už hovorili, že to nie je na programe dňa.

Ich ekonomický program je tiež silne (ak nepovieme radikálne) ľavicový. Chcú zvýšiť minimálnu mzdu, znížiť dane, dodávať zadarmo elektrinu a kúrenie pre chudobných či znova zamestnať Grékov vo verejnom sektore, zvýšiť dane pre bohatých. Väčšina opatrení by zrejme zvýšila deficit krajiny.

Prečo im Gréci veria?

Bežní Gréci za posledných päť rokov utrpeli výrazný prepad životnej úrovni. Nezamestnanosť je vyše 25 percent, medián príjmu klesol o 300 eur, výkon ekonomiky padol o štvrtinu a vrátil sa do roku 2004. Gréci nevidia, že by sa situácia mala v najbližších rokoch výrazne zmeniť.

„Budeme voliť Syrizu, aby ukončila túto mizériu. Čo je veľa, to je veľa, nenecháme im zničiť naše deti,“ povedala nezamestnaná matka Stavroula Gourdourová, ktorá volila pred troma rokmi vládnych konzervatívcov. Nie je sama, čo má tento názor.

Syrize sa podarilo vyprofilovať ako strana, ktorá bojuje proti úsporým opatreniam. Veľkú zásluhu na súčasnej popularite má líder Syrizy Alexis Tsipras, veľmi šikovný rečník.

Kto je ich hlavný súper?

Dve strany, ktoré striedavo vládli Grécku od pádu junty v roku 1974 a v očiach mnohých môžu za súčasný stav, výrazne stratil podporu. Socialistický PASOK sa ledva dostane do parlamentu, stratila aj Nová demokracia.

Ich spoločná vláda síce zaviedla úsporné opatrenia podľa toho, ako chceli veritelia, no reformy, ktoré krajiny potrebuje na ekonomický rast, nepresadili. V Grécku majú stále silný vplyv lobistické skupiny, oligarchovia, rozšírená je korupcia aj daňové úniky.

Navyše, program súčasnej vlády je hlavne strašenie pred Syrizou. V skratke, Nová demokracia šíri strach, Syriza nádej. A akokoľvek môže byť to prvé oprávnené a to druhé naivné, momentálne to v Grécku funguje.

xVFsH
Prieskum Palmos Analysis, 12. – 15. januára

A prečo by to malo zaujímať Slovákov?

Grécko má dlh vo výške 322 miliárd eur, čo je 175 percent ich HDP. Je suverénne najvyšší v Európskej únii a tretí najvyšší na svete (po Japonsku a Zimbabwe). Asi 60 percent (240 miliárd eur) dlhuje Grécko západným veriteľom – Európskej únii a Medzinárodnému menovému fondu. Štruktúru gréckeho dlhu si môžete pozrieť v článku analytika Tatrabanky Juraja Valachyho.

Slovensko požičalo Grécku najmä cez euroval a fond Európskej centrálnej banky. Celkovo podľa neho ručíme Grécku za 1,72 miliardy eur.

Hlavný cieľ Syrizy je dohodnúť sa s veriteľmi na odpise časti dlhu. „Neexistuje jediná rozumná osoba v celej Európe, ktorá by si vážne myslela, že grécky dlh je udržateľný a musí sa vyplatiť celý,“ povedal podľa Wall Street Journal Tsipras pred voľbami.

Na rozdiel od minulosti už Syriza nehovorí, že „roztrhá memorandum“, ale chce vyjednávať. Odpustenie dlhu má historický precedens, hovoria. V roku 1953 sa Európa dohodla, že odpustí dlhy Nemecku z druhej svetovej vojny, čo pomohlo naštartovať ekonomiky západného Nemecka.

V západnej tlači sa objavilo viacero názorov odborníkov, ktorí hovoria, že tento scenár nie je až taký nereálny. Podľa Petra Spiegela z Financial Times sa odpustenie časti dlhov zvažovalo už v roku 2012. Grécko už v súčasnosti má bez splátok dlhu rozpočtový prebytok.

5DhVZ

Je v hre odchod Grécka z eurozóny?

Tri štvrtiny Grékov chcú zotrvať v eurozóne. Rovnako chce platiť eurom naďalej aj Syriza (až na niektoré extrémne radikálne frakcie). Tsipras hovorí, že odchod z eurozóny nie je v hre. „Nikto skutočne neverí, že Grexit je bezprostredný,“ napísal Peter Spiegel, aj keď nemecká kancelárka Angela Merkelová ho nevylúčila.

V Bruseli skôr veria, že sa s Tsiprasom nejako dohodnú. Mnohé radikálne strany sa po tom, čo sa dostali k moci pod váhou zodpovednosti ku krajine posunuli do stredu. Ako dodáva Spiegel, bývalý brazílsky prezident Lula da Silva bol radikálnym ľavičiarom, no nakoniec sa stal reformným a populárnym brazílskym prezidentom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie