Prvá pomoc Banskej Štiavnici od vlády je 11 miliónov. Zatiaľ chýba plán, aby sa požiar nezopakoval

Dočasne poverený vládny kabinet Eduarda Hegera (Demokrati) dá požiarom poškodenej Banskej Štiavnici nateraz 11 miliónov eur. Heger niekoľkokrát zdôraznil, že je to okamžitá „prvá pomoc“ a po definitívnom vyčíslení škôd a úhradách od poisťovní bude nasledovať ďalšia.

Štyri milióny z rezervy premiéra dostane mesto na odstraňovanie škôd a na svoju budovu základnej umeleckej školy. Ďalších sedem miliónov zasa dostanú ministerstvá, ktoré majú pod sebou Slovenský banský archív, Berggericht (banské múzeum) a Galériu Jozefa Kollára, na rekonštrukciu, reštaurovanie, konzervovanie a preventívne opatrenia proti požiarom.

Požiar zasiahol spolu sedem budov, všetky v lokalite chránenej UNESCO.

Súkromní majitelia poškodených budov – Banka lásky, pizzeria, kultúrne centrum Eleuzína a Korenekovský dom – sa teraz ešte nedozvedeli, ako im štát prispeje. Vláda si dala úlohu predstaviť túto časť pomoci do konca júna.

Heger tvrdí, že ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) už má pripravenú schému dotácií, ale čakajú na vyhodnotenie platieb od poisťovní.

Primátorka Nadežda Babiaková (Smer, Hlas, Sme rodina, Republika) konštatovala, že aspoň provizórne prestrešené budú všetky zasiahnuté stavby bez ohľadu na štátne dotácie.

Budaj: Prečo bolo málo vody a prečo budovy nemali moderné hasiace systémy

Hlavným posolstvom rokovania vlády je štátna pomoc. Kritický k zásahu a k nepripravenosti Banskej Štiavnice na takýto požiar však bol minister životného prostredia Ján Budaj (Demokrati): „Žiadna vláda sa nepostavila seriózne k tomu, aby mala trvalo udržateľnú ochranu pamiatok pred všetkými hrozbami,“ hovoril.

Budaj aj na rokovaní vlády hovoril, že teraz musia analyzovať, kto krízovú situáciu zvládol a kto nie. „Poďakovania musia byť sprevádzané aj nápravami tých miest, kde to zlyhalo. Hovorili sme veľmi otvorene, že hasiči nemali vodu, a spomínali sme aj legislatívne prekážky. Už tu boli spomenuté niekedy veľmi konzervatívne postoje pamiatkarov, ktorí bránia umiestňovaniu moderných hasiacich systémov,” opísal súčasný stav minister životného prostredia.

Narážal na pochybnosti o priebehu hasenia, na ktoré upozornil aj Denník N – hasičom sa v deň požiaru pokazila technika, nemali dostatok vody a dodnes nie je jasné, ako dlho v centre mesta unikal a horel plyn. Svedkovia rozprávali o viacerých pochybeniach rôznych záchranárskych zložiek a najmä o tom, že mesto nebolo pripravené na požiar takého rozsahu.

Video: Požiar Banskej Štiavnice: hasičom sa pokazila plošina, mali málo vody a dlho unikal plyn (autorky: Jana Močková, Martina Koník)

Aj riaditeľka krajských pamiatkarov Mária Flórová ešte pred zasadnutím vlády hovorila, že aj historické domy by teraz mali dostať samohasiace systémy. „Dostupné moderné hasiace systémy sú dokonalé, ale my ich nemáme. Prečo? Lebo sú veľmi drahé,“ hovorila.

„Pomoc [v oblasti protipožiarnej ochrany] bude taká, aká bude nevyhnutná,“ vyhlásil premiér Heger.

Premiér: Vzácne zbierky majú byť skôr v nových budovách s modernou ochranou

Obnova poškodených pamiatok je prvou, ale nie poslednou úlohou, ktorú musí štát vyriešiť. Rovnako dôležité sú aj investície do protipožiarnej infraštruktúry mesta, ale aj do budov.

„Jedna z vecí, ktorá vyplynula z diskusie, je, že je lepšie, keď sú vzácne zbierky uskladnené v nových budovách, ktoré majú všetky ochranné prvky,“ vyhlásil Heger.

Poverený premiér vysvetľoval, že historické budovy nemajú predispozíciu na to, aby mohli byť vybavené modernými samohasiacimi systémami, lebo zasahujú do ich historickej podstaty.

Pridal sa k nemu aj minister Roman Mikulec (OĽaNO), podľa ktorého takýmto inštaláciám v minulosti bránili aj pamiatkari. „Aký je problém, to sa musíte pýtať pamiatkarov, nie hasičov,“ reagoval Mikulec na otázku, čo bráni inštaláciám moderných samohasiacich systémov v Štiavnici, keď fungujú v La Scale či pražskom Klementíne.

Jednou z najviac zasiahnutých budov je Slovenské banské múzeum, známe aj ako Berggericht. Budaj hovorí, že na budúci týždeň začnú s odstraňovaním deformovaných plechov a budovu provizórne zastrešia. Mineralogickú zbierku budú postupne vracať do priestorov múzea.

Diskutovanú ponuku na presun zbierky do Prahy označil Budaj za pekné gesto, ale na presun vraj nie je vecný dôvod.

Spodné podlažia budov ministerstva by podľa jeho želania mohli byť prístupné turistom už v tejto sezóne.

Riaditeľka múzea: Vyzerali sme ako amatéri

Riaditeľka Slovenského banského múzea Zuzana Denková večer pred výjazdovým rokovaním vlády v Štiavnici zverejnila na Facebooku mimoriadne depresívny text.

Denkovej pocit by sa dal zhrnúť do jednej vety – nemáme víziu, peniaze, nemáme ľudí, ale úlohy a nezaplatené faktúry pribúdajú. Inak povedané, úlohy, ktoré stoja pred múzeom, „nemôžem robiť ja s údržbárom“.

Denková opisuje realitu múzejníkov v Banskej Štiavnici, ktorí počúvajú o obnove, rekonštrukcii, ale nemajú peniaze ani na zaplatenie faktúr. Riaditeľka inštitúcie podpisuje upomienky a ešte do pondelka mali na účte mínus 100-tisíc eur. Teraz sú už v mínuse „iba“ približne 20-tisíc.

Keď Denkovej múzeu ponúkli pomoc českí múzejníci, prišli do Štiavnice a videli, v akých podmienkach pracujú, hanbila sa. „Vyzerali sme ako totálni amatéri. Pozerali sa na prepravky, do ktorých sme poukladali minerály, a ukazovali nám svoje špeciálne, ktoré doniesli na ukážku. Keby prišli do depozitára, boli by zhrození z nevhodných a vlhkých priestorov. Všetko z toho, čo ukazovali a hovorili, poznáme, len to nemáme. A nikdy sme to ani nemali. Ani pred požiarom. Dobré ráno. Takto to bolo vždy, len teraz to už vidí aj svet,“ rozprávala Zuzana Denková.

Ako vidí riaditeľa blízku budúcnosť? Napriek problémom má nádej, že peniaze budú a všetko sa urobí kvalitne, pretože Štiavnica je lokalitou UNESCO.

Obnova môže trvať aj päť rokov

Počiatočné odhady štiavnického magistrátu hovoria, že len investičné náklady na obnovu sa pohybujú niekde medzi 20 a 30 miliónmi eur.

Miestni pamiatkari veľmi opatrne odhadujú, že obnova poškodených domov do pôvodného stavu by mohla trvať systémom krok za krokom tri až päť rokov.

Za prioritu teraz považujú prekrytie domov provizórnymi strechami, aby nedošlo k ďalšiemu poškodzovaniu pamiatok, a postupné vysúšanie, ktoré môže trvať aj rok, no podľa menej optimistických odhadov aj dlhšie. Trvanie reštaurátorských prác a výroby kópií historických krovov tradičnými metódami sa dá len ťažko odhadnúť.

V Banskej Štiavnici začalo horieť v sobotu 18. marca v Banke lásky na Trojičnom námestí. Odtiaľ sa požiar rozšíril na ďalších šesť budov. Oheň zničil alebo poškodil barokové krovy, renesančné maľby a ďalšie kultúrne dedičstvo. Aj vďaka stovkám dobrovoľníkov sa podarilo zachrániť zbierky Galérie Jozefa Kollára. Štiavnica je jednou z lokalít svetového dedičstva UNESCO a organizácia tiež ponúkla svoju odbornú pomoc pri záchrane a obnove pamiatok.

Poverený premiér Eduard Heger sa teraz po vyše dvoch týždňoch vrátil do požiarom poškodenej historickej Banskej Štiavnice aj s celým kabinetom. Už počas požiaru priamo z historického centra sľuboval, že urobí všetko pre obnovu zničených pamiatok, ktoré hasili za jeho chrbtom.

O niekoľko dní sa vrátila do mesta aj dočasne poverená ministerka kultúry Natália Milanová a minister Ján Budaj, ktorý žiakom umeleckej školy zapožičal štátnu budovu, kde donedávna sídlilo vedenie štátneho Vodohospodárskeho podniku.

Mestská základná umelecká škola bola poistená, štátne budovy Berggericht a banský archív poistené neboli.

Heger sľúbil výjazdové rokovanie vlády v Štiavnici deň po požiari. Poveril aj ministerku investícií Veroniku Remišovú, aby našla spôsob, ako získať peniaze z eurofondov.