Prípad poslankyne Kozelovej ukazuje, že Bratislava potrebuje výrazne viac nájomných bytov a nové pravidlá

Poslankyňa parlamentu Monika Kozelová bude aj naďalej bývať v nájomnom byte v bratislavskom Ružinove s regulovaným nájomným 56 eur mesačne.

Mestská časť na čele so starostom Martinom Chrenom jej začiatkom februára opätovne predĺžila zmluvu na prenájom bytu na Prievozskej ulici, a to do konca novembra tohto roka. Byt má rozlohu 38 štvorcových metrov.

Kozelová vlani v komunálnych voľbách kandidovala za Chrenovu stranu Tím Ružinov. Do Národnej rady sa dostala na kandidátke OĽaNO, z klubu odišla tento rok spolu s občiansko-demokratickou platformou okolo Jána Budaja a momentálne rokuje o vstupe do novej strany premiéra Eduarda Hegera Demokrati.

Plat poslanca parlamentu je momentálne 3 270 eur, k tomu patria ešte paušálne náhrady, Kozelová ich ako Bratislavčanka dostáva vo výške 2180 eur.

V poradovníku na nájomné byty v Bratislave je zhruba 600 čakateľov, čaká sa 6 až 7 rokov.

Byt Moniky Kozelovej otvára niekoľko otázok – napríklad či je správne, že keď na nájomný byt čakajú desiatky ľudí, mestská časť predlžuje nájom poslankyni Národnej rady, ktorá si zo svojho platu môže dovoliť aj komerčný prenájom.

Tento prípad ukazuje aj to, že Bratislava potrebuje výrazne viac nájomných bytov a že si potrebuje ujasniť pravidlá ich prideľovania.

Magistrát Matúša Valla hovorí, že zmenu pravidiel už pripravuje.

Nájomné byty, to nie je len sociálne ubytovanie

Nájomné bývanie je v Bratislave dlhodobý a zásadný problém, mesto a jeho mestské časti majú ani nie dve tisícky bytov na nájom, čo je menej ako jedno percento všetkých bytov. Napríklad vo Viedni tvoria nájomné byty štvrtinu všetkých bytov a je ich viac ako 200-tisíc, v Brne tvoria zhruba 15 percent. V európskych mestách je nájomné bývanie prvou možnosťou bývania a hypotéku nemá taký veľký podiel ľudí ako na Slovensku.

Hlavné mesto vlastní 876 nájomných bytov, ďalších asi tisíc bytov je zverených do správy mestským častiam, ktoré zodpovedajú za prideľovanie, chod a ich údržbu. Plán výstavby v najbližších rokoch aj v spolupráci s developermi je skôr v stovkách bytov.

Problémy s výstavbou nájomných bytov má aj štát, hoci to je priorita vládnej strany Sme rodina.

Nájomné byty si ľudia často zamieňajú za sociálne byty, no mesto a jednotlivé mestské časti v nájomných bytoch ubytovávajú aj svojich zamestnancov, ako napríklad učiteľov z materských škôl či mestských policajtov, nájomníkmi sú aj reštituenti, pre ktorých má Bratislava zo zákona povinnosť zabezpečiť náhradné nájomné bývanie.

To je aj prípad bytu poslankyne Kozelovej – nejde o sociálny, ale o nájomný byt v správe mestskej časti.

Práve pre dojem, že nájomné byty sú sociálne byty, sa často susedia stavajú proti výstavbe nových bytov. Stalo sa tak aj v prípade bratislavského Ružinova, keď miestni spísali petície proti výstavbe bytových domov pre seniorov v lokalite Parková.

Aj na nájomné bývanie je v Bratislave poradovník. Iba v Ružinove čaká na nájomné bývanie štyridsať ľudí.

Doteraz neskúmali výšku platu, Vallov magistrát to už zmení

Mestská časť Ružinov má 70 sociálnych bytov v jednom bytovom dome na Vietnamskej ulici. Ostatných 157 bytov má mestská časť v správe od hlavného mesta a ide o nájomné byty, veľká väčšina z nich je obsadená, časť bytov nie je v obývateľnom stave.

Sociálne a nájomné byty sa v podmienkach získania rozlišujú podľa príjmu – pri sociálnych bytoch sa pozerá na hornú výšku príjmu žiadateľov. Podľa toho, či ide o samoživiteľku alebo zamestnanca obce, je horná hranica príjmu vo výške 586 eur či 781 eur.

„Dokonca aj v Ružinove sme už mali prípady, kde na to sociálne slabšia rodina doplatila – pätnásťročný syn si našiel brigádu, aby rodine pomohol, a neuvedomili si, že tým presiahli stanovenú hranicu príjmu a stratili nárok na bývanie,“ vysvetľuje hovorkyňa Ružinova Tatiana Tóthová.

Pri nájomných bytoch je dôležitá spodná hranica príjmu. Aktuálne takýto byt môže dostať len ten, kto má príjem viac ako 234,42 eura (1,2-násobok životného minima) – aby mala mestská časť istotu, že zvládne platiť nájomné.

Podobne to je pri nájomných bytoch aj vo Viedni, kde tiež neplnia nájomné byty len sociálnu funkciu, aj tam musia nájomníci preukázať minimálny príjem.

V Bratislave a ani v Ružinove pri nájomných bytoch nie je stanovená maximálna príjmová hranica – a teda pri pridelení bytu a ani pri predlžovaní nájmu nepozerajú na to, či má niekto napríklad plat poslanca.

Magistrát Matúša Valla po otázkach na byt Moniky Kozelovej odpovedá, že už pripravujú nové všeobecne záväzné nariadenie aj pre takéto prípady. Má podrobnejšie určovať pravidlá pridelenia bytu aj podmienky nájmu – a mesto chce zaviesť po novom už aj hornú príjmovú hranicu domácnosti.

Nové nariadenie má zadefinovať aj rôzne úrovne nájomného od zvýhodneného nájomného pre domácnosti s veľmi nízkym príjmom až po takmer trhové nájomné – pri tom však mesto počká na novú cenovú reguláciu ministerstva financií.

Detaily nových pravidiel zatiaľ nepoznáme a nevieme ani, aká bude horná príjmová hranica pre získanie nájomného bytu.

Bežne rozhoduje komisia, teraz rozhodol Chren. Zmluvu predlžujeme každému, vraví

Podľa nájomnej zmluvy si poslankyňa Monika Kozelová prenajíma byt s rozlohou 38 metrov štvorcových na Prievozskej ulici. O pridelení nájomného bytu rozhodlo ešte vedenie mestskej časti v roku 2004, zmluvu jej ružinovská radnica predĺžila v roku 2020 – keď už bol Martin Chren starostom, no Kozelová ešte nebola poslankyňou parlamentu.

O predĺžení nájomných zmlúv a aj o pridelení bytu bežne rozhoduje bytová komisia mestskej časti. Tentokrát vo februári 2023 však nerozhodla komisia, ale nájomné Kozelovej predĺžilo priamo vedenie mestskej časti.

„Keďže sme na prelome volebných období, bytová komisia ešte nezasadala, ale viacerým ľuďom končila platnosť zmlúv, automaticky sa preto po dohode s vedením všetkých poslaneckých klubov predĺžili o jeden rok, nemôžu totiž bývať v týchto bytoch bez platných zmlúv,“ vysvetľuje hovorkyňa Tóthová.

Komunálne voľby boli vlani 29. októbra, nájomnú zmluvu Kozelovej predĺžili na začiatku februára, teda takmer sto dní po voľbách.

Starosta Chren odmieta konflikt záujmov – podľa ružinovskej radnice by konflikt záujmov bol v prípade, ak by poslankyňa dostala niečo, na čo nemá zo zákona nárok. „A to sa nestalo a nedeje,“ tvrdí hovorkyňa Ružinova Tatiana Tóthová.

„Starosta Chren tento byt teda nepridelil, od roku 2004 sa pani poslankyni len pravidelne predlžuje nájomný vzťah úplne rovnako ako všetkým ostatným nájomníkom. V celej histórii Ružinova nemáme vedomosť o tom, že by obec vypovedala platnú nájomnú zmluvu takému nájomníkovi, ktorý plní všetky jej podmienky: platí nájomné, energie, nie je problémový a neobťažuje svojich susedov,“ vysvetľuje hovorkyňa Tóthová.

Viac ako prenájom nájomného bytu však môže verejnosť zarážať výška nájmu za byt v centre Ružinova. Prenájom garsónky či jednoizbového bytu podobnej veľkosti vyjde momentálne podľa ponuky bytov na portáli nehnuteľnosti.sk od 420 eur vyššie.

Nájom mestského bytu, ktorý Kozelová obýva, je regulovaný zákonom, preto zaň platí len 56 eur mesačne.

Keďže nájomné je v byte regulované zákonom, samospráva nemôže nájomné zvýšiť. „Obec nemôže účtovať vyššie nájomné, než určuje zákon, aj keď by to bolo spravodlivé a rozumnejšie,“ dodáva Tóthová.

