Riziká umelej inteligencie, s ktorými by ľudstvo malo niečo robiť
Autor je profesorom na Ústave robotiky a kybernetiky
na Slovenskej technickej univerzite
Čoraz viac sa diskutuje o možnostiach umelej inteligencie, o jej prínosoch, ale aj o hrozbách. Nedávno debaty intenzívne rozvírilo aj sprístupnenie četovacieho bota ChatGPT od firmy OpenAI. Nechcem sa teraz detailne zaoberať týmto zaujímavým produktom. Skôr sa chcem pozrieť na možnosti podobnej umelej inteligencie (Artificial Intelligence, AI) z nadhľadu a všeobecnejšie.
O tom, že AI prináša ľudstvu prospech a zlepšuje jeho život, netreba špekulovať. A či chceme alebo nechceme, bude sa to tak diať aj v budúcnosti a s narastajúcou intenzitou. Len sa otvárajú aj otázky, či tento proces predstavuje pre ľudstvo aj nejaké riziká. V nasledujúcom príspevku ponúkam svoje zamyslenie nad touto otázkou. Domnievam sa, že riziká tu sú a bude potrebné ich nielen brať do úvahy, ale aktívne s nimi niečo robiť.
Potenciálne negatívne vplyvy AI pre človeka by som rozdelil do piatich kategórií.
I
Prvá kategória sa týka dlhodobého vplyvu technológií, elektroniky, výpočtovej techniky a nakoniec a najviac vplyvu AI na ľudskú spoločnosť. Stupeň inteligencie človeka sa v priebehu dejín zvyšoval vďaka tomu, že človek bol nútený riešiť čoraz zložitejšie problémy. Najprv si musel vedieť zadovážiť potravu, brániť sa pred inými predátormi, brániť sa nežiaducemu vplyvu svojho prostredia, chladu, dažďu a podobne. Neskôr si začal stavať obydlia, pestovať plodiny, chovať hospodárske zvieratá. Toto všetko musel ochraňovať pred vplyvom prostredia, ale aj pred nepriateľmi.
Riešenie otázok, ako sú poľnohospodárstvo, stavebníctvo, doprava, ale aj obrana, tlačili inteligenciu človeka vyššie a vyššie. A tak to pokračovalo až dodnes. Vynálezy a objavy nám zjednodušovali a spríjemňovali život. Postupne začali nahrádzať ťažkú mechanickú prácu, rutinnú mechanickú prácu, rutinnú administratívnu prácu, potom čoraz kvalifikovanejšiu prácu a dnes už aj tvorivú a dokonca aj vedeckú prácu človeka.
Ale práve toto, na druhej strane, môže predstavovať začiatok nášho intelektuálneho úpadku, začiatok hlúpnutia ľudskej spoločnosti. Pretože keď prestávame riešiť problémy, prestávame trénovať a rozvíjať svoje kognitívne schopnosti. Keď športovec netrénuje, jeho výkonnosť začne stagnovať, ba až klesať. Keď človek nie je nútený premýšľať pri riešení problémov, keď nám riešenia povie počítač, keď za študenta urobí domáce úlohy chatbot, prestaneme sa rozvíjať a začneme upadať. Výkonnosť technológií aj AI narastá exponenciálne. Začne úroveň intelektuálnych schopností človeka (tiež exponenciálne) klesať?
II
Druhá oblasť rizík sa týka vplyvu technológií a AI na naše
