Denník N

Ako spoznať detskú úzkosť, anorexiu, sebapoškodzovanie a myšlienky na samovraždu – a ako pomôcť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Odborníčky radia, ako sa rozprávať s dieťaťom, keď mu nie je dobre.

Deti a tínedžeri sa necítia dobre. Varujú nás psychológovia aj učitelia, medzi deťmi je čoraz viac úzkostí, depresií, mnohé majú poruchy príjmu potravy. Detskí psychiatri hovoria o epidémii samovražedných pokusov a sebapoškodzovania.

Oslovili sme viacerých detských psychológov a psychiatrov a spolu s nimi sme pripravili rady pre rodičov, ako zistiť, že dieťa má problém s duševným zdravím, a ako sa s ním rozprávať o tom, ako sa cíti.

V článku sa dočítate:

  • ako spoznáte úzkosť u detí, ako sa prejavuje a čo pomáha – aj s prehľadom ľahkých cvičení;
  • čo sú poruchy príjmu potravy a ako ich spoznať;
  • prečo si mladí ľudia ubližujú a ako s nimi o tom hovoriť;
  • aké varovné signály vydávajú deti, keď majú myšlienky na samovraždu.

Úzkosť

Úzkosť je nepríjemný pocit strachu, ktorý nie je konkrétny. Keď máme úzkosť, nevieme, čoho sa bojíme, vysvetľujú odborníci z internetovej poradne IPčko.sk.

„Je to bežný pocit, ktorý v určitej fáze zažíva každý. To, čo jedného človeka znepokojuje, nemusí spôsobiť, že druhý sa bude cítiť rovnako,“ dodávajú.

Vážnejšie problémy môže úzkosť spôsobiť vtedy, keď je neprimerane silná alebo trvá príliš dlho, hovorí psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Eva Smiková.

Niektoré detské strachy a úzkosť sú typické pre určité vývinové obdobia, a zvyčajne ako prídu, tak aj odídu, hovorí Smiková. Napríklad bábätká majú strach z hluku či z cudzích ľudí, predškoláci zo samoty a z tmy, z nadprirodzených, rozprávkových bytostí alebo z rôznych sociálnych situácií.

„Strach má podobné príznaky ako úzkosť, jeho príčina je väčšinou viditeľná a konkrétna. Je racionálny a zrozumiteľný,“ vysvetľuje.

Dieťa si pri úzkosti predstavuje aj zlé veci, ktoré by sa mohli stať v budúcnosti. „Preto sa obavy častejšie objavujú až u detí okolo ôsmeho roku života a neskôr u starších detí a adolescentov sú prítomné menej konkrétne strachy a obavy, napríklad z vojny, zo vzťahov v rodine či z politickej situácie,“ vraví Smiková.

Spúšťačom takýchto stavov môže byť napríklad situácia spojená s odpovedaním pred triedou, skúška, maturita, prvý deň v novej škole, prvá návšteva u rodičov partnera, návšteva lekára.

Zásadné pri zvládaní úzkosti je spoznať takéto spúšťače.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Zdravotníctvo

Rodina a vzťahy, Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie