Všetko zlé prišlo zo Západu, vnucuje svetu Rusko. Nenaleťme mu na to

Autor je politický geograf, pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity a na Metropolitnej univerzite Praha.

Príslovie „Čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel“ väčšina z nás chápe ako výzvu na učenie sa, ktoré sa časom zhodnotí. Optimálne sa tak stane v situácii, ktorú sme si v mladosti nevedeli predstaviť, ale život nás pred ňu postaví.

Vzdelanie je právom považované za jednu z osobne aj spoločensky najvýnosnejších investícií, ale vzhľadom na dynamiku premeny sveta sa s nie menšou intenzitou mení aj relevancia a pravdivosť poznatkov, ktoré v škole získame.

Zatiaľ čo niektoré poznatky sa ukážu ako prekonané, iné stratia platnosť úplne. Všeobecne zrejme platí, že to prvé sa týka sveta prírodných vied, zatiaľ čo to druhé sveta spoločenských vied.

Pokrok na poli prírodovedného výskumu sa veľmi rýchlo preklápa do priemyslu a služieb, a tým ovplyvňuje praktickú stránku našich životov.

Veľa vecí sme teraz schopní zvládať ľahšie a rýchlejšie. Také zmeny však nie sú jednoznačne len pozitívne. Menej namáhavý a rýchlejší svet nás stavia pred veľa nových, netušených problémov. Tieto treba pomenovať, interpretovať a riešiť. A to je primárne úlohou spoločenských vied.

Až v okamihu, keď sa zmeny ovplyvňujúce praktickú stránku našich životov podarí vstrebať z hľadiska spoločenského, môže sa spoločnosť posunúť, aby mohla čeliť novým výzvam. Zmeny v mentálnom nastavení sú pritom oveľa náročnejšie než zmeny, ktoré musíme podstúpiť v oblasti praktického života.

Súčasné západné spoločnosti sú čoraz intenzívnejšie vystavované tlaku na prehodnocovanie základných morálnych a politických kritérií a pozícií, na ktorých až dosiaľ zdanlivo neotrasiteľne stála naša minulosť. Podobne ako v 60. rokoch minulého storočia má čoraz viac ľudí pocit, že sa pri pohľade späť zdá, že všetko, čím sme si prešli, bolo zlé.

Niektoré témy – vojny a násilie, imperializmus, kolonializmus a otrokárstvo – sa vracajú v takmer nezmenenej podobe. Iné – emancipácia žien alebo ochrana životného prostredia – v novom kontexte. V 60. rokoch sa nás vtedajší pohyb vďaka „bezpečiu“, ktoré nám poskytovala príslušnosť k táboru mieru a socializmu, dotkol len okrajovo.

O to náročnejšie preto pre nás môžu byť súčasné diskusie, keď sa všetci tí, ktorí sa podieľali na zásadnej transformácii 90. rokov, môžu ocitnúť v situácii, v akej boli na vtedajšom Západe tí, ktorí úspešne – aj s mnohými chybami – budovali povojnový svet.

Vtedajší Západ zvládol výzvy, pred ktorými stál, a nie je dôvod domnievať sa, že by sme to nemali zvládnuť opäť. Zároveň si však musíme byť vedomí toho, že sa dnes rovnako ako vtedy na diskusiách, ktoré taký pohyb sprevádzajú, pokúsia priživiť naši konkurenti a nepriatelia.

Nie všade sa už Putin zdiskreditoval

Na prvom mieste je potrebné uviesť putinovské Rusko, ktoré sa napokon o niečo také snaží už roky, najneskôr od roku 2013. Vladimir Putin vtedy na rokovaní Valdajského fóra predniesol prejav, v ktorom sa Rusko snažil ponúknuť ako konzervatívnu alternatívu stojacu v opozícii voči údajne stále viac progresivistickému Západu.

Slogan o „ochrane mlčiacej väčšiny pred agresívnymi menšinami“ celkom otvorene ukázal na členov LGBTI+ komunity – zdôraznil preferencie tradičnej rodiny a jej hodnôt, čo na Západe u mnohých veľmi silne a pozitívne rezonovalo.

Kremľu sa taktiež veľmi kreatívne podarilo zneužiť termíny ako vlasť a vlastenectvo. Pre neúspechy sprevádzajúce ťaženie na Ukrajine však väčšina z tých, ktorí Putina adorovali, veľmi rýchlo zaradila spiatočku. Putin je dnes pre Západ natoľko toxický, že zásadne poklesla aj jeho schopnosť ponúknuť na konzumáciu nejakú „veľkú“ tému.

Svet však nie je len Západ a všade na „Nezápade“ má stále dvere dokorán otvorené. Rusko sa do nich nepochybne pokúsi vstúpiť a je dosť možné, že bude úspešné. Jedným zo spôsobov, akým to môže docieliť, je