Z hromady trosiek sú nové byty. Ako vyzerá obnova Kyjiva počas vojny

Bol apríl minulého roka, keď Dimu nad ránom vystrašil pocit, že sa mu niekto dotýka pleca. „Bolo to mimoriadne zvláštne,“ spomína si.

Dima, ktorý býva v centre Kyjiva, bol v tú noc sám doma.

Po chvíli sa dovtípil, že ho nezobudil žiadny neočakávaný hosť, ale vibrácie po výbuchu vo Ľvivskej štvrti. Ruská raketa zasiahla siedme poschodie obytnej budovy, v ktorej bolo v tej chvíli zhruba tridsať ľudí.

Útok si vyžiadal viacero obetí vrátane novinárky Very Hyryč z Radia Svoboda.

O dva mesiace neskôr Rusi strieľali na Ľvivskú štvrť opäť. Koncom júna trafili susednú budovu v tom istom bytovom komplexe. Stopy po ruských raketách tam vidno dodnes: hoci sa na mieste pracuje aj cez víkend, stavebné práce ešte nie sú dokončené.

Paneláky na Hlybočyckej ulici patria medzi 238 obytných domov, ktoré v Kyjive poškodili ruské útoky. Boli sme sa pozrieť na viacero z nich, aby sme videli, ako prebieha rekonštrukcia trinásť mesiacov po začiatku plnoformátovej vojny.

Expresný plán obnovy

Zhruba šesť kilometrov od Ľvivskej štvrti v menej turistickej časti Kyjiva sa nachádza Lobanovská cesta. Jeden z jej vysokoposchodových bytových domov patril medzi prvé terče ruských rakiet po rozpútaní agresie. Dnes by vám zrejme nepripadala ničím zvláštna.

Pred budovou, ktorú Rusi zasiahli 26. februára, sa nachádza stánok s kávou aj predajňa ľvivských croissantov. Stretávame pred ňou Serhija, ktorý nám opisuje svoj príbeh slovami, že takmer vzbudzuje „smiech cez slzy“.

Serhij tvrdí, že sa do Kyjiva presťahoval z Donbasu po roku 2014, keď Rusko na východe Ukrajiny rozpútalo vojnu. V Donecku mu rakety zničili dom, no s manželkou uvážil, že v hlavnom meste sa mu „nemôže nič stať“.

Ako vysvetľuje Serhij, väčšina obyvateľov bytovky na Lobanovskej stihla ujsť ešte pred útokom. Raketa zasiahla sedemnáste poschodie a v prípade, že by okamžite neopravili zničenú časť, hrozilo by zbúranie celej budovy. Zničených bolo šestnásť bytov.

Nadväzuje naňho Olena, ktorá zastupuje rezidentov obytného domu zapojených do procesu rekonštrukcie. „Spolu s ďalšími susedmi sme dali hlavy dokopy a rozmýšľali sme, čo budeme robiť ďalej,“ vysvetľuje.

Podľa Oleny si všetci uvedomovali, že musia konať rýchlo. „Expresne sme vypočítali, koľko to bude stáť peňazí, a vytvorili sme plán obnovy,“ pokračuje.

Obyvatelia z Lobanovskej podľa prvotnej analýzy potrebovali na „prvú pomoc“ zhruba 800-tisíc hrivien, teda asi 20-tisíc eur. Peniaze sa im podarilo vyzbierať rýchlo. V tom čase nevedeli, či im na rekonštrukciu prispeje kyjivská administratíva.

„Robili sme, čo bolo v našich silách. Mesto nám poskytlo autá na odvážanie sutín a nič viac sme v tej chvíli neočakávali,“ pokračuje. Spočiatku im ani nenapadlo žiadať peniaze od štátu.

Hromada pekla na Bohatyrskej

Po niekoľkých mesiacoch sa však Kyjiv zapojil do procesu aktívnejšie. Na miesto poslal svojho technika a zo svojej rezervy koncom mája vyčlenil 600 miliónov hrivien (vyše 14 a pol milióna eur) na rekonštrukciu najviac zničených budov. Ďalších zhruba dvesto miliónov hrivien (takmer päť miliónov eur) na tento účel vyčlenila ukrajinská vláda.

Kyjivský starosta Vitalij Kličko v marci uviedol, že kompletná rekonštrukcia Lobanovskej bude hotová na jar tohto roka. Bytovka, v ktorej prebiehajú posledné opravy, je naďalej poloprázdna, keďže niektorí Kyjivčania ušli do iných miest a do zahraničia.

Radnica podľa Oleny niektorým obyvateľom pomáhala aj s rekonštrukciou vnútorných priestorov. Vysvetľuje, že Lobanovskú osobne navštívili aj zástupcovia ukrajinskej prokuratúry a očakávajú, že im v budúcnosti vyplatia reparácie.

Olena dodáva, že v Kyjive bolo zničených aj ďalších desať podobných vysokoposchodových obytných domov ako na Lobanovskej. Medzi nimi aj jeden na Bohatyrskej zhruba polhodinu autom od centra Kyjiva. Zničených tam bolo až sto zo 144 bytov.

Aj tento panelák zvonka vyzerá na nerozoznanie od pôvodnej podoby. Na neďalekom ihrisku sa koná tréning chlapčenského futbalového tímu a pred vchodom sa prechádza viacero rodín s deťmi.

Takto stretávame aj Svetlanu, ktorá nám ukazuje, ako ruská raketa zničila jej byt. „Bolo to ako hromada pekla. Vyhorelo nám úplne všetko,“ vysvetľuje nám.

Aj ona hovorí, že mesto pomohlo zrekonštruovať bytovku expresne rýchlo, no voči kyjivskej administratíve je zároveň kritická. Napriek tomu, že ruská raketa ju pripravila o všetko, tvrdí, že na zariadenie bytu dostala len 10-tisíc hrivien, teda menej než 250 eur.

Takisto tvrdí, že nie je spokojná s rekonštrukciou balkónov, ktoré podľa nej nie sú také kvalitné ako v predvojnovom stave.

Hoci veľká časť Kyjiva už je zrekonštruovaná, v meste sú naďalej budovy, ktoré opraviť nestihli. Medzi nimi aj centrála spoločnosti Samsung na Ukrajine, ktorú zasiahol ruský útok vlani v októbri.

Útok vtedy odsúdila aj juhokórejská vláda. Samsung v marci 2022 pozastavil vývoz do Ruska.

Obnova infraštruktúry bude stáť vyše sto miliárd

V Kyjive bolo podľa oficiálnych zdrojov zničených vyše 678 objektov vrátane desiatok škôl a sociálnych či zdravotníckych zariadení. Centrálna vláda odhaduje, že na celej Ukrajine už Rusi zničili 150-tisíc rezidenčných budov a 1500 škôl.

Na vlastné oči sa o tom presvedčila Kristalina Georgievová, výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF). Počas februárovej návštevy Kyjiva vyhlásila, že ukrajinská ekonomika funguje vzhľadom na okolnosti dobre.

Napriek desivým predpovediam sa v prvom roku vojny scvrkla „len“ o tretinu, no tento prepad aj tak patrí medzi najväčšie za posledné polstoročie na svete.

MMF už Ukrajine schválil pôžičku vo výške 15 miliárd eur. Ukrajinská vláda okrem toho vlani v máji založila platformu United24, ktorej sa už podarilo vyzbierať vyše 300 miliónov eur. Tieto peniaze sú určené aj pre ministerstvo infraštruktúry.

Analytici z Kyjivskej ekonomickej školy začiatkom januára vypočítali, že len obnova infraštruktúry zničenej za posledný rok bude stáť vyše 120 miliárd eur.

Celková obnova krajiny podľa prezidenta Volodymyra Zelenského môže stáť až bilión eur.

Kľúčový bude boj proti korupcii

Napriek tomu, že na východe Ukrajiny naďalej prebiehajú tvrdé boje, z Kyjiva sa ozýva, že proces rozsiahlej obnovy sa musí začať čo najskôr. Zelenského vláda tvrdí, že pôjde o najväčšiu rekonštrukciu od konca 2. svetovej vojny.

O týchto témach Ukrajinci s predstaviteľmi ďalších krajín rozsiahlo diskutovali už na minuloročnej konferencii vo švajčiarskom Lugane. Zelenskyj vtedy predstavil plán, podľa ktorého by povojnová rekonštrukcia a zavádzanie systémových zmien malo prebiehať súčasne.

Proces má pozostávať z troch častí – zo zabezpečenia základných potrieb pre každodenný život obyvateľov, spustenia výstavby dočasných príbytkov a z transformácie z dlhodobého hľadiska.

V Kyjive by chceli obnovu financovať aj zo zhabaného majetku Ruska a jeho oligarchov, vďaka čomu by vraj mohli získať 300 až 500 miliárd eur.

Kľúčovým pre ukrajinský progres aj dôveru zahraničných partnerov bude boj proti korupcii. Ukrajinská protikorupčná aktivistka Tetiana Ševčuk pre Denník N povedala, že súčasní oligarchovia sú na Ukrajine značne oslabení.

„Veľkou obavou je, či nová vlna oligarchov nevznikne počas procesu rekonštrukcie,“ vyhlásila. Zároveň však dodala, že to nateraz považuje za druhoradý problém.

„Na to, aby vzniklo riziko vzniku korupcie, najprv peniaze musíme dostať,“ pokračovala a vysvetlila, že zahraničná pomoc ide rovno do súčasného rozpočtu primárne na obranu.

„Z hľadiska rekonštrukcie zatiaľ počúvame len prísľuby, ale žiadne konkrétne záväzky. Keď ich budeme mať, mali by sme hovoriť aj o konkrétnom mechanizme spravovania peňazí.“