Odmietnutie objaviteľskej doktríny je ďalší historický počin pápeža Františka
Autor je publicista
Vatikán oficiálne odmietol doktrínu objavov, ktorou európski dobyvatelia a kolonizátori legitimizovali svoje konanie v Afrike a Amerike. Doktrína je dodnes súčasťou niektorých majetkových zákonov.
Korene doktríny objavov siahajú do polovice 15. storočia, keď dve buly pápeža Mikuláša V. oprávňovali kolonizovať objavené územia a obrátiť pôvodných obyvateľov na kresťanstvo. Zároveň ospravedlňovali obchodovanie s otrokmi. O štyri desaťročia neskôr Kolumbus zakotvil v Amerike a priviedol do Európy zajatých domorodcov.
Nasledujúci pápež Alexander VI. vydal tri buly, ktorými označil Ameriku za „vec nikoho“ (res nullius) a rozdelil ju na španielsku a portugalskú časť. Kľúčovou bola bula s názvom Inter Caetera. O jej interpretácii sa však od začiatku viedli spory. Navyše panovníkov mimo Španielska a Portugalska k ničomu nezaväzovala. Španielsku sa preto ani nepodarilo presvedčiť európske mocnosti, aby ju rešpektovali.
Spútaný Kolumbus
Františkáni zo španielskeho kláštora La Rábida, nadchnutí myšlienkami opáta Joachima da Fiore o novej ére dejín, inšpirovaní učením humanistov a presvedčení Krištofom Kolumbom, sprevádzali talianskeho admirála podporovaného španielskou korunou ako misionári.
V nových podmienkach videli príležitosť oživiť ideály prvotnej cirkvi i samotného Františka z Assisi. Žili v chatrčiach, chudobne ako domorodí obyvatelia a jedli rovnaký pokrm ako oni.
Napokon to boli práve oni, ktorí kritizovali krutosti dobyvateľov a dožadovali sa aj zásahu španielskej koruny. Misionári Jeronimo de Mendieta a Toribio de Benavente napokon dosiahli, že Kolumba v roku 1496 v Španielsku obvinili zo zločinov.
