Fíni áno, Švédi zatiaľ nie. Prečo Maďarsko blokuje ďalšie rozšírenie NATO?

Jedným z dôsledkov agresie Ruska voči Ukrajine bolo, že dva doteraz neutrálne severské štáty, Švédsko a Fínsko, iniciovali svoj vstup do NATO. Fínsko sa v utorok stalo riadnym členom Aliancie.

Vstup oboch krajín musí ratifikovať každá členská krajina. Dlhý čas to nespravili len dve členské krajiny, a to Turecko a Maďarsko. Fínskemu vstupu už táto prekážka nestojí v ceste, keďže vstup Fínska schválil maďarský parlament 27. marca a turecký 31. marca. Vstup Švédska však zatiaľ blokuje Maďarsko aj Turecko.

Naťahovačky trvajúce celé mesiace

V Maďarsku bol už v lete 2022 predložený parlamentu návrh zákona o ratifikácii vstupu Fínska a Švédska, na jeho prerokovanie a prijatie si však parlament nenašiel čas celé mesiace. Vláda sa odvolávala na potrebu „verejnej debaty“.

Na konci februára 2023 sa zistilo, že hoci premiér Viktor Orbán podporuje vstup Fínska a Švédska, poslanecký klub vládneho Fideszu je v tejto otázke „mimoriadne rozdelený“. Mnoho poslancov sa údajne pohoršovalo nad tým, že “politici týchto krajín počas uplynulých rokov hrubo, bezdôvodne a veľakrát neslušným spôsobom urážali Maďarsko,“ ako sa vyjadril šéf poslaneckého klubu Máté Kocsis.

Maďarský parlament poslal do oboch krajín delegácie, ktoré vo švédskom aj vo fínskom parlamente prijali. Tieto delegácie nemali žiadne konkrétne požiadavky na lídrov dvoch krajín, z rokovaní sa vrátili spokojné a deklarovali podporu pre vstup.

Maďarská vláda pritom tvrdí, že od Fínov dostala uspokojivú odpoveď – aj preto podporili ich vstup –, Švédi ich však zatiaľ nepresvedčili o tom, že dajú nabok svoje spory v súvislosti s vnútropolitickou situáciou v Maďarsku. Zdá sa, že Švédi tomu nie sú naklonení: Švédsko sa po boku Európskej komisie zapojilo do konania voči Maďarsku pre tzv. zákon na ochranu detí, ktorý spája homosexuálov a pedofilov podľa vzoru zákona z Putinovho Ruska.

Prečo to orbánovci robia?

Existuje viacero vysvetlení na to, čo môže byť dôvodom odkladania hlasovania:

• Maďarsko koná v prospech Ruska;
• Maďarsko uzatvorilo nejakú dohodu s Tureckom;
• orbánovci sa takto pokúšajú vyvíjať nátlak na Švédsko, ktoré aktuálne predsedá Rade Európskej únie vo veci zadržiavania finančných zdrojov EÚ;
• poslanecký klub Fideszu sa naozaj hnevá pre obvinenia, ktoré im adresovali tieto krajiny, no podľa Fideszu sú nepravdivé.

Podľa oficiálneho vysvetlenia je dôvodom omeškania práve ten posledný bod. Akokoľvek sa zdá byť tento argument vymysleným, maďarská vláda mala naozaj veľa sporov so Švédskom.

Ako to zhrnul portál Telex, už počas migračnej krízy v roku 2015 bolo medzi dvoma krajinami veľa konfliktov. Maďarsko zastávalo protimigračný postoj, podľa oficiálnej komunikácie označilo Švédsko spolu s ďalšími krajinami ako krajinu, na ktorú sťažka doľahla migrácia, ktorú nie je schopná riešiť. Švédi chceli, aby Maďarsko prijalo utečencov, ktorých prvýkrát evidujú v rámci EÚ práve na maďarskom území, maďarská vláda to však odmietla.

V roku 2019 boli švédski poslanci Európskej ľudovej strany najhlasnejšími zástancami názoru, že Fidesz treba vylúčiť z tejto frakcie v Európskom parlamente. Popritom je pre Švédov veľmi dôležitý právny štát. Počas uplynulých rokov viacero švédskych politikov kritizovalo Maďarsko pre problémy s právnym štátom. Tieto kritiky citovali aj politici Fideszu, aby tým odôvodnili odkladanie ratifikácie vstupu Švédska do NATO.

