Bratislava má vlastnú enviropolíciu, aj po rokoch odhaľuje čierne skládky developerov

V bratislavských Vinohradoch nad Tupého ulicou je už niekoľko rokov stavebný ruch. V lokalite, kde doteraz stoja ešte aj domy z čias Rakúsko-Uhorska, už začínajú nad rodinnými domami prevažovať bytovky.

Na hranici medzi novostavbami a zatiaľ nezastavenými bývalými vinohradmi leží niekoľkometrová kopa kameniva a zeminy. Okolo chodia ľudia na prechádzky alebo na prechádzky so psami a môžu to vnímať ako bežnú kopu na mieste, kde sa veľa stavia.

Podobne rozmýšľal aj mestský poslanec a vicestarosta Nového Mesta Martin Vlačiky (Team Vallo). Kopa kameňov a zeminy ho ako geológa zaujala. Keď vydedukoval, že tam kopu niekto nanosil, predpokladal, že dočasne a legálne, s tým, že materiál bude použitý, možno na vyplnenie diery po stavbe. Tento týždeň však zistil, že to je inak. Polícia na Facebooku informovala, že ide o nelegálnu skládku stavebného odpadu, ktorá tam stojí už roky.

Enviropolícia zasahuje po rokoch, pomáha aj analýza zeminy

Ide pritom o starší prípad. Čierna skládka vznikla na tomto mieste ešte pred piatimi rokmi.

Prípad sa naťahoval aj preto, že enviropolícia – oddelenie Bratislava vznikla len nedávno a prípad putoval. Navyše, dokazovanie bolo podľa polície komplikované, zapojili znalcov, museli vykonať geodetické práce. Analyzovali, ako sa menili dotknuté pozemky v čase, vypočúvali svedkov. Enviropolícia určovala aj škodu.

Výsledkom je policajné oznámenie na Facebooku, že obvinili fyzickú osobu I. H. s rokom narodenia 1966, ako aj firmu, v ktorej bol konateľom v čase spáchania činu.

„Obvinení svojím konaním neoprávnene nakladali s odpadom na dotknutých nehnuteľnostiach v zistenom rozsahu vo výške takmer 86-tisíc eur s DPH,“ približuje polícia na Facebooku. Za takýto čin hrozí väzenia na jeden až päť rokov.

Policajti určili, že na skládke sú „zemina a kamenivo iné“, teda stavebný odpad a skládka podľa polície nie je zdraviu nebezpečná.

Developer musí doložiť, kam odviezol odpad

Odpad podľa facebookového účtu polície pochádza z developerského projektu rodinných domov, ktoré obvinený a jeho firma staval na susediacich pozemkoch.

Policajné prezídium neskôr pre Denník N spresňovalo, že nešlo o rodinné domy, ale „najmä o odpad, ktorý pochádzal z činnosti pri výstavbe dvoch bytových domov“. Skládku tam obvinený ponechal dodnes a žiadnym spôsobom nezabezpečil jej odstránenie, dodáva policajná hovorkyňa Denisa Bárdyová.

Nateraz z komunikácie polície nie je úplne jednoznačné, aké dôkazy majú policajti.

Hneď vedľa skládky stojí rezidenčný projekt – konateľom stavebnej spoločnosti bol v roku 2018 Ing. I. H., narodený v roku 1966. Tento bývalý konateľ hovorí, že projekt predal ešte predtým, ako sa začali stavebné práce. A hovorí, že mu polícia nedoručila žiadne obvinenie. Tvrdí ešte, že majitelia zavezeného pozemku sú jeho kamaráti a že niekoľko metrov vysoká kopa stavebného odpadu je podľa neho príliš objemná na to, aby pochádzala z jeho projektu. V okolí sa intenzívne stavia a odpad tam mohol naviezť ktokoľvek, tvrdí.

O obvinení nevedia ani noví majitelia projektu, ktorí ho prevzali v roku 2018 – až po tom, ako podľa polície vznikla skládka.

Rozhodnutie stavebného úradu o povolení stavby vždy ukladá stavebníkovi povinnosť ku kolaudácii doložiť doklady o množstve a spôsobe zneškodnenia odpadu zo stavby. Aj stavebník bytoviek v susedstve tak musel dokladovať, ako počas výstavby naložil s odpadom.

