Kamil Sládek: Obúvame sa do konania ľudí v stredoveku, ale v čom sme dnes iní a lepší?

Kamil Sládek (1966) vyštudoval etnológiu a históriu, pôsobí na ministerstve školstva. Pôsobí v Centre pre európsku politiku, ktorá oboznamuje občanov s hodnotovými, politickými a ekonomickými aspektmi európskej integrácie a s ich vplyvom na Slovensko.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

• ako sa žilo v stredoveku,
• ako sa formovalo Uhorsko,
• ako to bolo s maďarským útlakom,
• o upaľovaní bosoriek,
• kto v stredoveku financoval stavbu chrámov,
• kde nájdete gotické pamiatky, o ktorých ste netušili.

Hranice stredoveku sú definované rôzne, ale v zásade ide o obdobie od piateho do 15. až 16. storočia. Pre mnohých sú to stále iba časy temna, tmárstva a podobne. Kde sa ten názor berie, keď odborníci tvrdia opak?

Stredovek ako pojem je umelý názov, s ktorým prišli talianski humanisti. Vracali sa k antike, ktorú vnímali ako vzor. Obdobie tisíc rokov od pádu Rímskej ríše pre nich bolo temným obdobím, epochou úpadku. Ich pohľad bol, že ľudstvo sa civilizačne, technologicky, architektonicky aj jazykovo vrátilo do barbarských čias, pričom oni – humanisti – priniesli epochu akéhosi znovuzrodenia antiky, teda renesanciu.

Stredovek mal svoje negatíva aj pozitíva, o ktorých môžeme debatovať. Faktom je, že z tohto obdobia na území dnešného Slovenska ostalo množstvo vzácnych stavieb, predovšetkým sakrálnych. A práve to je mojou snahou – poukázať na miesta, o ktorých mnoho ľudí nevie. Prechádzame okolo nich, no zároveň ich nevnímame.

Zacitujem historičku Danielu Dvořákovú, ktorá pre Denník N povedala, že práve počas stredoveku „vznikli mestá, univerzity, definoval sa národ a štát, bolo dovŕšené osídlenie v podstate do dnešnej podoby, stredovek priniesol také objavy, ako mlynské koleso, chomút, fúrik, kompas, prvé stroje, hodiny aj hodinky s ozubeným prevodom, knihu, vidličku, spodnú bielizeň, gombíky, rukávy, okuliare, narkózu, šach, karneval, notára, banky, záložne, požičovne a cez rozšírenie papiera kníhtlač aj karty“. 

To je pravda. Lenže spomínaní humanisti vnímali práve antiku ako obdobie, keď vznikli dokonalé mestá, dokonalá architektúra, dokonalé básne a iné literárne diela. A potom podľa nich prišli barbari, ktorí zničili celú rímsku civilizáciu. V Európe sa podľa nich na tisíc rokov zastavil pokrok a až oni sa vrátili k tomu, čo nadväzovalo na všetko dobré z antiky. Bol to klasický návrat k antickým ideálom, k vznešenosti, čiže niečo svetlé, kým desať storočí pred nimi označovali za temné.

Čiže humanisti zaznávali gotiku ako takú.

Áno. Mimochodom, aj s pojmom gotika prišli talianski humanisti, pričom šlo o v určitom zmysle o nadávku. Gotika pre nich bola umením barbarov spoza Álp, kde žili aj Góti, ktorí predtým ničili Rimanov a prispeli aj k rozpadu Rímskej ríše. Pravé umelecké dielo predsa mohlo vzniknúť len na Apeninskom polostrove.

Inak, prvé gotické dielo, chrám Saint Denis, bolo vysvätené v roku 1144 na kráľovskom území severne od Paríža, v Île-de-France, kde sa rekonštruovalo opátstvo. Rekonštrukciu inicioval opát kláštora Suger.

A keď už ste spomínali dobu temna, trúfam si povedať, že stredovekí ľudia sa príliš nelíšili od dnešných. Keď si spomeniete na obdobie pandémie covidu-19, čo vidíte? Odporcov opatrení, s ktorými prichádzala vládna moc, antirúškarov, antivaxerov, popieračov vedy.

Ako to súvisí so stredovekom?

To isté sa predsa dialo už vtedy – keď vrchnosť prišla s opatreniami týkajúcimi sa zdravia, keď prichádzali nové medicínske metódy a postupy, ľudia to brali tak, že ich chcú zničiť. Padali identické argumenty, len zabalené do iných slov.

Napríklad pri pandémii čiernej smrti, respektíve moru v 14. storočí chorých izolovali. Bolo to omnoho horšie ako naše nedávne lockdowny. Nepáčilo sa im to, čo je prirodzené. Ešte aj v 19. storočí v čase šírenia cholery sypali na základe odporúčania lekárov do studní vápno. Mnohí ľudia si vtedy mysleli, že ich chcú otráviť. Ich reakciou boli vzbury a útoky na zástupcov „vrchnosti“.

Vzbury však mali aj svoje vážne dôvody. Pre pandemické opatrenia bolo zakázané zhromažďovanie, neboli trhy a jarmoky, roľníci nemali ako predať svoje produkty, a tak ostali bez peňazí. To mnohí z nás poznajú aj z obdobia nedávnych lockdownov. Žiadne dôvody na útoky však nemali tí, ktorí