Sú hladní sudcovia prísnejší? Poučenie zo štúdie, ktorá bola príliš dobrá na to, aby bola pravdivá
Éra jednoduchých a pútavých príbehov o ľudskej psychológii sa skončila, píše psychológ.
Keď sú sudcovia unavení a hladní, sú prísnejší.
Aj Denník N kedysi písal o tomto zistení slávnej štúdie, ktorú spopularizoval nobelista Daniel Kahneman v bestselleri Myslenie rýchle a pomalé.
Predmetná štúdia z roku 2011 sa zaradila medzi psychologickú klasiku – mala dokazovať, že sudcovia sa nerozhodujú len na základe dôkazov, keďže výkon ich povolania zásadným spôsobom ovplyvňujú iracionálne faktory ako hlad (najväčší vždy pred prestávkou na jedlo).
Výskum na seba strhol toľko pozornosti (podľa Google Scholar vyše 1 700 citácií), že si vypýtal dodatočnú kontrolu.
Podľa niektorých skeptikov sú zistenia štúdie také chybné, že ju treba úplne odmietnuť. „My psychológovia by sme o týchto zisteniach nemali učiť ani ich citovať a nemali by sme ich používať ako príklad predpojatosti pri rozhodovaní,“ vraví kriticky experimentálny psychológ Daniel Lakens z technickej univerzity v holandskom Eindhovene.
Čo vedcom na štúdii prekáža a ako pôvodné zistenia reviduje nová štúdia, ktorá vyšla v marci v časopise Nature Human Behaviour?
Prísnejší sudcovia sú hladní
Autori pôvodnej štúdie z PNAS analyzovali rozhodnutia izraelských sudcov, ktoré sa týkali podmienečného prepúšťania väzňov.
Vedci zistili, že pravdepodobnosť schválenia podmienečného prepustenia sa ráno pohybovala na úrovni okolo 65 percent