Firma, ktorej pozemok takto zaviezli odpadom, ho teraz nemôže len tak vyviezť. Keďže to nie je bežný komunálny odpad, najskôr musí okresný úrad rozhodnúť, kto ho má vyviezť, či to má urobiť okresný úrad, alebo vlastník pozemkov. Toto rozhodovanie už beží. V prípade, že enviropolícia nájde páchateľa, ten, kto odpad odprace, si bude môcť uplatniť škodu.

Pozemok zasypaný stavebným odpadom vlastní firma Viladomy Vtáčnik, ktorá patrí investičnej skupine Sympatia. Portfólio tejto investičnej skupiny tvoria najmä logistické haly a distribučné centrá, ale aj niekoľko rezidenčných projektov. Na pozemkoch chcú v budúcnosti stavať luxusné rodinné domy, momentálne prebieha architektonická súťaž a povoľovacie procesy by sa mali začať ešte tento rok, hovorí advokátka Sympatia Group Jana Habánová.

Prvý rok bratislavskej enviropolície, preverujú čierne skládky

Oddelenie bratislavskej enviropolície existuje až od 1. februára 2022. Pred týmto dátumom environmentálnu trestnú činnosť odhaľovali a vyšetrovali bratislavskí policajti z iných útvarov.

Polícia začala trestné stíhanie v novembri 2021 po tom, čo doplnila oznámenie a zabezpečila potrebné doklady. Následne na enviropolícii vzniklo oddelenie Bratislava, ktoré vyšetrovanie prevzalo.

V období od začiatku roku 2018 do konca 31. januára 2022, keď enviropolícia ešte nemala oddelenie pre Bratislavu, vyšetrovala polícia 337 prípadov neoprávneného nakladania s odpadom, obvinením sa to skončilo v 16 prípadoch.

Od vzniku bratislavského oddelenia enviropolície za 11 mesiacov minulého roka vyšetrovali 47 prípadov a vzniesli štrnásť obvinení.

„Je zjavné, že vytvorenie špecializovaného útvaru na boj s environmentálnou trestnou činnosťou postupne prináša svoje výsledky a dôvody jeho vzniku sa plne potvrdzujú,“ hovorí Bárdyová.

Pôsobnosť oddelenia Bratislava enviropolície zahŕňa okrem Bratislavského kraja aj okresy Dunajská Streda, Senica a Skalica.

Stavby vo Vinohradoch sú príkladom, ako to nerobiť, hovorí miestna poslankyňa

Nelegálna skládka nie je jediný následok stavebného ošiaľu vo Vinohradoch. Podľa miestnej poslankyne Bronislavy Milčíkovej, ktorá v lokalite býva, je tento developerský boom príkladom toho, ako sa to nemá robiť. V lokalite Vtáčnik na Vinohradoch rastie čoraz viac bytových domov, do ktorých sa zmestí omnoho viac ľudí, ako do rodinných, ktoré v tejto lokalite tradične prevažovali.

Problémom je, že sem vedie len jedna prístupová cesta – Tupého ulica. Územný plán hlavného mesta počíta s tým, že by mala dva plnohodnotné pruhy, chodník i cyklotrasu, vysvetľuje poslankyňa. Realita je však taká, že ulica má priemernú šírku štyri metre, pričom na niektorých miestach sa natoľko zúži, že vedľa seba nevedia prejsť dve oproti idúce autá.

Ulica má chodník len na veľmi malom úseku svojej celkovej dĺžky a hore k novostavbám nejazdí žiaden spoj MHD. Podľa Milčíkovej je rozšírenie Tupého ulice fakticky nemožné, na jednej strane ju totiž lemujú pozemky železnice a na druhej domy a iné stavby.

Vznikla už aj petícia proti ďalším stavbám na Tupého ulici.

Za súčasný stav nesie podľa Milčíkovej zodpovednosť predchádzajúci starosta mestskej časti Rudolf Kusý. Developeri podľa nej dostali stavebné povolenia bez povinnosti zabezpečiť dostatočnú infraštruktúru a služby pre ľudí, hovorí.