Denník N

Na zhorenisko do Štiavnice prišiel temný turizmus. Dočasné strechy majú zabrániť ďalším škodám a vydržať aj rok

Interiér banského múzea zničený plameňmi a vodou a dočasné strechy v Banskej Štiavnici. Foto – Lukáš Rohárik a Mária Flórová
Interiér banského múzea zničený plameňmi a vodou a dočasné strechy v Banskej Štiavnici. Foto – Lukáš Rohárik a Mária Flórová

Dva týždne po uhasení požiaru v centre Banskej Štiavnice tam postupne prichádzajú desaťtisíce eur od darcov a prichádza tam aj nový fenomén nazývaný aj temný turizmus.

Známy je z Černobyľa, Fukušimy aj z Vysokých Tatier po ničivej víchrici, ľudia sú zvedaví na miesto po katastrofe, vysvetľuje Michal Hrčka, záchranár pamiatok z Banskej Štiavnice. V jednej z miestnych reštaurovaných historických budov rozpráva, že pred týždňom bolo Trojičné námestie plné ľudí, dokonca autobus poľských záchranárov si pred kovovým ochranným plotom pred Berggerichtom urobil prednášku.

Na zhorenisku si kampaňové videá nakrúcali aj politici extrémistickej Republiky.

„V 90. rokoch minulého storočia bol ťahákom Rezešov bazén v dome vtedajšieho ministra dopravy. Turisti chodili iba kvôli nemu a teraz kvôli zhorenisku,“ vraví aj Milan Klak, stavebný inžinier a súdny znalec, ktorý sa v minulosti podieľal na záchrane štiavnických pamiatok.

Požiar v lokalite UNESCO poškodil sedem domov v historickom centre. V stredu v meste mimoriadne zasadá vláda Eduarda Hegera, aby rozhodla o štátnej pomoci pri obnove mesta.

Dočasná strecha Základnej umeleckej školy v Banskej Štiavnici, v pozadí je provizórne prekrytý Korenekovský dom. Vľavo je budova Slovenského banského múzea. Foto – Lukáš Rohárik

Provizórne strechy

Na Trojičnom námestí si ľudia fotia zhorené strechy a niektorí hovoria, že na fotografiách zo dňa požiaru to vyzeralo horšie. Počiatočné zdesenie pomaly vytláča mierny optimizmus.

Na zhorených budovách postupne budujú nové strechy. Sú to však len dočasné prekrytia, aby k doterajším škodám nepribudli ďalšie.

Statik Ján Pivarč, ktorý urobil projekty na provizórne prekrytie všetkých poškodených objektov, hovorí, že najväčšou hrozbou pre požiarom poškodené domy by teraz bola nečinnosť vlastníkov. Vysvetľuje, že statika požiarom a vodou poškodených domov sa mení a treba rýchlo urobiť zabezpečovacie práce.

„Keď ich necháme takto rok, dva alebo tri, tak

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie