Washington Post
Píšu Adam Taylor, Francesca Ebel a Mary Ilyushina, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Keďže ukrajinskí lídri sa zaviazali získať späť celé územie okupované Ruskom, Moskva si pripravila prepracovanú obranu, a to najmä na Kryme, ktorý ilegálne anektovala v roku 2014. Polostrov je teraz jednou z najopevnenejších oblastí vo vojnovej zóne.
Po týždňoch prác je oblasť okolo mestečka Medvedivka, ktoré sa nachádza blízko prechodu na pevninskú Ukrajinu, pretkaná sieťou prepracovaného zákopového systému. Ten sa tiahne do vzdialenosti niekoľkých kilometrov.
Zákopy sú do zeme vyhĺbené tak, aby mali vojaci čo najširší palebný rozsah. Neďaleko sa nachádzajú ďalšie časti opevnenia vrátane hlbokých priekop, ktoré sú určené na zachytávanie tankov a iných bojových vozidiel.
The Russians are preparing for a possible Ukrainian Armed Forces offensive in #Crimea, Washington Post said.
New satellite images of Crimea from #Maxar show a tangled network of trenches revealing that Russia has built dozens of defensive structures extending over several miles. pic.twitter.com/tyKaVbctSL
— KyivPost (@KyivPost) April 4, 2023
Satelitné snímky, ktoré sprístupnila komerčná vesmírna technologická spoločnosť Maxar, ukazujú, že Rusko vybudovalo desiatky podobných obranných opevnení.
„Ruská armáda zjavne chápe, že v blízkej budúcnosti bude musieť Krym brániť,“ hovorí ruský vojenský analytik Jan Matvejev.
Obranné opevnenia vznikli rýchlo s ohľadom na očakávanú jarnú ofenzívu Ukrajiny. Len za pár týždňov Rusko vybudovalo kilometre opevnení v blízkosti mesta Vityne na západnom pobreží Krymu, hoci podľa analytikov je obojživelný útok (vylodenie vojakov – pozn. red.) nepravdepodobný.
BTM-3, zákopový stroj zo sovietskej éry, kope rýchlosťou 0,8 kilometra za hodinu, aj keď je zem zamrznutá. Americká armáda kedysi nad týmito strojmi žasla a v internej správe z roku 1980 napísala, že nič porovnateľné v Spojených štátoch, Európe či Japonsku neexistuje.
Rusko tiež využíva aj hrubú pracovnú silu. Ruské weby s ponukami pracovných miest hľadajú robotníkov, ktorí by spevňovali zákopy na Kryme drevom a betónom za viac než 80 eur na deň – teda za závideniahodnú mzdu.
Satelitné snímky ukazujú, že niektoré prekážky Rusi na Kryme vybudovali počas niekoľkých dní.
Российские военные в Крыму готовятся к атаке 33 богатырей и дядьки Черномора! pic.twitter.com/xdnn48X3K6
— IanMatveev (@ian_matveev) April 4, 2023
Putinova posvätná krava
Budúcnosť Krymu je náročnou otázkou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zaviazal, že ho vráti pod kontrolu svojej krajiny, no ruský prezident Vladimir Putin zase prisľúbil, že sa polostrova nikdy nevzdá.
Geografia regiónu predstavuje veľké problémy pre Ukrajinu aj Rusko. Krym je spojený s pevninskou Ukrajinou úzkym močaristým úsekom, ktorý by mohol zastaviť ofenzívu. Blízkosť frontu však môže byť nebezpečná aj pre ruské okupačné sily, pretože by ich mohla izolovať a dostali by sa na dostrel ukrajinských zbraní.
Hoci Rusko vybudovalo obranu aj na iných územiach, rozsah tej na Kryme medzi nimi vyniká. „Pre Putina je Krym jednoducho posvätnou kravou,“ vysvetľuje Matvejev. „Ak sa niečo stane, vedenie okamžite vojenské jednotky pošle na túto obrannú líniu.“
Satelitné snímky tiež ukázali, že mnohé z ruských obranných opevnení vznikli pozdĺž vodných plôch, čo predstavuje ďalšiu prekážku pre prípadnú ukrajinskú pozemnú ofenzívu.
Mykola Bjeljeskov, výskumník z ukrajinského Národného inštitútu pre strategické štúdiá, vládou financovaného výskumného inštitútu v Kyjive, tvrdí, že rozsah opevnení je „najlepším znakom“ obáv Ruska.
Niektorí západní predstavitelia sa však obávajú, že priamy boj o Krym by mohol viesť k nebezpečnej eskalácii. Vysokopostavení ruskí predstavitelia vrátane bývalého prezidenta Dmitrija Medvedeva naznačili, že Moskva by pri obrane Krymu použila jadrové zbrane.
O Krym sa bojuje stáročia
O Krym sa pre jeho strategickú polohu bojuje už celé stáročia. Rusku slúži ako celoročná základňa pre jeho Čiernomorskú flotilu. Krymské pláže sú takisto obľúbenou dovolenkovou destináciou, hoci vojna miestny turistický ruch narušila.
Počas krymskej vojny v 50. rokoch 19. storočia Rusko bojovalo proti spojeným silám európskych mocností.
Historici tento konflikt, počas ktorého sa vo veľkom využívali zákopy, opisujú ako predchodcu prvej svetovej vojny. Krymská vojna tiež ukázala, že Krym – kedysi považovaný za prírodnú pevnosť – je v prípade námorných útokov zraniteľný.
Ukrajinské námorné sily sú však slabé. Ukrajincom okrem toho chýba vzdušná sila, pomocou ktorej by polostrov mohli ovládnuť zhora. Tradičný pozemný útok by musel prejsť veľmi náročnou cestou.
Na kľúčových cestách, ktoré spájajú Krym s pevninskou Ukrajinou, sú postavené prekážky.
Ruské sily taktiež už mesiace budujú opevnenia pozdĺž kľúčových prístupových bodov v Chersonskej oblasti. Postavili aj opevnenie pri Melitopole cez takzvaný „pozemný most“, ktorý spája Krym s Ruskom cez okupované územie.
Rusko nedávno výrazne posilnilo svoju obranu na polostrove, ktorý je s ukrajinskou pevninou spojený Perekopskou šijou – úzkym pásom zeme, ktorý má v najširšom bode 6,9 kilometra.
Najlepšou obranou Krymu môže byť jeho samotná geografia. Zo severu na polostrov vedú len dve hlavné cesty. Cesta M17 na západe je teraz silne opevnená a cesta M18 na východe prechádza cez most, ktorý je možné zničiť.
Lagúny Syvaš, známe aj ako „zhnité more“, obmedzujú rozsiahle vojenské pohyby. Arabatská kosa na východe, ktorá oddeľuje Syvaš od zvyšku Azovského mora, má väčšinou nespevnené cesty.
Rusko tiež vybudovalo opevnenia pozdĺž 32 kilometrov pobrežia na západe Krymu blízko mesta Vityne. Satelitné snímky z 31. marca ukazujú, že v tej istej oblasti pribudlo aj vlečné delostrelectvo. Niektorí analytici tvrdia, že rozmiestnenie zbraní ďaleko od aktívneho bojiska je mätúce.
Klasickým spôsobom to pôjde ťažko
Steve Danner, bývalý inžinier americkej armády, ktorý slúžil vo vojne v Perzskom zálive a vo vojnách v Iraku a Afganistane, tvrdí, že čelné prelomenie severného opevnenia Krymu by si vyžadovalo veľa času, úsilia aj vybavenia.
„Rusi robia veľmi dobrú prácu v príprave obranných pozícií,“ napísal Danner v správe, v ktorej porovnával opevnenia okolo Krymu s tými, ktoré postavili sovietski vojaci okolo Kurska v druhej svetovej vojne. Práve táto bitka sa ukázala ako rozhodujúca pri odrazení náporu nacistických vojsk.
Michael Kofman, vojenský analytik zo spoločnosti CNA vo Virgínii, tvrdí, že Ukrajina by len veľmi ťažko mohla zabrať Krym „klasickým spôsobom“. Kyjiv by však mohol uspieť stratégiou vyčerpania zavedením palebnej kontroly nad prístupom na Krym.
„Časom by to mohlo spôsobiť, že situácia na Kryme bude neudržateľná, takže Rusko bude možno musieť vyjednávať o svojom štatúte,“ hovorí Kofman.
Ukrajina už túto stratégiu aj testuje. Podľa údajov z projektu Armed Conflict Location & Event Data Project sa na ruské ciele na Kryme či v jeho blízkosti od augusta zameralo viac než 70 útokov ukrajinských síl či iných síl bojujúcich na strane Ukrajiny.
V mnohých prípadoch išlo o nálety vrátane niekoľkých útokov bezpilotnými lietadlami. Niektoré z útokov boli zrejme dielom sabotérov. Rusko niektoré z útokov zachytilo, iné však uspeli – niekedy s ničivými dôsledkami.
V auguste najmenej šesť výbuchov otriaslo leteckou základňou Saky neďaleko západného pobrežia Krymu. Neskôr sa ukázalo, že ukrajinské špeciálne jednotky uskutočnili útok, ktorý poškodil alebo zničil minimálne osem ruských vojenských lietadiel.
Útoky sa takisto zamerali na mesto Džankoj na severe Krymu, ktoré je dôležitým logistickým uzlom pre ruské sily na juhu Ukrajiny. Výbuchy otriasli mestom 20. marca. Neskôr ich spojili s útokom bezpilotného lietadla na riadené ruské rakety, ktoré v tej chvíli Rusi prevážali po železničnej trati.
Pravdepodobne najvýraznejší útok sa odohral 8. októbra, keď výbuchy poškodili Kerčský most. 19-kilometrový most Rusi vybudovali po anexii Krymu a zabezpečuje cestné a železničné spojenie polostrova s Ruskom.
Prečo Ukrajina potrebuje Krym
Ben Hodges, bývalý veliteľ amerických ozbrojených síl v Európe a teraz poradca pre organizáciu Human Rights First, hovorí, že pokým Ukrajina nezíska Krym späť, jej ekonomika bude naďalej zraniteľná.
Rusko by mohlo využiť krymské prístavy na blokovanie ukrajinského obchodu či ako zámienku na budúci konflikt.
„Ukrajina nikdy nebude v bezpečí ani nebude schopná obnoviť svoju ekonomiku, pokým Rusko okupuje Krym, pretože blokuje prístup k Azovskému moru a pretože Čiernomorská flotila je schopná ovládnuť pobrežie Čierneho mora a ukrajinské prístavy,“ hovorí Hodges.
Spojené štáty vyzýva, aby Ukrajine dodali rakety s dlhším doletom, ktoré by pomohli vytlačiť Rusko, a to vrátane armádneho taktického raketového systému (ATACMS), ktorý môže zasiahnuť ciele až do vzdialenosti 300 kilometrov. Ukrajina by tak mala na dostrel celý Krym.
Nové opevnenia na Kryme znamenajú, že Rusko sa pripravuje na dlhý boj. Sergej Aksionov, Ruskom dosadený politický líder Krymu, tento mesiac pre ruské štátne médiá povedal, že práce na krymskej „obrannej línii“ idú podľa plánu.
„Stojím si za svojím názorom: ak chcete mier, pripravte sa na vojnu,“ povedal Aksionov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
