Denník N

V Brne o ľudských právach vo vojne

Ilustračné foto – Knihovna Václava Havla
Ilustračné foto – Knihovna Václava Havla

Namiesto „konca dejín“ sme svedkami pokusu o návrat k dejinám predchádzajúcich storočí.

Pred vojnou a po vojne – stredoeurópske skúsenosti a perspektívy. Takýto názov si pre trojdňové dialógy zvolilo sympózium usporiadané v Brne Ackermannovým združením usilujúcim sa o zmierenie medzi Nemcami, Čechmi, Moravanmi, Slezanmi a Slovákmi v spolupráci so Spoločnosťou Bernarda Bolzana. Jeho súčasťou bol panel o ľudských právach venovaný odkazu Václava Havla, kde vystúpili aj dvaja ľudia, ktorí ho poznali a spolupracovali s ním ešte v časoch disentu – divadelník Petr Oslzlý, niekdajší organizátor undergroundovej univerzity v Brne, neskôr Havlov poradca i rektor Janáčkovej akadémie v Brne, a Milan Uhde, dramatik, spisovateľ a politik, signatár Charty 77, po novembri ’89 minister kultúry a predseda českého parlamentu. Aj vďaka nim som si znovu uvedomil prepojenie minulosti s prítomnosťou.

Milan Uhde sa s Havlom spoznal v novembri 1956 v Dobříši na stretnutí mladých spisovateľov a spolupracovníkov časopisu Květen, ktorý sa pokúšal o otvorenejší, nedogmatický tón. Havel sa vo svojom vystúpení odvolával na 20. zjazd sovietskych komunistov, kde Chruščov odsúdil Stalinov kult osobnosti a jeho diktátorské praktiky. Volal po prekonaní odporu voči „slobodnej diferenciácii názorov a slobodnému pomenúvaniu skutočnosti“. Sedeli sme spolu na obede, spomínal Uhde, a on mi už vtedy povedal, že rozdelenie Európy na dve zóny vplyvu, sovietsku a západnú, dohodnuté na Jalte, nebolo správne a malo by sa zmeniť. Obaja mali dvadsať rokov. Stretnutie sa konalo presne vo chvíľach, keď bez ohľadu na kritiku Stalina sovietske tanky v Budapešti definitívne rozdrvili maďarské povstanie, ktorého líder Imre Nagy vyhlásil neutralitu Maďarska a vystúpenie z Varšavskej zmluvy. Paralela s ruskou ambíciou zničiť Ukrajinu a obnoviť imperiálnu zónu svojho vplyvu bije do očí.

Debata v Brne sa nevyhla úvahám o možnostiach mierového urovnania, a tak prišla celkom prirodzene reč aj na Havlov text z 80. rokov Anatómia jednej zdržanlivosti. Spochybňoval úsilie západného mierového hnutia, ktoré, ako pripomenul Petr Oslzlý, nerozlišovalo medzi nedemokratickým sovietskym blokom a demokratickým Západom. „Ľudia na Západe,“ písal Havel, „sú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie