Denník N

Rus Jevgenij Bugrejev: Som si istý, že bežný Rus by chcel mať životnú úroveň priemerného Slováka

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V Rusku každý vie, že podnikať môže len dovtedy, kým ho niekto nestopne. Len tak. Štát vás tam dokáže zničiť v priebehu hodín. Len preto, lebo máte iný názor na politiku. Poznal som príbehy, keď mafia a korupcia tak ublížili nevinným ľuďom, že som v tom systéme nechcel žiť, tvrdí Rus žijúci na Slovensku.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tento text je súčasťou seriálu Slovensko očami cudzincov. Prinesie sériu rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Všetky rozhovory a možnosť odoberať ďalšie vydania e-mailom nájdete na stránke seriálu Slovensko očami cudzincov.

Jevgenij Bugrejev (1979) pred odchodom z Ruskej federácie žil v Jekaterinburgu. V roku 2016 sa presťahoval aj s rodinou do Banskej Bystrice, kde podniká v oblasti gastrosektora a angažuje sa v pomoci ukrajinským utečencom.

Z akého prostredia pochádzate?

Je to dlhý príbeh. Som z rodiny, ktorá za socializmu zažívala represie sovietskeho režimu. Pradedo z otcovej strany žil na dedine pri meste Viatka, dnes sa to volá Kirov. Odmietal sa vzdať majetku, a tak mu súdruhovia oznámili, že ho zničia. Zrazu mu sused povedal, že už o ňom majú rozhodnutie a že si poňho prídu na druhý deň. Nepriatelia režimu sa vtedy delili do troch kategórií – prvej, druhej a tretej. V prvej človeka rovno zastrelili, v druhej ho poslali na Sibír, v tretej presídlili kamsi ďaleko od domova. Pradedo netušil, do ktorej kategórie spadá, a tak v noci aj s rodinou utiekol. Majetok skonfiškovali komunisti.

Rodina cestovala kade-tade, pradedo umrel, a jeho syn, teda môj dedo, vyrástol doslova na ulici. Dostal sa až na územie dnešného Kazachstanu aj Kirgizska. Otec bol zase elektrikár, ktorého poslali pracovať do závodu na výrobu zlata do púšte v súčasnom Uzbekistane. Tam som sa narodil. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa naši presťahovali naspäť do Ruska, v roku 2005 som do Jekaterinburgu prišiel žiť aj ja.

Čo mamina strana rodiny?

Stará mama z maminej strany sa narodila do bežnej dedinskej rodiny na juhu Ruska pri hraniciach s Ukrajinou. Rozprávala mi, že odmalička si pamätala len strašný hlad a biedu. Počas druhej svetovej vojny k nim do dediny vtrhli Nemci a ubytovali sa vo viacerých domoch. Vrátane toho, kde žila stará mama. Keď dedinu oslobodila Červená armáda, rozhodla sa potrestať všetky rodiny, do ktorých sa natlačili Nemci. Akoby mali na výber. Vnímali ich ako kolaborantov, hoci za nič nemohli, a tak ich presídlili do Kazachstanu. Rodiny z oboch strán si teda užili represie režimu.

Päť odpovedí o Slovensku, ktoré potrebujeme poznať

V seriáli rozhovorov s cudzincami v úvode vždy opakujeme päť totožných otázok o Slovensku a jeho vnímaní tými, ktorí u nás dlhodobo žijú alebo žili. 

Čo vás na Slovensku najviac prekvapilo v pozitívnom a čo v negatívnom zmysle?

Pozitívne ma prekvapili ľudia. Keď som prvýkrát priletel do Bratislavy, chytil som posledný vlak do Banskej Bystrice. Bola noc a sedeli pri mne dvaja starší cudzí ľudia – pán a pani. Začali sme spolu debatovať, a keď zistili, že ma v Bystrici nik nečaká, rovno začali volať svojim známym z mesta, aby ma niekto na stanici počkal autom a odviezol do hotela. Nechceli, aby sa mi niečo stalo. Neuveriteľné – totálne cudzí ľudia mi začali pomáhať, hoci nemuseli. S podobnými situáciami sa u vás stretávam často. Ľudia mi opakovane pomohli, hoci som ich o to nežiadal. Aj preto sa snažím odplácať rovnakou mincou a pomáhať tým, čo to potrebujú. V Rusku som cítil oveľa agresívnejšiu atmosféru. Napríklad u vás sa ľudia zdravia vo výťahoch – v panelákoch aj v obchodných centrách. V Rusku ľudia nastupujú a vystupujú mlčky.

Iný príklad – raz som chcel v Jekaterinburgu pomôcť vodičovi, ktorému sa pokazilo auto, vďaka čomu zablokoval cestu. Všetci naňho trúbili a nadávali, tak som vystúpil, že mu pomôžem odtiahnuť ho na blízky ostrovček tak, aby nikoho neblokoval. Keď som sa k nemu blížil,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko očami cudzincov

Seriál rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Ako vnímajú Slovensko. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok.

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie