Denník N

Západné stíhačky nebudú, Slovensko si v ďalších rokoch nechá ruské migy

Dvanásť stíhačiek MiG-29, ktoré dnes armáda využíva, získalo Slovensko v 90. rokoch v rámci deblokácií. Foto – TASR
Dvanásť stíhačiek MiG-29, ktoré dnes armáda využíva, získalo Slovensko v 90. rokoch v rámci deblokácií. Foto – TASR

Sen o švédskych stíhačkách gripen sa odkladá minimálne na rok 2019. Rozhodovať o nich bude až nová vláda.

Po dnešku je definitívne jasné, že ministrovi obrany Martinovi Glváčovi nevyjde jeho ambiciózny plán nahradiť ruské stíhačky Mig-29 švédskymi strojmi Gripen.

Jeho ministerstvo predĺžilo s Rusmi takzvanú abonentnú zmluvu, podľa ktorej je zabezpečená prevádzka súčasných migov.

„Údržbu budeme mať zabezpečenú do roku 2019. V prípade potreby však zmluvu môžeme o rok skrátiť,“ povedal Glváč pre agentúru TASR.

V praxi to znamená, že slovenské armádne letectvo bude naďalej odkázané na servis a dodávky náhradných dielov z Putinovho Ruska. V strednej Európe je Slovensko poslednou krajinou, ktorá nemá stíhačky západného typu.

Plán na obstaranie gripenov však podľa ministra zostáva naďalej v hre. Ministerstvo vraj dostalo od Švédov záväzný návrh na prenájom nových stíhačiek. Glváč však už chce celú vec prenechať svojmu nástupcovi.

„Keďže ide o naozaj zásadné rozhodnutie, politická kultúra nám velí nechať to pekne pripravené pre vládu, ktorá vzíde z marcových volieb,“ dodal minister.

Čas vypršal

Martin Glváč po svojom nástupe prišiel s nápadom prenajať si švédske Gripeny podobne, ako to v minulosti urobilo Česko, ale napríklad aj Maďarsko.

Ich výhodou okrem iného je modernejšia avionika a lacnejšia prevádzka – gripeny majú jeden motor, migy dva.

Okrem toho by slovenská armáda mohla dosahovať úspory pri koordinovaní výcviku či prevádzky stíhačiek so svojimi susedmi.

Prvé sondážne rokovania so Švédmi sa začali už na jar 2013. Rok nato Glváč otvorene hovoril, že gripen je jediná reálna alternatíva. A začiatkom tohto roku rozbehol už aj oficiálne rokovania so švédskou vládou o konkrétnych podmienkach zmluvy.

Lenže po nejakom čase jednania zamrzli. Ministerstvo do médií vypúšťalo informácie o tom, že švédska ponuka je príliš drahá, Švédi to nekomentovali.

Medzičasom sa premiér Robert Fico zúčastnil osláv konca druhej svetovej vojny v Moskve, kde chválil ruskú vojenskú techniku (stíhačky mig však výslovne nespomenul).

stihacky
Stíhačky JAS-39 Gripen (vľavo) sa javili ako alternatíva k súčasným migom.

Glváčovi nakoniec uplynul čas, ktorý mal na prípadné prezbrojenie. Súčasná abonentná zmluva na prevádzku stíhačiek MiG-29 totiž vyprší koncom budúceho roka.

Pokiaľ ministerstvo chcelo po tomto termíne mať v armáde západné stíhačky, muselo sa pre ne rozhodnúť minimálne s ročným predstihom. Na novú techniku by sa totiž museli najprv preškoliť piloti i pozemná údržba. Nakoniec sa rozhodlo zmluvu s Rusmi predĺžiť o ďalšie tri roky.

Dohoda – nedohoda

Minister sa napriek tomu snaží aktuálnu situáciu prezentovať ako pokrok oproti doterajšiemu stavu. Podľa svojich vyhlásení sa mu „základné rokovania“ so Švédmi podarilo dotiahnuť do konca.

„Máme od Švédska ponuku na prenájom letových hodín, ktorá nám vyhovuje. Keby bol január 2015, ja by som s tou zmluvou bol spokojný a mohli by sme ju podpísať,“ hovorí Glváč.

Podľa švédskeho návrhu by si Slovensko mohlo prenajať gripeny na obdobie desiatich rokov. Podľa neoficiálnych informácií by malo dostať osem stíhačiek.

Glváč však zároveň priznáva, že stále nie sú doriešené „legislatívne a finančné detaily“. Aj preto súčasný stav rokovaní so Švédskom nemusí vôbec nič znamenať.

Budúca vláda totiž môže mať o stíhačkách úplne iné predstavy, a to aj v prípade, že by ju opäť zostavoval Smer.

Hlavným hýbateľom prezbrojenia na gripeny bol totiž doteraz sám Glváč, ktorý však v novom kabinete zrejme sedieť nebude.

MiG-29 v slovenskej armáde

Prvé stíhačky tohto typu prevzalo vtedy ešte československé letectvo v roku 1989. Celkovo šlo o dvadsať kusov.

Stíhačky MiG-29 sa pri rozpade federácie ako jediné nedelili v tradičnom pomere 2 : 1, ale v pomere 1 : 1. Slovensko tak získalo desať moderných migov (deväť jednomiestnych, jeden cvičný dvojmiestny).

Česko sa v polovici 90. rokov rozhodlo, že svoju armádu prezbrojí na stíhačky západného typu. Lietadlá MiG-29 vymenilo s Poľskom za záchranárske vrtuľníky Sokol. Barter viacerí odborníci spochybňovali ako nevýhodný. V roku 2004 Česi podpísali zmluvu na desaťročný prenájom švédskych stíhačiek gripen, ktorý sa nedávno predĺžil o ďalších desať rokov.

Slovensko pokračovalo v ruskej technike. V 90. rokoch získalo ďalších štrnásť migov v rámci deblokácií ruského dlhu. Onedlho o tri stroje prišlo – jeden zhorel po poruche motora na letisku Sliač, dva sa zrazili pri cvičnom lete.

Druhá vláda Mikuláša Dzurindu poslala dvanásť migov (desať jednomiestnych, dva dvojmiestne) do Ruska na modernizáciu. Lietadlá dostali napríklad nové komunikačné a navigačné systémy, špeciálnu kamufláž a predĺžila sa ich životnosť najmenej do roku 2025. Ostatné slovenské migy boli postupne odstavené.

Stíhačky MiG-29 svojou konštrukciou dokážu spĺňať základné úlohy letectva. Ide o nadzvukové stroje, čo bez problémov dokážu vzlietnuť napríklad k prúdovým dopravným lietadlám, ktoré nekomunikujú s okolím (to je v súčasnosti ich najčastejšie „ostré“ nasadenie). Vyzbrojené sú raketami, ktoré umožňujú v krajnom prípade lietadlo zostreliť.

Už od konca 90. rokov sa objavujú problémy s prevádzkou slovenských migov. V dôsledku rozpočtových škrtov nezostávali peniaze na ich údržbu, k čomu sa pridali výpadky v dodávkach náhradných dielov z Ruska. Ich letuschopnosť sa často riešila takzvaným kanibalizovaním – súčiastky sa vyberali z jedného lietadla a namontovali sa do druhého.

Expremiérka Iveta Radičová svojho času oznámila, že armáda má len tri letuschopné migy, súčasný minister Martin Glváč neskôr povedal, že tento počet sa zvýšil.

Slovenské migy neboli nikdy nasadené v zahraničí (ak sa nepočítajú cvičenia v Poľsku či rôzne letecké dni). Okrem iného je problémom ich nízky počet – pokiaľ by armáda vyslala časť strojov do zahraničia, nemala by dosť kapacít, aby plnila domáce úlohy. Česi svoje gripeny nasadili v zahraničí už trikrát. Dvakrát pomáhali zabezpečovať ochranu pobaltských štátov, ktoré nemajú vlastné stíhačky, nedávno plnili podobné úlohy aj na Islande.

Po technickej stránke je jednou z nevýhod slovenských migov nízka schopnosť komunikovať so spojeneckými stíhačkami – práve výmena informácií je kľúčová na bojiskách 21. storočia. Veľmi ľudsky povedané: slovenský pilot sa síce môže rozprávať pomocou vysielačky s pilotom západnej stíhačky, ale už si s ním nemôže vymieňať ostatné informácie. Pokiaľ spojenecké lietadlo napríklad zachytí svojím radarom nepriateľské stroje, slovenský pilot to na svojom monitore neuvidí (gripeny túto schopnosť majú).

Ďalším hendikepom migu je, že má dva motory, a teda takmer dvojnásobnú spotrebu pohonných hmôt než jednomotorový gripen. V istom smere môžu byť dva motory považované za výhodu v tom, že pri výpadku jedného dokáže druhý motor udržať lietadlo vo vzduchu. Tento benefit však vyvažuje skutočnosť, že dvojmotorové lietadlo má aj viac súčiastok, ktoré sa môžu pokaziť.

Teraz najčítanejšie