Kozelová: Nekradnem, pomáham iným

Poslankyňa Kozelová pre Denník N uviedla, že by si veľmi priala bývať vo vlastnom byte. Tvrdí, že by jej to na starobu, keďže má 62 rokov a je bez partnera a bezdetná, dalo väčší pocit istoty.

„Kvôli rozhodnutiu samosprávy by som mohla skončiť na ulici len s dôchodkom, ktorý ani napriek krátkemu obdobiu poslancovania nepresiahne niekoľko stovák. Som vďačná za to, že mám strechu nad hlavou, ale byt 2. kategórie s 38 štvorcovými metrami má ďaleko od luxusu,“ vysvetľuje poslankyňa.

Byt chcela v minulosti odkúpiť podobne ako iní ľudia na Slovensku, keď sa odkupovali štátne byty, v ktorých roky žili. Vysvetľuje, že tento byt najskôr vymenila za družstevný byt.

„Najskôr si ma nekonečne posúvali, a potom prijali VZN, podľa ktorého sa už byty predávať nesmú. To, že v byte dnes žijem za takýchto podmienok, nie je luxus, je to len náplasť na nespravodlivosť a nedodržiavanie zákona v čase, keď som mohla a chcela tento byť odkúpiť,“ vysvetľuje Kozelová a dodáva, že ak by dostala možnosť byt pred rokmi odkúpiť ako iní ľudia, dnes by bývala vo svojom a nemusela by sa obhajovať.

Na Facebooku prípad svojho bytu Kozelová komentovala aj s jasnými odkazmi na Roberta Fica. „Nemám manžela, ktorý by mi za svoj učiteľský plat kúpil byt v Bonaparte, ani frajera, ktorý by ma vyvážal služobným BMW s ochrankou. A nemám ani tie rolexy za dvadsať litrov. Skrátka nekradnem, nepýtam si nič za vybavenie, nenosím nič v alobale ani v krabici od šampusu. Za svoj plat pomáham rodine a cudzím ľuďom,“ píše poslankyňa na Facebooku.

Kozelová ďalej tvrdí, že peniaze z platu poslankyne šetrí aj na starobu a horšie časy, keďže žije sama a nemá istotu, že sa o ňu niekto postará.

„Občas si niečo kúpim pre radosť od ľudí, ktorí v daný čas potrebujú peniaze, občas si doprajem dovolenku na Slovensku a občas predĺžený víkend niekde v Ríme či Miláne. Moja jediná a dosť veľká investícia počas poslancovania bola do vlastného chrupu,“ dodáva Kozelová.

Vagus: Treba zmeniť bytovú politiku

Občianske združenie Vagus, ktoré dlhodobo spolupracuje s ľuďmi bez domova, hovorí, že dostupné nájomné bývanie je problémom celého Slovenska. „Vzhľadom na to, že počet nájomných bytov je pomerne nízky, prioritne by mali byť distribuované medzi ľudí, ktorí cenovo dostupné nájomné bývanie naozaj potrebujú,“ hovorí za Vagus Klára Bernátová.

Pre energetickú krízu aj vysokú infláciu sa do finančnej tiesne dostáva čoraz viac ľudí, potreba regulovaného nájomného bývania bude tak aj naďalej čoraz aktuálnejšia. „Zároveň je jednou zo zodpovedností samospráv pomoc svojim obyvateľom a obyvateľkám,“ dodáva Bernátová s tým, že samosprávy by mali ťažkú ekonomickú situáciu preniesť aj do pravidiel pre nájomné bývanie.

Terénni pracovníci Vagusu sa totiž často stretávajú s ľuďmi, ktorí si komerčný podnájom nemôžu dovoliť – ak by dokázali aj platiť stanovenú cenu podnájmu, nevedia naraz zaplatiť depozit vo výške jedného či dvoch nájmov, čo prenajímatelia často vyžadujú.

Mnohí ľudia tak podľa Vagusu často roky žijú v ubytovniach v skromných podmienkach. „Stáva sa, že ak sa našim klientom podarí aj získať podnájom na komerčnom trhu, nevedia si ho udržať – nájmy teraz veľmi stúpli,“ hovorí Bernátová.

Často sa tiež stáva, že ľudia nemajú dobre uzavreté nájomné zmluvy a prenajímateľ ich vie vyhodiť na ulicu za niekoľko dní. „Bývanie na komerčnom trhu nie je úplne bezpečné, preto je dôležité, aby ľudia mali dostupné nájomné bývanie z mestských častí,“ dodáva.

Ružinov je v štatistikách Vagusu druhou mestskou časťou, kam za posledné tri roky chodil najčastejšie mestský terénny tím na pomoc za ľuďmi bez domova.