Svetový newsfilter: Putinova najväčšia geopolitická katastrofa sa už začala

Dobrý deň,

zatiaľ čo ruské jednotky pokračujú v útokoch na Bachmut, poradca prezidenta Zelenského do Moskvy odkazuje, že nebudú žiadne mierové rokovania, kým sa Rusko úplne nestiahne z ilegálne anektovaného Krymu. O ten sa Vladimir Putin zjavne obáva, dokazujú to satelitné snímky, na ktorých vidieť, ako silno ho opevňuje.

Súvisí to najmä s očakávanou jarnou ofenzívou Ukrajiny. Putin vie, že si nemôže dovoliť ďalšie veľké prehry, najmä nie po tomto týždni, ktorý pre Rusko nedopadol najlepšie.

Európa: Putinova osobná prehra

Po necelom roku od podania žiadosti sa Fínsko stalo oficiálne 31. členom NATO. V tom istom momente sa hranice obrannej aliancie s Ruskom zdvojnásobili a NATO sa priblížilo k Rusku ako nikdy predtým.

Aj to je výsledok agresívnej vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine.

O čo ide: Nebyť tureckého vydierania, spolu s Fínskom by Severoatlantickú alianciu rozšírilo aj Švédsko, ktoré si ešte musí počkať na priaznivejšiu atmosféru v Turecku, ktorá by mohla nastať po májových voľbách.

Fínsko je už siedmou krajinou NATO na pobreží Baltského mora, ktoré obmýva aj Petrohrad a ruskú enklávu Kaliningrad.

Strategicky Putin vojnu jednoznačne prehráva. Nebol schopný získať celé územie Donbasu a dlhé mesiace sa masívnym počtom jednotiek na ukrajinských hraniciach snažil vydierať Západ a rozdeliť NATO.

Stal sa pravý opak. Prítomnosť Aliancie v nových členských krajinách, ako sú Slovensko, Poľsko a pobaltské krajiny, je ešte väčšia. Ich obrana je vďaka tomu robustnejšia a modernejšia. Teraz si Moskva musí zvykať, že dlhodobo neutrálne Fínsko bude mať za sebou najsilnejší obranný spolok na svete.

Putinova katastrofa: Rusko je v dôsledku invázie slabšie vojensky, geopoliticky, ekonomicky a vo vnútri stále viac a viac pripomína zlyhávajúci štát. Kto mohol, ušiel a tí, čo zostali, nemôžu otvorene hovoriť o tom, čo si o vojne myslia.

Putin sa sťažoval, že rozpad Sovietskeho zväzu bola najväčšia geopolitická katastrofa 20. storočia. Všetko nasvedčuje tomu, že jeho osobnou katastrofou bude ideologická vojna, ktorú vedie proti Ukrajine.

Vstup Fínska do NATO vedie k preformátovaniu starej bezpečnostnej architektúry v Európe, ktorá bola dedičstvom studenej vojny. Ukrajinský server NV hovorí dokonca o jej smrti. Štáty NATO sa posilnili a nárazníkové zóny oddeľujúce Rusko a Západ zmizli.

Situácia pre Rusko sa zhoršila aj v Arktíde, kde beží spor o rozdelenie miestnych zdrojov a budovanie novej cesty cez Severný ľadový oceán. Ak nakoniec vstúpi do NATO aj Švédsko, v strategickej oblasti už fakticky nebude žiadny neutrálny štát, čo obmedzí manévrovací priestor Kremľa.

Pred sídlom NATO v Bruseli už veje aj fínska vlajka. Vďaka Putinovi. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Okrem vstupu Fínska do NATO je komplikáciou pre atmosféru v Rusku aj udalosť z domácej scény – bombový útok na známeho ruského propagandistu Vladlena Tatarského. Zabila ho pozlátená busta s jeho podobizňou.

Do petrohradskej kaviarne, ktorá je spájaná s Jevgenijom Prigožinom, šéfom vagnerovcov, ju provojnovému propagandistovi z Telegramu doniesla mladá Petrohradčanka, ktorá tvrdí, že ju zneužili. Verzií o tom, kto stál za útokom, je viac.

Moskva okamžite vytiahla verziu, že za útokom na bývalého kriminálnika z Donbasu, ktorý volal po „zabíjaní a okrádaní” na Ukrajine, bola ukrajinská tajná služba a aktivisti okolo Alexeja Navaľného. Kyjiv tvrdí, že ide o vnútropolitický boj. O niekoľko dní neskôr sa k útoku prihlásili ruskí partizáni, ktorí si hovoria Národná republikánska armáda.

Osobnou katastrofou pre Putina je aj to, že sa nedarí plniť cieľ zničiť Ukrajinu a ukrajinský národ, ktorý podľa ideológie Kremľa ani neexistuje, pretože je iba súčasťou veľkého Ruska. Každou vystrelenou raketou sa medzi Ukrajincami zväčšuje odpor proti Moskve a chuť stať sa členom NATO.

Podľa nedávneho prieskumu majú spomedzi svetových organizácií najpozitívnejší vzťah k Európskej únii (89 %) a NATO (79 %). Ukrajina ešte nikdy nebola tak blízko Západu ako teraz.

Severná Amerika: Trumpa ešte na súde uvidíme

Donald Trump sa ako prvý exprezident v histórii USA postavil pred súd. Jeho cestu zo sídla na Floride do súdnej siene v New Yorku naživo sledovali americké televízie – a tak sa spolu s jeho obvinením debatovalo aj o jeho šanciach na znovuzvolenie.

O čo ide: Na rozdiel od kauzy vyplácania peňazí pornoherečke, ktorá ho dostala pred súd, mal Trump tentoraz pred príchodom na súd všetko premyslené. Reality šou je žáner, ktorý mu vždy išiel najlepšie, a tak vedel, že proces sa môže stať súčasťou jeho kampane.

Trump sa od začiatku stavia do roly obete – v tomto aj vo všetkých ostatných vyšetrovaniach, ktoré sa ho týkajú. Rovnako to bolo aj pri oboch impeachmentoch, ktorým čelil v úrade prezidenta.

Vždy podľa neho išlo o politický proces, stále tvrdil, že je nevinný, a za všetkými obvineniami videl akési temné sily zvnútra establišmentu, ktoré sa ho snažili zničiť, lebo im nevyhovoval.

Aj teraz na súde povedal, že je nevinný v každom z 34 bodov obžaloby.

Z čoho ho vinia: Všetky sa týkajú falšovania firemných záznamov. A to v prípade aféry s pornoherečkou Stormy Daniels. Bývalý prezident s ňou mal pomer v roku 2006 a o desať rokov neskôr počas predvolebnej kampane jej Trumpov právnik zaplatil 130-tisíc dolárov, aby o tom mlčala.

Trump mu peniaze vrátil už v čase, keď bol prezidentom. Oficiálne ich evidovali ako poplatky za právne služby, no to nie je pravda, a preto boli podľa obžaloby tieto záznamy falošné.

Prokurátor navyše tvrdí, že Trump porušil federálny zákon o financovaní kampane, pretože tieto peniaze minul, aby si pomohol pri kandidatúre za prezidenta. No neuviedol to vo svojom vyúčtovaní.

Obžaloba našla aj ďalšie dva prípady, keď Trump konal podobne. Podplatil vrátničku, ktorá tvrdila, že vie o jeho nemanželskom dieťati, aj ďalšiu ženu, s ktorou mal pomer.

Trump mal po návrate zo súdu prejav, aj na ňom sa prezentoval zaťatou päsťou. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Trump sa napokon vyhol tomu, aby na súd išiel s putami na rukách. Neurobili mu ani klasickú policajnú fotografiu. Exprezident pri príchode do budovy pozdravil svojich priaznivcov zaťatou päsťou a dával najavo, že bude bojovať.

Zo súdnej siene kamerové záznamy nie sú, a tak nevieme, ako sa v nej správal. Po tom, čo urobil prehlásenie o svojej nevine, sa vrátil na Floridu a politickým prejavom pokračoval v kampani.

Trumpovi jednoznačne pomáha, že ide o záležitosť, pri ktorej sa za neho postavili aj jeho budúci súperi o prezidentskú nomináciu Republikánskej strany. Hoci sa viacerí od neho začali odkláňať, stíhanie exprezidenta je téma, kde si nedovolia vybočiť.

Je jasné, že to bude mať veľký vplyv aj na predvolebnú kampaň. Trump by sa mal znovu na súde objaviť až v decembri a proces sa pravdepodobne začne v januári, tesne pred prvými primárkami.

Tipnite si, na čom bude exprezident mobilizovať svojich podporovateľov.

Čítajte viac: Bez pút a policajnej snímky, no so zaťatou päsťou. Trump čelí 34 bodom obžaloby a cíti sa nevinný

Ázia: Macron si myslí, že presvedčí Siho

Krátko po tom, čo sa Si Ťin-pching v Moskve stretol s Vladimirom Putinom, sa za čínskym prezidentom vybrala delegácia z Európy. Emmanuel Macron a Ursula von der Leyen prišli diskutovať hlavne o Ukrajine.

O čo ide: Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine medzinárodné spoločenstvo sleduje, či a ako veľmi sa Čína prikloní na stranu Moskvy. Za viac ako rok sa neobjavili náznaky, že by Peking mohol využiť svoj vplyv a presvedčiť Putina, aby vojnu ukončil.

Naopak, čoraz častejšie zaznievajú varovania, že Čína môže Rusko podporovať aj zbraňami. Situáciu nezmenila ani návšteva Si Ťin-pchinga v Moskve, počas ktorej spolu s Putinom rozprával o silnom rusko-čínskom spojenectve.

Napriek tomu francúzsky prezident Emmanuel Macron verí, že Si Ťin-pching by sa mohol pridať na stranu tých, čo chcú, aby sa vojna čo najskôr skončila. S takou víziou odcestoval do Pekingu.

Oplatí sa to? Francúzsky prezident je v Číne na trojdňovej ceste. Okrem Si Ťin-pchinga sa stretne aj s ďalšími predstaviteľmi miestnej politickej elity, investormi a so študentmi. Na stretnutie s čínskym prezidentom prišla aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.

Aj ona pred návštevou Číny hovorila o tom, že Peking by mal využiť svoj vplyv na to, aby Putina tlačil do ukončenia vojny.

Problém je, že Macron už vlani neukázal najlepší odhad, keď si nedokázal uvedomiť, že rokovanie s Putinom nikam nevedie a ruský prezident ho len využíva na to, aby mohol tvrdiť, že sa s Európou rozpráva o mieri.

Čo zaznelo: A prvý deň jeho návštevy v Pekingu takisto priniesol len vyhlásenia, ktoré nesmerujú k ničomu konkrétnemu. Macron a Si sa zhodli na tom, že súčasťou vojny na Ukrajine by sa nemali stať jadrové zbrane.

Rusko nimi síce pravidelne hrozí, aby vystrašilo Západ, ale máloktorý analytik či európsky politik ešte tieto vyhrážky berie vážne. Macron okrem toho hovoril, že Rusko by nemalo rozmiestňovať tieto zbrane v Bielorusku, a Si vyzval svet, aby rešpektoval dohodu o nešírení jadrových zbraní. Prvý z nich však v tom Putinovi nedokáže zabrániť a druhý to ani nechce urobiť, hoci sa tvári, že ho to trápi.

Potom nasledovali ďalšie vyhlásenia, ktoré sme už počuli: ako je nevyhnutné čo najskôr začať rokovať o mieri a ako treba zabrániť tomu, aby vojna eskalovala.

Najkonkrétnejším výsledkom Macronovej cesty tak pravdepodobne bude biznis a investície pre francúzske firmy, čo len prehĺbi závislosť Európy od autoritárskej krajiny, ktorá so Západom nemá rovnaký pohľad ani na takú jednoznačnú vec, akou je odsúdenie vojenskej agresie.

Afrika: Skončí sa chaos v Keni?

Násilné protesty v Keni by sa mali skončiť. Upokojiť situáciu by chceli dvaja politickí rivali, ktorí sa vlani stretli v prezidentských voľbách.

O čo ide: Protesty sa začali v marci a sú dôsledkom toho, že obyvatelia Kene sú nespokojní s ekonomickou situáciou.

Ľudí do ulíc volal Rail Odinga, ktorý vlani prehral prezidentské voľby. Okrem rastúcich nákladov na život považoval za dôvod na protestovanie aj výsledok volieb.

Odinga vlani prehru neuznal a výsledky napadol aj na súdoch. Najvyšší súd jeho námietky neuznal a potvrdil, že víťazom volieb je William Ruto. Odinga oznámil, že to bude rešpektovať, no aj tak si myslí, že prezidentom mal byť on.

Preto sa postavil na čelo protestujúceho davu a vláde odkázal, že demonštrácie sa budú konať každý pondelok a štvrtok – minimálne dovtedy, kým prezident nebude riešiť infláciu.

Násilností a policajné zásahy: Na protesty však nechodia len podporovatelia Odingu. Nespokojní sú aj mnohí voliči Ruta, ktorí si myslia, že prezident nesplnil svoje predvolebné sľuby a nepomáha ľuďom vyrovnať sa s vysokými nákladmi na život.

Demonštrácie sa vymkli spod kontroly, sprevádzali ich násilnosti a tvrdé zásahy polície. Zomreli pri nich traja ľudia a na upokojenie situácie vyzývala aj cirkev či Spojené štáty.

Okrem násilností v uliciach sa stovky demonštrantov dostali aj na farmu bývalého prezidenta Uhuru Kenyattu. Začali ju podpaľovať a kradli z nej ovce.

Čo bude ďalej: Ruto a Odinga sú v politike dlhé roky a nie vždy boli takými veľkými nepriateľmi. Miernejší tón obaja zvolili cez víkend, keď Ruto navrhol, že v parlamente vznikne komisia, ktorá bude hľadať cestu, ako zreformovať volebný proces tak, aby bol transparentnejší.

Odinga súhlasí a tohtotýždňové protesty odvolal. No pridal aj vyhrážku, že ak to nebude mať konkrétne výsledky, demonštrácie budú pokračovať. Na vládu chce tlačiť aj v druhej téme, ktorou sú spomínané náklady na život.

To, aby rokovania boli úspešné, je v záujme celej krajiny. Ak by násilie pokračovalo, mohlo by sa to skončiť podobne ako v roku 2007, keď pri nepokojoch po voľbách zomrelo viac ako 1200 ľudí.

Meno týždňa: Milo Đukanović

Politik, ktorý sa prakticky stal synonymom pre Čiernu Horu, už nebude najmocnejším mužom v krajine. Milo Đukanović prehral prezidentské voľby a prvýkrát od februára 1991 nebude prezidentom ani premiérom balkánskeho štátu.

Nahradí ho Jakov Milatović, zástupca úplne inej generácie, ktorý študoval na Západe, pracoval vo veľkých svetových bankách, no medzi niektorými analytikmi vyvoláva obavy, že Čierna Hora sa teraz viac prikloní k Srbsku.

Čítajte viac: Končí najdlhšie vládnuci politik v Európe, no pre Čiernu Horu to nemusí byť nutne dobrá správa

Foto týždňa

Sanna Marin má za sebou rozporuplný týždeň. Ešte predtým, ako sa Fínsko oficiálne stalo členom NATO, prehrala domáce voľby. Jej sociálnodemokratická strana skončila až tretia, hoci s malým odstupom za víťaznými konzervatívcami (20,8 % a 19,9 %).

37-ročná politička bola premiérkou od konca roka 2019 a stala sa známou po celom svete. Teraz oznámila, že sa vzdá aj vedenia strany a ostane poslankyňou. Po tom, čo v úrade zažila covid a vojnu na Ukrajine, vraví, že sa teší na pokojnejšie roky mimo vládnej funkcie.

Na fotografii odchádza z tlačovej konferencie, na ktorej to oznámila.

Čítajte viac: V zahraničí superstar, Fínov rozdeľuje. Prečo Sanna Marin končí ako fínska premiérka