Denník N

Rosatom = Rossz atom?

Názov ruskej štátnej firmy, ktorá má postaviť jadrovú elektráreň v Maďarsku, v maďarčine vo voľnom preklade znamená „zlý atóm“. Nejestvuje lepšia ilustrácia ekonomickej „výhodnosti“ celého projektu.

Autor je politológ, Katedra politológie UK Bratislava.
Ekonomický poradca Most-Híd

V roku 2014 maďarská vláda v medzivládnej zmluve s Ruskom dala zákazku na výstavbu dvoch nových blokov (tzv. Paks II s inštalovaným výkonom 2×1200 MW) a na modernizáciu dvoch existujúcich blokov jadrovej elektrárne v meste Paks ruskej štátnej firme Rosatom. Na financovanie výstavby sa dohodla aj na pôžičke od Ruska v objeme desať miliárd eur (približne desať percent HDP Maďarska) s tridsaťročnou splatnosťou.

Podľa plánu by dva nové bloky mali začať s výrobou elektriny v rokoch 2025, respektíve 2026. Na základe racionálnych argumentov a veľkého utajovania faktov je zrejmé, že z ekonomického hľadiska by bol projekt katastrofou, a realita nemôže byť ďalej od tvrdenia maďarskej vlády, že iba Paks II dokáže zabezpečiť lacnú elektrinu pre Maďarsko.

V skutočnosti by pre krajinu bolo najvýhodnejšie, keby sa tento megaprojekt neuskutočnil, a šance na to sa zvyšujú. Pomôcť môžu konania Európskej komisie a aj zhoršujúca sa ekonomická situácia Ruska.

Všetko s Rusmi, všetko bez súťaže a všetko tajne

Pri takomto obrovskom projekte – aspoň v demokratických krajinách – sa zvyknú robiť rozsiahle analýzy uskutočniteľnosti a vplyvov, zvažujú sa rôzne alternatívy a scenáre, vládne materiály sú poskytnuté na verejnú diskusiu a podobne. Potom sa vypíše medzinárodný tender na výstavbu a financovanie projektu.

V Maďarsku sa nič z toho neudialo. Vláda Viktora Orbána narýchlo uzavrela dohodu s Ruskom a následne ju aj pre istotu na 30 rokov utajila. Žiadna verejná súťaž sa nekonala, vláda zákazku jednoducho pridelila Rosatomu. Keď aj existujú nejaké dokumenty o uskutočniteľnosti alebo o alternatívach, tak nie sú verejne prístupné. Zjavné je len to, že projekt zapadá do Orbánovej stratégie, ktorej cieľom je ďalšie prehlbovanie vzťahov s Moskvou, a pravdepodobne slúži aj ako dlhodobý a spoľahlivý zdroj pre oligarchov a podnikateľov okolo vládnej strany Fidesz.

Jednoducho, pri transparentnom tendri s medzinárodnou účasťou by sa nedalo kradnúť vo veľkom a tajne, kým v prípade ruskej štátnej firmy a utajovania detailov to asi problém nebude. Iné vysvetlenie na celý postup ťažko nájsť.

Ekonomický zdravý rozum chýba

Všetky racionálne úvahy hovoria v neprospech elektrárne. Maďarsko nasledujúcich dvadsať rokov viac elektriny potrebovať jednoducho nebude. Všetky medzinárodné skúsenosti hovoria, že výstavba jadrových elektrární sa všade výrazne predĺži a predraží. Čiže odhadované náklady na úrovni 12 miliárd eur asi nebudú finálne. Keďže z toho je desať miliárd úver, treba pripočítať aj úroky, ktoré treba platiť od začiatku výstavby.

Platba splátok by sa mala začať najneskôr 15. marca 2026. To je výročie vypuknutia maďarskej revolúcie 1848-49, ktorú Habsburgovci porazili s pomocou ruského cára – čiže výborná symbolika. Čo je však horšie, splátky sa musia začať, aj keď nové bloky ešte nebudú dokončené. Tieto detaily sú známe len vďaka tomu, že samotný úver neutajili.

Ďalším rizikom je to, že úver treba splácať v eurách. Maďarsko už draho zaplatilo za devízové úvery domácností (najmä hypotéky), a Orbán často vyhlasoval, že bojuje proti štátnemu dlhu a proti devízovým úverom (tie boli vďaka legislatíve jeho vlády väčšinou konvertované na úvery v domácej mene). A potom sa rozhodne, že zadlží krajinu s desaťmiliardovým devízovým megaúverom… Úver formálne zoberú Maďarské elektrárne (MVM v 99,87-percentnom vlastníctve štátu), a tak oficiálne nezvyšuje štátny dlh.

