Zvyšovať úroky alebo zachraňovať banky?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Nedávna búrka na bankovom trhu vyvolala mnohé otázky. Hrozí nám repríza finančnej krízy roku 2008? Môžu rastúce úroky ohroziť schopnosť občanov a podnikov splácať bankové úvery? Mnohé domácnosti sa počas éry nízkych úrokov vysoko zadlžili. Nie všetky zvládnu prudký nárast úrokov. Určite narastie počet nesplácaných úverov. Čo to potom spraví s bankami? Nepôjdu do krachu? Nie je preto lepšie zvyšovanie úrokov zastaviť alebo dokonca začať úroky zasa znižovať?

Zaujímavý rozhovor na túto tému poskytol člen výkonného výboru ECB David Lane. Rozhovor sa týkal nielen bezpečnosti európskych komerčných bánk, ale aj dilemy medzi bojom proti inflácii a bezpečnosťou bánk.

Externé faktory inflácie

Lane označil nedávnu bankovú paniku ako „žiadnu veľkú udalosť“ („non-event“). Skrachované americké banky SVB a Signature a tiež švajčiarska Credit Suisse mali veľmi špecifickú klientelu a problémy, ktoré nie sú, našťastie, typické pre európsky bankový sektor. A čo keď dvíhanie úrokov zvýši počet bankrotov podnikov a domácností? Lane si myslí, že európske komerčné banky sa poučili z bankovej krízy v roku 2008. Dnes majú dostatočné kapitálové rezervy a dokážu pokryť aj prípadné straty. ECB aj národné členské banky eurozóny robia už od roku 2015 modelové testy na krízové situácie. Dvíhanie úrokov by vraj nemalo ohroziť stabilitu systému, aj keď problémy nejakých menších bánk sa nedajú vylúčiť. Lane preto ako hlavný cieľ ECB vidí postupné znižovanie inflácie. K čomu bude prispievať aj ďalšie zvyšovanie úrokov.

V súlade s líniou ECB Lane označil za hlavnú príčinu súčasnej vysokej inflácie externé faktory. Čiže vojnu proti Ukrajine a s ňou spojený nárast cien energií, poruchy v globálnych dodávateľských sieťach a tiež rýchlu obnovu ekonomického rastu v Európe po skončení pandémie. Lane poukázal na výrazný pokles cien energií a iných cien výrobných vstupov. Tieto faktory by však mali pomerne rýchlo vyprchať a inflácia by mala výrazne klesnúť. Odhadovaný priemer inflácie za rok 2023 je niekde na úrovni 5,3 %, ale v decembri by už inflácia v eurozóne mala klesnúť na 2,8 %. ECB sa neobáva ani vzniku špirály rastu miezd a cien. Inflácia poháňaná vysokým rastom miezd bola veľkým problémom v 70. rokoch minulého storočia. Teraz to vraj nehrozí. Mzdy v eurozóne síce rastú, ale skôr nárazovo a s prestávkami. Celkový rast cien v eurozóne by nemal presiahnuť 5.3 %. Suma sumárum, eurozóna má slušnú perspektívu na návrat do normálu. Inflácia je ešte relatívne vysoká, ale bude klesať. Úroky budú rásť (možno v máji), ale nie prudko. A banky to ustoja.

Až tak sa netešme

Reálne dáta v mnohom potvrdzujú názory predstaviteľov ECB. Minimálne v oblasti cien. Celková medziročná inflácia dosiahla v eurozóne vo februári 8,5 %. Pod to sa však podpísal najmä rast cien potravín (17,3 %) a energií (13,7 %). Ceny energií a potravín sa stanovujú na svetových trhoch. Sú veľmi premenlivé, lebo reagujú na udalosti, ako sú vojny, sucho či politické konflikty. Dvíhanie či znižovanie úrokov ich nevie ovplyvniť. Po vylúčení vysoko premenlivých položiek predstavovala miera februárovej inflácie v eurozóne len 5,6 %. Ak sa ceny energií a potravín postupne ustália, tak šanca na decembrovú infláciu vo výške 2,8 % nie je úplne nereálna.

Spotrebiteľské ceny rastú aj preto, lebo náklady rastú aj výrobcom. Ak si pekár kúpi novú pec, ktorá je o tretinu drahšia ako tá stará, musí sa to prejaviť aj na cene rožkov. Takisto to platí o zvýšených cenách za elektrickú energiu a o náraste platov zamestnancov v pekárni. Hovoríme o transfere inflácie z výroby do spotreby. Ceny priemyselných výrobcov narástli v eurozóne za rok 2022 v priemere o 26,9 % (na Slovensku o 29,5 %). Najmä, ale nielen vďaka vysokým cenám energií. Nárasty cien výrobcov za prvé dva mesiace tohto roka však boli už omnoho nižšie, približne polovičné. Ak sa tento trend udrží, aj (znižujúci sa) transfer cien z výroby do spotreby pomôže pribrzdiť infláciu.

Máme sa teda na Slovensku tešiť koncom roka na infláciu vo výške 2,8 %? Bohužiaľ nie. Eurozóna pozostáva z 20 krajín. Slnečné prognózy sa odvíjajú z priemeru, ktorý ovplyvňujú najmä veľké krajiny ako Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Čím je krajina menšia a menej vyspelá, tým je jej ekonomika zraniteľnejšia. Februárová inflácia na Slovensku dosiahla podľa európskej metodiky 15,4 %. Po odrátaní vysoko premenlivých položiek, ako sú energie a potraviny, predstavovala 11,9 %. Čo je stále veľa. Rast cien priemyselných výrobcov sa spomalil aj na Slovensku, ale stále zostáva veľmi vysoký (vo februári na 20,6 %). Transfer inflácie z výroby do spotreby bude teda ešte niekoľko mesiacov pokračovať. A čo sa týka mzdových tlakov, tie sú stále vysoké. A budú sa ďalej zhoršovať. Mzdy v priemysle a službách rastú tempom 9-10 % ročne, čo je viac ako očakávaný priemer 5 % za celú eurozónu. Dôvod je rovnako jednoduchý ako smutný: kombinácia vysokej emigrácie a starnutia populácie. Keď chcú zamestnávatelia niekoho zamestnať alebo udržať, musia si priplatiť. Podobne ako ceny energií, ani demografický vývoj žiadna centrálna banka neovplyvní. Máme preto všetky dôvody myslieť si, že inflácia na Slovensku bude po dlhší čas vyššia ako tá v eurozóne. Odhady ministerstva financií a Národnej banky Slovenska o priemernej inflácii za rok 2023 na úrovni 10 % sú, bohužiaľ, realistické.

Štandardné nástroje

Je správne, ak bude ECB s dvíhaním úrokov pokračovať? Áno a nielen kvôli boju proti inflácii. Peniazom sa musí vrátiť späť ich cena – ktorá je vyjadrená úrokom. Je naozaj dobré, keď banka dáva 100-tisícovú hypotéku za takmer nulový úrok? Čím štedrejšia hypotéka, tým vyššie riziko nesplácania a tým väčšia hrozba pre zdravie banky. Takmer nulové úroky, mimochodom, neprispeli k väčšej dostupnosti bývania. Iba groteskne nafúkli ceny nehnuteľností. Ak bude štát chcieť pomôcť mladým rodinám, mal by použiť nástroje štandardné vo vyspelých krajinách, ako je napríklad sociálne bývanie.