Kto bude tvoj arizátor? Ako prebiehali arizácie textilných a odevných podnikov na Slovensku
Veľké nadšenie z arizácií, s ktorým sa stretávame v dobovej tlači v prvých rokoch vojny, vystriedalo rýchle vytriezvenie.
„Slovenský národ prijal s veľkou radosťou a s veľkým zadosťučinením prísne protižidovské opatrenia, ktorými sa postavili hrádze židovskému rozpínaniu, úžerníctvu a kšeftárstvu. Volanie slovenskej pospolitosti po radikálnom doriešení židovskej otázky bolo po tieto dni splnené uzákonením židovského kódexu, ktorý je slovenskou obdobou norimberských zákonov.“ (Gardista, 12. 9. 1941)
Po vzniku samostatného slovenského štátu začali Židia postupne prichádzať o možnosť pracovať i študovať, využívať verejné dopravné prostriedky, zhromažďovať sa, vlastniť šperky, rádio či kožuch… Súčasťou tohto „ukrajovania“ práv bola aj arizácia, teda vyvlastnenie židovského majetku do rúk „Nežidov“ – Árijcov.
Po veľkých strategických podnikoch prišla na rad aj pôda a menšie závody, od roku 1940 tiež domy a ďalší osobný majetok. Časť podnikov bola okamžite zlikvidovaná. Podľa dát Ústredného hospodárskeho úradu, ktorý arizácie koordinoval, do začiatku roka 1942 dosiahol počet arizovaných podnikov na území celého štátu 2100.
Židovské podniky s odevmi a textilom
Keďže Židom bolo v minulosti zakázané venovať sa remeslám v cechoch, dlhodobo pracovali najmä v oblasti obchodu s použitým tovarom, často sa živili predajom použitého textilu a oblečenia. Až keď zákony v priebehu 19. storočia zrovnoprávnili Židov na poli obchodu, vtedy nastal aj v Rakúsko-Uhorsku skutočný ekonomický rozmach v textilnom sektore. Pri vzniku Československa bol preto vysoký počet odevných a textilných podnikov práve v rukách židovských majiteľov. A nielen v Československu, situácia s vysokým podielom židovských odevných podnikov bola dôležitým fenoménom európskeho hospodárstva, podľa dostupných údajov napríklad v Berlíne, kde boli v roku 1925 necelé 4 percentá židovského obyvateľstva, bola takmer polovica firiem v oblasti konfekčnej výroby v židovskom vlastníctve. Do konca roka 1930 ukazujú dáta 43 % židovských firiem v oblasti dámskej konfekcie a dokonca 72 % v oblasti veľkoobchodu s týmto tovarom.
Podľa štatistiky Grémia bratislavského obchodníctva zo septembra 1940 bola situácia u nás obdobná: v Bratislave bolo kresťanských krajčírskych podnikov 18, kým židovských podnikov bolo 29. Z podnikov s textilným tovarom bolo v tom čase kresťanských 77 a židovských 118. V oblasti obchodov s klobúkmi bol vyčíslený počet bratislavských kresťanských podnikov 45, židovských bolo len v tejto oblasti menej – 26. Medzi najväčšie podniky v židovskom vlastníctve patrili v 30. rokoch v Bratislave napríklad módny dom Tausky a synovia, Buxbaum, Blau & Weinberger, Dedeo a Löwy, Július Rosenzweig. Boli tu tiež luxusné klobučníctva, ako Salón Violette a Jaques Mayer, ale i obchody s galantérnym tovarom Weiss & Fürst či Halmoš.
Kto bude tvoj arizátor?
Aké boli ambície arizátorov, dnes naznačujú mnohé dokumenty vo fondoch archívov.