K nákladom ešte treba pripočítať aj nevyhnutné vedľajšie investície: na chladenie nových blokov bude treba zaistiť prísun vody z Dunaja v oveľa väčšom množstve, než koľko jej stačilo doteraz (mestečko Paks aj elektráreň sú pri rieke). Objavili sa preto špekulácie, že dlhodobo nízky prítok vody v rieke kapacitne nemusí vždy stačiť na štyri bloky súčasne, a preto by bolo potrebné postaviť novú priehradu na Dunaji. To by Fidesz zas musel poprieť sám seba, lebo protesty proti vodnému dielu Gabčíkovo-Nagymaros sú neoddeliteľnou súčasťou ranej histórie strany.

V zásade všetko nasvedčuje tomu, že dva nové bloky – keď sa s omeškaním a predražene postavia – budú vyrábať veľmi drahú elektrinu, ktorá na trhu uspeje len tak, že vláda prinúti distribútorov povinne ju kupovať. K tomu bude nútená aj preto, aby sa investícia vrátila, a dokázala platiť úroky a splátky úveru. Celý biznis tak v konečnom dôsledku zaplatia cez vyššie ceny elektriny spotrebitelia.

Úniové pravidlá poslednou nádejou?

V súčasnom štádiu môžu výstavbu znemožniť najmä kroky Európskej komisie. Komisia investíciu vyšetrovala zo štyroch dôvodov:

1. Či nešlo o porušenie európskych pravidiel pri verejnom obstarávaní, keď ponuku bez súťaže dostal ruský Rosatom. V tejto veci Európska komisia už začala aj oficiálne konanie voči Maďarsku. Vláda má dva mesiace na odoslanie svojich argumentov do Bruselu, ale musí zastaviť všetky obstarávania a nemôže uzatvárať ďalšie zmluvy v súvislosti s projektom.

2. Či investícia nevedie k nedovolenej štátnej pomoci, ktorá by bola v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže EÚ.

3. Komisia na podnet maďarského europoslanca Benedeka Jávora skúma aj to, či je v poriadku utajenie celej zmluvy.

4. Problémom pôvodne bola aj zmluva o dodávkach jadrového paliva, na základe ktorej malo Maďarsko odoberať palivo výlučne od ruského dodávateľa TVEL. V tejto otázke však už došlo k dohode: Rusko namiesto pôvodných dvadsiatich rokov (podľa zmluvy) bude dodávateľom paliva len desať rokov od spustenia nových blokov.

Konanie alebo konania Komisie by mohli teoreticky skončiť až na Súdnom dvore EÚ. V prvých dvoch bodoch existuje veľká šanca, že pravidlá Únie boli naozaj porušené, a to môže celý projekt znemožniť alebo minimálne oddialiť.

Ekonomický kolaps Ruska?

Orbánove energetické projekty s Ruskom doteraz akosi nevychádzajú. Z opozície najprv kritizoval socialisticko-liberálnu vládu za projekt plynovodu Južný prúd. Keď sa stal premiérom, stal sa jeho veľkým zástancom. Projekt však padol, tak začal podporovať Turecký prúd. Ten však tiež išiel do stratena, keďže Rusko a Turecko (ináč dve vzorové a úspešné neliberálne krajiny pre Orbána) sa pohádali pre zostrelenie ruskej stíhačky v Sýrii.

Keďže Severný prúd podporiť predsa len nemôže, tak ostáva už len megainvestícia Paks II. Lenže tá môže byť ohrozená aj z nečakanej strany: zo samotného Ruska. Moskva sa v dôsledku nízkych cien ropy, zbabranej hospodárskej politiky, západných sankcií a nákladov vojenských dobrodružstiev ocitá v čoraz horšej ekonomickej situácii. Vynára sa tak otázka, či bude mať k dispozícii desať miliárd na úver pre výstavbu Paks II. (Úver by maďarská strana mala čerpať postupne, nevedno, či s tým už začala.) A nedá sa vylúčiť ani úplné zrútenie ruskej ekonomiky (napríklad ako v auguste 1998). Je jasné, že bez ruského úveru by bolo po projekte.

 

Komentáre

Teraz najčítanejšie