Na zhorenisko do Štiavnice prišiel temný turizmus. Dočasné strechy majú zabrániť ďalším škodám a vydržať aj rok

Dva týždne po uhasení požiaru v centre Banskej Štiavnice tam postupne prichádzajú desaťtisíce eur od darcov a prichádza tam aj nový fenomén nazývaný aj temný turizmus.

Známy je z Černobyľa, Fukušimy aj z Vysokých Tatier po ničivej víchrici, ľudia sú zvedaví na miesto po katastrofe, vysvetľuje Michal Hrčka, záchranár pamiatok z Banskej Štiavnice. V jednej z miestnych reštaurovaných historických budov rozpráva, že pred týždňom bolo Trojičné námestie plné ľudí, dokonca autobus poľských záchranárov si pred kovovým ochranným plotom pred Berggerichtom urobil prednášku.

Na zhorenisku si kampaňové videá nakrúcali aj politici extrémistickej Republiky.

„V 90. rokoch minulého storočia bol ťahákom Rezešov bazén v dome vtedajšieho ministra dopravy. Turisti chodili iba kvôli nemu a teraz kvôli zhorenisku,“ vraví aj Milan Klak, stavebný inžinier a súdny znalec, ktorý sa v minulosti podieľal na záchrane štiavnických pamiatok.

Požiar v lokalite UNESCO poškodil sedem domov v historickom centre. V stredu v meste mimoriadne zasadá vláda Eduarda Hegera, aby rozhodla o štátnej pomoci pri obnove mesta.

Provizórne strechy

Na Trojičnom námestí si ľudia fotia zhorené strechy a niektorí hovoria, že na fotografiách zo dňa požiaru to vyzeralo horšie. Počiatočné zdesenie pomaly vytláča mierny optimizmus.

Na zhorených budovách postupne budujú nové strechy. Sú to však len dočasné prekrytia, aby k doterajším škodám nepribudli ďalšie.

Statik Ján Pivarč, ktorý urobil projekty na provizórne prekrytie všetkých poškodených objektov, hovorí, že najväčšou hrozbou pre požiarom poškodené domy by teraz bola nečinnosť vlastníkov. Vysvetľuje, že statika požiarom a vodou poškodených domov sa mení a treba rýchlo urobiť zabezpečovacie práce.

„Keď ich necháme takto rok, dva alebo tri, tak poveternostné vplyvy môžu spôsobiť takú degradáciu, že nosná konštrukcia už nemusí byť v poriadku. Ak vlastníci dodržia prísľuby aspoň o dočasnom zastrešení, tak by som sa degradácie neobával,“ hovorí statik Pivarč. „Trochu mám obavy z Banky lásky, lebo tam sa nič nedeje. Vplyvom vetra, dažďa, snehu či mrazu sa to môže uvoľniť extrémne rýchlo.“

Stavebný inžinier Milan Klak dodáva, že v Štiavnici sa jednoznačne hrá o čas, pretože príprava nových krovov bude trvať mesiace.

Provizórne prekrytie otvorených budov zatiaľ vidno len na dvoch zo siedmich poškodených domov, ani to ešte nie je úplne dokončené. Drevené konštrukcie a plachty sú na základnej umeleckej škole a na súkromnom fialovom dome známom ako Korenekovský dom.

Barokový krov v ZUŠ podľa Hrčku sublimoval, premenil sa na prach a vietor ho odvial preč. Na podlahách zostalo len množstvo kovaného spojovacieho materiálu a malé zvyšky drevených trámov.

Umelecká škola mala novú šindľovú strechu, drevo zhorelo rýchlo, a tak interiér nie je až taký poničený. Zároveň však boli plamene vysoké a preskočili aj na ďalšie budovy.

Momentálne sú dočasnou konštrukciou prekryté asi dve tretiny umeleckej školy.

Autor provizórneho prekrytia Ján Pivarč hovorí, že je navrhnuté účelne a jednoducho. Sú to pultové strechy vyspádované do smeru, odkiaľ sa dajú najlepšie napojiť odvodňovacie prvky – žľaby a zvody, čiže väčšinou do námestia. Dočasné strechy sú tesne nad existujúcimi konštrukciami, aby neboli príliš vysoké a netlačil na ne vietor.

„Strechy musia vydržať jednu zimu, v ideálnom prípade 18 mesiacov. Sme vo vysokom pásme zaťaženia snehom a musia mu odolať,“ spresnil Hrčka, záchranár štiavnických pamiatok.

Už teraz, na jar 2023 sa teda musia pri vyhorených domoch pripravovať na nasledujúcu zimu na prelome rokov 2023 a 2024.

Banská Štiavnica je podľa statickej normy piata, čiže najvyššia snehová zóna. Podľa prepočtov vychádza okolo 280 kilogramov snehu na štvorcový meter. V Štiavnici sú obvyklé sedlové strechy, odkiaľ sneh prirodzene padá, v tomto prípade museli pristúpiť ku kompromisu. Sedlové strechy sú oproti pultovým drahšie, náročnejšie a ich stavba je zdĺhavejšia.

Video: Požiar v Štiavnici – ako dlho unikal plyn a prečo hasiči nemali vodu? (autorky: Martina Koník a Jana Močková)

Ako odstrániť zdeformovaný plech, ktorý bol kedysi strechou

Na Berggerichte, čo je budova Slovenského banského múzea, a na Banke lásky sú ešte stále od požiaru pokrútené zdeformované plechy.

Komplikáciou pri banskom múzeu je, že sa preborila strecha a vytvorila akýsi lievik. Zatiaľ je len provizórne prekrytý plachtami.

„Berggericht mali začať demontovať v stredu, ale zatiaľ sa nič nedeje,“ hovorí statik Pivarč a dodáva, že Banku lásky ešte nezačali zakrývať.

Berggericht má ďalší problém, a to ako odstránia zdeformovaný plech zo strechy. V prípade niektorých objektov sa uvažovalo o veľkom žeriave, ten by sa tam však podľa Hrčku nedostal.

Statik Pivarč hovorí o ďalšom pláne, a to o použití menšieho žeriavu, aby sa neprepadol v poddolovanom území Banskej Štiavnice. To by vyžadovalo rozrezanie plechu na menšie pásy a postupné skladanie dolu.

Architekt a pamiatkar z Banskej Štiavnice Pavol Fabian vysvetľuje, že domy s plechovými strechami dopadli najhoršie. Jednak bolo na ich hasenie potrebné množstvo vody a tá zatopila a doničila interiéry a aj pre zdeformované plechy, ktoré komplikujú provizórne zastrešovanie.

Na „zuške“ so šindľovou strechou nepretiekla takmer žiadna voda na spodné podlažia. Pri teplote okolo 600 stupňov Celzia sa vyparovala. Hrčka spomína, že výkresy jeho dcéry po požiari len pozbierali a odniesli do inej budovy.

Voda a vlhkosť môžu byť veľkým problémom aj v Banke lásky, upozorňuje Milan Klak, ktorý pred tridsiatimi rokmi mal na starosti rekonštrukciu Pischlovského domu, kde je táto turistická atrakcia.

Korenekovský dom je národná kultúrna pamiatka. Stojí niekde medzi vyhorenou „zuškou“ a Eleuzínou. Majitelia ho kúpili asi pred dvomi rokmi a začali ho rekonštruovať. Mal novú hliníkovú strechu a vrchné stropy z 18. storočia boli už takmer hotové. Spolu so spodnými, pravdepodobne zo 17. storočia, zhoreli. Bol to jediný dom, kde sa požiar dostal až na prízemie, rozpráva Milan Klak, ktorý zastupuje majiteľov.

„Táto strecha horela po ZUŠ najhnusnejšie, pretože hliník sa roztavil a tiekol aj po fasáde. Ak na umeleckej škole boli päť- a viacmetrové plamene, tak podobné boli aj na Korenekovskom dome,“ opisuje pamiatkar Pavel Fabian.

Stropy a krov držali objekt pohromade. Po požiari sa začali objavovať na dome trhliny viditeľné voľným okom. V posledných dňoch sa snažili „zviazať“ dom aspoň provizórne. Podľa statika Pivarča je teraz stabilizovaný.

Video: Vyhorené kultové divadlo v Štiavnici: kto zachráni Kosmopol? (autorka: Martina Koník)

Ako obnoviť Štiavnicu tak, aby už nehorela

Ani takmer tri týždne po požiari Banskej Štiavnice experti nevedia odhadnúť, kedy budú poškodené domy opravené a funkčné.

Odhady hovoria, že obnova by mala trvať tri až päť rokov a podkladový materiál pre vládu uvádza investičné náklady 20 až 30 miliónov eur.

Do Banskej Štiavnice prídu v najbližších rokoch zrejme desiatky miliónov eur zo štátnej kasy, z eurofondov, ale aj z privátneho sektora.

Odborníci hovoria aj o tom, že katastrofa môže paradoxne priniesť nové možnosti.

Pamiatkar Pavel Fabian spomína vybudovanie moderného centrálneho depozitára, ktorý by spĺňal mikroklimatické aj požiarne kritériá, napríklad pre banský archív a múzeum. Nový depozitár by nebol v nevyhovujúcich historických budovách, ktoré by sa dali prispôsobiť len za cenu veľmi radikálnych zásahov.

„Bol som prekvapený a šokovaný v budove Berggerichtu, aké obrovské množstvo priestorov bolo využité pre depozitáre. Uvoľnené priestory by sa dali využiť lepšie, napríklad aj na prezentáciu zbierok. Nie je to moja myšlienka, pokiaľ viem, pretláčajú to riaditeľka múzea aj vedúci archívu,“ hovorí architekt.

Záchranár pamiatok z Banskej Štiavnice Michal Hrčka uvažuje o tom, že ak bude vôľa a peniaze, môže Štiavnica z dobrého výskumu domov získať nové informácie, ale aj správu o tom, o čo skutočne prišla. A pri obnove domov sa môžu vrátiť bližšie k ich pôvodnej podobe.

„Keď sa hovorí o veľkých peniazoch, vždy mám strach. Príde veľa peňazí, nasáčkujú sa sem nejaké šialené firmy a budú to robiť tak, že tu nezostane kameň na kameni. To sa môže stať,“ hovorí o obavách Milan Klak, ktorý je aj v komisii na prideľovanie peňazí z verejnej zbierky.

Otvorenou otázkou zatiaľ je, či by bolo lepšie investovať peniaze najmä do bezpečnostnej infraštruktúry, teda do hydrantov, suchovodov alebo do inteligentných vnútorných hasiacich systémov, alebo za ne opravovať pamiatky.

Michal Hrčka tvrdí, že komplexný systém ochrany Štiavnice pred požiarmi neexistuje. V odhade investičných nákladov, ktoré predkladali vláde, je síce revízia a rozšírenie siete hydrantov, ale väčšina peňazí nepôjde do infraštruktúry.

„Existujú koncepčné protipožiarne systémy pre historické centrá. Do vyvýšených miest, v Štiavnici napríklad na Starý zámok, sa dá inštalovať termokamera, ktorá cyklicky sníma celé centrum a vyhodnocuje, či sa niekde extrémne zvýši teplota. Je to jedno z opatrení, ktoré by mohlo zvýšiť bezpečnosť,“ dodáva.

Riaditeľka krajských pamiatkarov Mária Flórová hovorí, že najčastejšou ochranou je najlacnejšia alternatíva, a tou sú hlásiče požiaru. Jeden z nich bol napríklad v banskom archíve v Banskej Štiavnici. „Dostupné moderné hasiace systémy sú dokonalé, ale my ich nemáme. Prečo? Lebo sú veľmi drahé,“ vysvetľuje a uvažuje nad tým, že peniaze by teraz mali ísť aj do samohasiacich systémov pre kultúrne pamiatky. Časť by mohol zaplatiť vlastník a časť štát.

Čo to znamená „veľmi drahé“, sme zisťovali v českej firme Klika BP, ktorá sa zaoberá napríklad špičkovými samohasiacimi systémami Hi-Fog na báze vysokotlakovej vodnej hmly vhodnými práve na ochranu kultúrnych pamiatok. Podobné hasiace systémy sú napríklad v La Scale, pražskom Klementíne, v Petschkovej vile, v brnianskej Arnoldovej vile, v drevených kostoloch severských štátov, ale aj na Slovensku, napríklad vo Volkswagene Bratislava.

Marek Chvojsík odhadol cenu pre dvoj-trojpodlažný meštiansky dom v centre malého mesta, akým je napríklad Banská Štiavnica, na 300-tisíc eur bez DPH.

Mesto zateplených podkroví a zanedbaných protipožiarnych opatrení

Odborníci hovoria, že všetko sa teraz sústreďuje na nedávny požiar, ale v Banskej Štiavnici existujú aj ďalšie časované bomby. Podľa Fabiana pribudlo v meste za posledné desaťročia množstvo nekvalitne zobytnených podkroví, ktoré môžu byť veľmi rizikové aj z požiarneho hľadiska.

„Zateplenie podkroví sa neraz nerobilo cez stavebné povolenie, ale iba cez ohlásenie stavebných úprav. Nikto dnes nevie v týchto prípadoch, ako je to urobené,” hovorí Fabian.

Hrčka uviedol ako príklad dom na Kmeťovej ulici s veľkým množstvom vlastníkov, kde developer vložil do protipožiarnych múrov nové okná.

„Bývam v susedstve. Už teraz je jasné, že keby tam vypukol požiar, tak sa rozšíri cez okno aj k nám. Upozornil som na to políciu, stavebný úrad aj pamiatkový úrad a podobných objektov je v Štiavnici viac.“

Statik Ján Pivarč pridáva aj ďalšie nebezpečenstvo, ktoré z dlhodobého hľadiska môže ohroziť mesto, a tým je zemetrasenie. Hovorí o poslednom veľkom ničivom zemetrasení v Štiavnici v 15. storočí a o približne 150-ročných cykloch na tektonickom zlome, kde sa nachádza aj Štiavnica.

„Keď prídu peniaze, prečo by sme nemohli urobiť aj takéto opatrenia? Materiály na to sú,“ navrhol Pivarč a označil to za ďalšiu z príležitostí pre Štiavnicu.

Nedopovedaný príbeh o hasení

Krátko po požiari svedkovia hovorili o problémoch pri hasení – o nedostatku techniky, špeciálne hasičských plošín, nefungujúcej elektronike, nedostatku vody alebo o slabom tlaku v hydrantoch, ale aj o enormnej snahe hasičov.

Chceli sme o tom osobne hovoriť s banskobystrickým krajským riaditeľom hasičov Dušanom Hanckom. Za týždeň sa nám s ním však nepodarilo stretnúť pre jeho pracovnú vyťaženosť.

Na všeobecné okruhy tém poslali hasiči odpovede: že vlastníci by mali venovať zvýšenú pozornosť požiarnej ochrane, že sú povinní dohliadať a robiť preventívne protipožiarne prehliadky, konzultovať s pamiatkovým úradom.

Nedozvedeli sme sa odpovede na konkrétne otázky, napríklad, či existuje záverečná správa zo zásahu v Banskej Štiavnici, alebo výsledky, ktoré by dokumentovali priebeh hasenia a prípadné problémy.

Nevieme, či hasiči cvičili pred požiarom zásahy v historickom centre Štiavnice, kedy, koľkokrát ani s akým výsledkom. Nedozvedeli sme sa, v akom stave bola podporná infraštruktúra – hydranty, suchovody, prístupové cesty ani to, či všetko bolo v poriadku.

Štiavničania, Michal Hrčka, Pavel Fabian a Milan Klak si najprv nevedeli spomenúť na konkrétne hasičské cvičenie v historickom centre, ktoré by v tom čase muselo byť uzavreté. Nakoniec predsa len dospeli k tomu, že okolo roku 2005 sa mohlo niečo také diať, aspoň podľa internetových informácií. V roku 2006 simulovali záchranári na Trojičnom námestí aj zásah pre prípad zemetrasenia.

Šéfka krajských pamiatkarov Mária Flórová bola desať rokov vo funkcii metodičky a takisto si nepamätá na cvičenia v historickom centre Štiavnice. Pripustila však, že to ešte neznamená, že tam hasiči necvičili.

Hasiči cvičili zásahy na mnohých iných pamiatkach po celom Slovensku. Audit urobili hasiči po ničivom požiari na hrade Krásna Hôrka v roku 2012.

Zuzana Eliášová z tlačového odboru ministerstva vnútra hovorí, že počas štyroch rokov sto hasičov zmapovalo stav zabezpečenia 2450 vybraných národných kultúrnych pamiatok (z približne 15-tisíc) a tisíc z nich je zaradených pod dlhodobý štátny požiarny dozor.

Výsledky auditu ukázali, že niektoré pamiatky sú chránené dostatočne, ale iné zasa minimálne alebo vôbec. Mnohí vlastníci, či už štát, alebo samospráva, tvrdia, že pre nedostatok peňazí nie sú schopní zabezpečovať plnenie protipožiarnych pravidiel.

Eliášová hovorí, že podľa auditu sú najväčšími rizikovými faktormi ťažká dostupnosť pre hasičskú techniku (najmä pri drevených kostolíkoch, hradoch, zámkoch a podobne), nedostatočné zabezpečenie stavieb vodou a nezabezpečenie stavieb voči prenosu požiaru z okolitého prírodného prostredia.

Za kontrolu dodržiavania protipožiarnych predpisov v Banskej Štiavnici podľa hovorkyne ministerstva vnútra zodpovedá mesto.

„Súčasťou kontrolných zistení v tomto prípade (Banskej Štiavnice) bolo aj konštatovanie, že v budovách nie sú, respektíve neboli napríklad v požadovanom rozsahu s prihliadnutím na požiarne nebezpečenstvo vhodné hasiace prístroje, nebola nainštalovaná elektrická požiarna signalizácia a podobne. Adekvátna pozornosť nebola tiež venovaná hydrantovej sieti,“ konštatovala Zuzana Eliášová z ministerstva vnútra.

Keď sme sa pýtali šéfky krajských pamiatkarov Márie Flórovej, či vie niečo o audite, prípadne o jeho výsledkoch, nevedela o ňom. Nič nenašli ani v bratislavskej centrále štátnych pamiatkarov. „Viem len, že my to nemáme. Hasiči si to spracovali, ale zrejme sa to ďalej nedostalo,“ konštatovala.