Nebol to dobrý nápad

„Maďarskej vláde sa švédska kritika očividne nepáči, je však pomerne problematické, aby sme bilaterálne ujmy týkajúce sa politiky EÚ pozdvihli na multilaterálnu úroveň a bránili fungovaniu NATO,“ hovorí pre Napunk Dániel Bartha, odborník na zahraničnú politiku a šéf nezávislého think tanku Centrum pre euroatlantickú integráciu a demokraciu (CEID) so sídlom v Budapešti.

„Členstvo Švédska v NATO je nielen v záujme bezpečnostnej politiky Švédska, ale aj ostatných členských štátov. Tým, že Maďarsko pre bilaterálne spory odkladá ratifikáciu vstupu Švédska, ohrozuje aj bezpečnosť ostatných členských krajín,“ vysvetľuje odborník.

Podľa Barthu to spôsobuje v kruhu ostatných spojencov Maďarska rozhorčenie, no osobitne trpia aj švédsko-maďarské vzťahy. Maďarsko a Švédsko pritom veľmi blízko spolupracujú v oblasti bezpečnostnej politiky. Maďarské vzdušné sily používajú švédske stíhačky Gripeny, nedávno sa dohodli na ďalšej spolupráci v oblasti rozvoja ich schopností a rovnako v nedávnej minulosti prebehli aj rokovania o prehĺbení spolupráce v oblasti obranného priemyslu.

Môže ísť o peniaze

Aj podľa Dániela Barthu je jednoznačné, že maďarská vláda chce vyvíjať nátlak na Švédsko v dôsledku zadržiavaných zdrojov z európskych fondov. Vláda to v podstate aj potvrdzuje, keď sa odvoláva na švédsku kritiku v súvislosti s právnym štátom v Maďarsku.

Odborník si však myslí, že je to neprimeraný a chybný postup. Záležitosti Európskej únie sa nemajú riešiť na úrovni NATO, hovorí odborník, podľa ktorého je za nedávne napätie medzi Maďarskom a ostatnými spojencami zodpovedné práve odkladanie vstupu Švédska a Fínska.

Orbánov spojenec v Turecku

Popri týchto dôvodoch sa zdá, že medzi Maďarskom a Tureckom je veľmi silná koordinácia, vraví Bartha.

Podľa odborníka by sa Maďarsko v každom prípade chcelo vyhnúť tomu, aby bolo posledné, kto ratifikuje vstup Švédska do NATO, no asi ani Turecko by nechcelo byť posledné. Je teda pravdepodobné, že dve krajiny budú koordinovať svoje kroky, aby vstup Švédska ratifikovali približne v tom istom čase.

Podľa odborníka je zrejmé, že ak Maďarsko z akéhokoľvek dôvodu nebude ďalej odkladať ratifikáciu, prostredníctvom neoficiálnych kanálov o tom bude informovať ako prvé Turecko. Odkazuje na to aj fakt, že Maďarsko vstup Fínska ratifikovalo.

V stredu 15. marca vysvitlo, že Turecko je pripravené podporiť vstup Fínska. Viktor Orbán na druhý deň nečakane odcestoval do Turecka a nasledujúci deň – v piatok 17. marca – Maďarsko vyhlásilo, že vstup Fínska schváli.

O necelé dva týždne, 27. marca Maďarsko a 31. marca aj Turecko vstup Fínska ratifikovali. 29. marca prezidentka Maďarska Katalin Novák takisto odcestovala do Turecka, kde s tureckým prezidentom rokovala okrem iného aj o tom, že Turecko bude podporovať Maďarsko v oblasti zásobovania plynom.

Podpora vstupu Fínska neznamená vzďaľovanie sa Rusku

V súvislosti s maďarskou ratifikáciou vstupu Fínska písali Financial Times o tom, že môže ísť o znamenie, že sa Orbán vzďaľuje od Moskvy. Bartha si však myslí, že NATO dávalo aj doteraz bezpečnostné záruky Fínsku a Švédsku, na ktorých ratifikácia toho veľa nezmení.

Odborník si preto myslí, že odkladaním ratifikácie Maďarsko nemôže spraviť láskavosť Rusku, takže ani nejde o vzďaľovanie sa od Moskvy. V maďarsko-ruských vzťahoch boli zlomy aj v minulosti, no v podstate existuje medzi Maďarskom a Ruskom stále jednostranná závislosť, myslí si Bartha.