Denník N

Fico, Kaliňák a ostatní škrupinkári

Robert Kaliňák. Foto N - Vladimír Šimíček
Robert Kaliňák. Foto N – Vladimír Šimíček

Kým sa z chaosu zrodí nová kvalita, dosť to hrmoce a veľmi to bolí. Hlavne tých, ktorí sa jej nedožijú.

Doprial som si víkend bez kontaktu s okolitým svetom sprostredkovaným médiami. S výnimkou obecného rozhlasu pozývajúceho občanov a fanúšikov domáceho FC na popoludňajší súťažný zápas s FK Chudá Lehota sa mi ticho v mojom súkromnom éteri ubrániť podarilo. Odolal som aj nutkaniu pseudosocializovania sa vo virtuálnom svete. Dýcham zhlboka a potroške rozmýšľam. Popíjam dobré brandy, priniesli mi ho priatelia z Tbilisi.

Dajú sa pokoj a rozvaha ukladať do zásoby? Nemohlo by v nás uviaznuť aj čosi z nich? Namiesto vápnika, povedzme. Keď sa môžu v kostiach ukladať arzén a olovo, prečo nie radosť zo života? Alebo by sme ňou mohli obrásť, namiesto viscerálneho tuku a chlpov. Pokojne budem vyzerať ako yetti, len nech mi dajú pokoj. Nechajte ma žiť, vravím si a dopíjam gruziňák. Pohár som hrial v dlani, ostal voňavý. Vonku sa dvíha vietor, vo mne smútok a obavy. Ide byť pondelok.

Je ráno, bude sedem. Teda šesť, ale pred týždňom mi hodinu života ukradli alibisti z europarlamentu. Celé leto ju budú hobľovať, moržovať, aby mi ju na jeseň, celú zodratú, vrátili. No čo ste zas vyviedli, holúbkovia nešťastní, pýtam sa do ticha rannej kuchyne a roztrasenou rukou sa načahujem za rádiom. Ozve sa zvučka ranného Rádiožurnálu. Vzápätí raňajkujem so starými známymi.

Putin – Zelenskij, Macron – sociálna reforma, Trump – veľká porota; existenciálne párové tance na hrane noža. Na domácom fronte nič nové; len bezhodnotová mätež bezobsažných, zato hlučných performatívnych vyhlásení v podaní celého húfu prďúsov a gágajov. Žeby čas temného proroctva kovovlada z Ladomerskej Viesky, Nemšovej a Trenčianskych Teplíc práve nastal?

Hlavné slovo si, ako obyčajne, berú najväčší krikľúni. Všelijakí tí Pčolinskí, Blanárovia, Tomášovia, Blahovia, Kéryovia, Šeligovia; nosiči vody, domestikovia straníckych šéfov a šéfok. Pane na nebi, koľkých sme už počuli takto vospust sveta tárať v príkrom rozpore s ich činmi! Nuž ale právo na názor im to v pluralitnej spoločnosti umožňuje. Problémom tejto premisy však je fakt, že právo na názor ešte implicitne nepredpokladá povinnosť nejaký názor mať. A tak papagájujú naučené floskuly, propagandistické klamstvá, zbožné želania, alibistické filipiky. Presvedčivo predstierajú rozhorčenie, údiv, súcit, obavy. Boja sa o naše zdravie, peňaženky, budúcnosť demokracie ako takej.

Dych mi vyrazí informácia, že šéfom volebného tímu pre parlamentné voľby 2023 strany Smer SD bude Robert Kaliňák. Sudca práve odmietol žalobu podanú na jeho osobu. Obžaloba ho vinila z korupcie, jej odmietnutie sudca zdôvodnil procesnými chybami. Elá hop!, cirkus Súmračná skoro spadol od výsmešného rehotu, no ide sa ďalej. Robert Kaliňák, opäť raz celý v bielom, no duša čierna a ufúľaná ako bagandža. Bude pľuť síru a oheň, bojovať za demokraciu a právny štát. Docent práva Robert Fico mu bude raz našepkávať, inokedy kryť chrbát, nech sa deje, čo sa deje. Žalúdok, beztak scvrknutý, ledva prijme kúsok vianočky a bielu kávu. Od stola vstávam hladný a smutný.

Tandem Fico – Kaliňák celé roky verejne klame. Len tak narýchlo: v roku 2014 už dávno v politike nebudem. Tento verejný prísľub je, povedzme to jemne, nenaplnením spoločenskej objednávky. Neostáva nám nič iné, iba ju naformulovať znova a nástojčivejšie, pán Fico. Nasledujúce voľby budú skúškou správnosti.

Iné vedomé zavádzanie v podaní právnicky vzdelaného predstaviteľa moci:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Robert Fico

Robert Kaliňák

Smer

Komentáre

Teraz najčítanejšie