O obžalobe Kaliňáka a Brhela rozhodne Najvyšší súd, Fico už hrozí, koho v polícii a na prokuratúre nestrpí

Najvyšší súd rozhodne o tom, či sa bývalý minister vnútra za Smer Robert Kaliňák a oligarcha Jozef Brhel postavia pred súd alebo budú mať šancu zbaviť sa stíhania pomocou sporného paragrafu 363.

V prípade Kaliňáka s Brhelom nastal zvrat, sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman odmietol ich obžalobu pre závažné procesné chyby. V ich dôsledku podľa sudcu došlo k porušeniu práva na obhajobu.

Exminister vnútra Kaliňák a podnikateľ blízky Smeru Brhel čelia podozreniam z podplácania, konkrétne ide o „dorovnávanie“ platu niekdajšiemu prezidentovi finančnej správy, nominantovi Smeru Františkovi Imreczemu. Keďže špeciálna prokuratúra oznámila, že proti odmietnutiu obžaloby podáva sťažnosť, prípad sa presúva na Najvyšší súd.

Ten definitívne rozhodne, či špecializovaný súd začne súdiť Kaliňáka s Brhelom alebo naozaj došlo k takým závažným pochybeniam, pre ktoré sa má kauza vrátiť do prípravného konania.

Ak by sa vrátila prokurátorovi, ten by sa mohol znova obrátiť na súd s obžalobou až po odstránení nedostatkov. Vrátenie prípadu do vyšetrovacej fázy by zároveň znamenalo, že by sa späť do hry mohol vrátiť aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Kedy sa dostane k slovu Žilinka

Žilinkovi momentálne zákon neumožňuje rozhodovať o podaniach Kaliňáka a Brhela zbaviť ich stíhania pomocou paragrafu 363 Trestného poriadku. Konať by mohol až v momente, keď by sa zo súdu opäť dostal do fázy vyšetrovania.

Či sa môže Žilinka vôbec dostať k slovu a posudzovať „tri-šesť-trojku“ Kaliňáka s Brhelom, je otázne.

Najvyšší súd totiž nemá nijakú lehotu, dokedy musí rozhodnúť o prípadnej sťažnosti proti vráteniu obžaloby. Žilinka je však viazaný tým, že podľa paragrafu 363 môže dvojicu zbaviť obvinenia najneskôr do polroka od ich obvinenia, teda zhruba do polovice augusta tohto roka.

Z uznesenia sudcu Pulmana vyplýva, že Kaliňák sa ešte pred podaním obžaloby zaujímal, či spis bol predložený generálnej prokuratúre, aby mohla konať o jeho podaní podľa paragrafu 363.

Žilinkov úrad už raz zbavil Kaliňáka stíhania pomocou tohto paragrafu, spolu s ním aj predsedu Smeru Roberta Fica. Bolo to vlani v kauze Súmrak, v ktorej boli podozriví zo zneužívania polície proti politickým oponentom.

Fico v utorok informoval o vrátení obžaloby na tlačovej besede. S Kaliňákom znova obvinili policajných vyšetrovateľov aj prokurátorov, že konajú proti nim na politickú objednávku.

Fico: „Sú to špinavci a zveri.“

„Toto rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu jednoznačne hovorí, že sú to špinavci a zveri, ktorí sú schopní čohokoľvek na svete, len aby pošpinili opozíciu,“ vyhlásil predseda Smeru s tým, že takú obžalobu na súd nepodá „prvák na právnickej fakulte a nie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry“.

Vyštudovaného právnika Fica minulý týždeň pritom Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu poučil, že on aj Kaliňák zavádzali v sťažnostiach, keď zamlčali svoje podania podľa spomínaného paragrafu 363 v kauze Súmrak.

Kaliňák komentoval vrátenie obžaloby ako zlyhanie špeciálnej prokuratúry a dôkaz, že ide o politický prípad. „Dvanásťnásobné hrubé porušenie Trestného poriadku je naozaj zrkadlom úrovne Úradu špeciálnej prokuratúry,“ vravel Kaliňák, ktorý sa usiluje o návrat do vysokej politiky a v predčasných voľbách zodpovedá za volebnú kampaň Smeru.

Podobná situácia sa stala v korupčnej kauze bývalého šéfa SIS, nominanta Sme rodina Vladimíra Pčolinského. Špeciálna prokuratúra predbehla generálnu prokuratúru, keď na Pčolinského vlani v máji podali obžalobu pred rozhodnutím o podaní podľa paragrafu 363. Pre procesné pochybenie im ju sudca vrátil a neskôr to potvrdil aj Najvyšší súd. Prokurátor zatiaľ opätovne nepodal obžalobu na súd.

O špeciálnej prokuratúre v utorok hovoril Kaliňák ako o „úrade politickej prokuratúry“ a Fico pridával, že nie je možné, aby v polícii ostali pracovať vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu a na špeciálnej prokuratúre Daniel Lipšic či prokurátori Ondrej Repa a Michal Šúrek, ktorí dozorujú korupčné prípady Ficových ľudí.

Kým doteraz sa vyhrážal Fico, že po návrate k moci zabezpečí, aby nemali výsluhové dôchodky, teraz už verejne hovorí o tom, že skončia vo svojich pracovných pozíciách.

„Lipšic a Čurilla musia odísť z funkcií. A skončiť,“ rozprával Fico v centrále Smeru. Ako prvej začiatkom roka hrozil odobratím výsluhového dôchodku vyšetrovateľke Monike Barčákovej, ktorá sa zaoberá aj prípadom „dorovnávania“ platu Imreczemu.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v utorok zopakoval, že na politikov nebude reagovať. „Zároveň sa však nikto z nás nedá zastrašiť podobnými vyjadreniami politikov či oligarchov, ktorí sú podozriví alebo obvinení zo závažnej trestnej činnosti. Úspešnosť obžalôb prokurátorov ÚŠP na súdoch je 94 percent, a výsledky našej práce preto posudzujú súdy.“

Čurilla verejne prehovoril

Vyšetrovateľ NAKA Čurilla sa práve v utorok prvýkrát verejne vyjadril k verbálnym útokom Fica na jeho osobu. Povedal, že predseda Smeru manipulatívne prezentuje odposluchy z kancelárie, ktoré sú súčasťou vojny v polícii, a zaťahuje ho do volebnej kampane. Aj pre nahrávky sú Čurilla a spol. od roku 2021 obvinení.

„Pán Fico má asi niečo so sluchom. Keď to celé Slovensko počuje, mal by to počuť aj on,“ vyhlásil vyšetrovateľ o nahrávkach, ktoré predseda Smeru púšťal na tlačovej besede. Chýbali v nich však časti, ktoré úplne menili kontext toho, o čom sa vyšetrovatelia NAKA medzi sebou rozprávali. Už v prípade troch zvukových stôp prehrávaných Ficom sa ukázalo, že boli účelovo zostrihané tak, aby pôsobili dojmom, že „čurillovci“ majú za úlohu vyrobiť zo Smeru zločineckú skupinu.

„Ak sa tu niekto snaží manipulovať nahrávky, tak sú to médiá a vyšetrovatelia okolo Čurillu,“ odkázal mu o pár hodín neskôr Fico.

Prečo sudca odmietol obžalobu a čo s tým má Kaliňákov covid

V korupčnom prípade, ktorý sa týka podozrení z dorovnávania platu Imreczemu za éry Smeru, obvinili Kaliňáka s Brhelom vo februári. Minulý týždeň v utorok podal prokurátor obžalobu na súd a sudca Pulman v pondelok zatiaľ neprávoplatne rozhodol o jej odmietnutí.

V uznesení sudcu sa píše, že ju odmietol ešte predtým, ako na ňu stihli oficiálne zareagovať Kaliňák s Brhelom, a to pre zjavné pochybenia. „Samosudca (…) sám zistil, že tu došlo k závažnému porušeniu práv na obhajobu.“

Zo spisu ani z obžaloby podľa sudcu Pulmana nevyplýva, či a ako sa vybavila žiadosť dvojice o preskúmanie postupu vyšetrovateľky, ktorá na výsluchu Imreczeho nepripustila viaceré otázky obhajcov. Otázky boli podľa sudcu legitímne a Imrecze má na ne odpovedať: napríklad či on sám mal ambíciu získať miesto v štátnej správe alebo to bolo naopak a tiež či počítal s tým, že keď prejde do štátnej správy, tak mu klesne plat.

„Určite tu nejde o otázky kapciózne, ako ich označila vyšetrovateľka, teda otázky klamlivé alebo zavádzajúce,“ konštatuje sudca.

Za ďalšiu závažnú procesnú chybu označil sudca to, že si Kaliňák nemohol v primeranej lehote preštudovať spis a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania. Z uznesenia vyplýva, že sa Kaliňák s vyšetrovateľkou doťahovali o termín na záverečné preštudovanie spisu.

Sudca vyčíta vyšetrovateľke, že Kaliňákovi neposlala termín poštou, ale vyslala za ním operatívneho pracovníka na súd, kde mal byť ako obhajca. Ten, keď tam Kaliňáka nenašiel, zháňal ho v centrále Smeru na Súmračnej v Bratislave. Vyšetrovateľka potom s predstaviteľom Smeru aj telefonovala. Sudca podotýka, že zo spisu nezistil, prečo sa rozhodla vyšetrovateľka pre takýto postup, keď sa Kaliňák dovtedy nevyhýbal preberaniu zásielok.

Kaliňák sa podľa uznesenia snažil preštudovanie spisu posunúť na termín po 17. apríli tohto roka, zdôvodňoval to aj tým, že je pracovne zaneprázdnený a zároveň už bude späť zo zahraničia.

Kaliňákov obhajca napokon prišiel na preštudovanie spisu minulý týždeň 27. marca, ale bez politika Smeru. Tvrdil, že ochorel na covid a dodatočne predložia aj potvrdenie. Neskôr doručili doklad, že 23. marca popoludní bol exminister vnútra pozitívne testovaný na covid.

Sudca v uznesení konštatuje, že terajšie predpisy síce nevyžadujú povinnú izoláciu, ale infikovaní majú brať ohľad na svoje zdravie a zdravie zraniteľných skupín, a tak vyšetrovateľka mala akceptovať jeho ospravedlnenie a určiť nový termín preštudovania spisu.

Vyšetrovateľka to nespravila a potom už prípad nabral rýchly spád – 28. marca podala na špeciálnu prokuratúru návrh na podanie obžaloby a prokurátor ju ešte v ten deň podal na súd.

Na špecializovanom súde pripadla sudcovi Pulmanovi a ten ju po necelom týždni odmietol, čo sa tak expresne ešte v histórii súdu neudialo.

Očistec dal na Ústavný súd

Meno sudcu Pulmana na verejnosti nie je príliš známe. Rozhoduje v jednom z kľúčových prípadov, ktorý sa týka éry vládnutia Smeru. Ide o Očistec, ktorý sa týka podozrení, že Smer zneužíval políciu na politické ciele a mafiánskym spôsobom ju ovládal oligarcha Norbert Bödör. Na jeseň Pulman prerušil konanie a obrátil sa na Ústavný súd. Trestné stíhanie bývalého policajného prezidenta z éry Smeru Tibora Gašpara a spol. sa tak na neurčito prerušilo.

Pulman sa nedávno zúčastňoval aj na disciplinárnych pojednávaniach s jeho kolegom z banskobystrického špecializovaného súdu Michalom Trubanom. Toho disciplinárne potrestali za to, že v minulosti rozhodoval o väzbe pre oligarchu Norberta Bödöra, hoci sa jeho meno spomínalo v kauze Dobytkár. Bödöra pred takmer tromi rokmi nezobral Truban do väzby, spravil tak až Najvyšší súd. Truban odmietol, že by akokoľvek pochybil.