Spoločná minulosť „pansláva s krvavou papuľou“ a „mučiteľa slovenských detí“
[Slovenské voľby cez Roberta Fica posilnili vplyv Viktora Orbána v regióne. Maďarský projekt Denníka N Napunk bude ešte dôležitejší a zachránia ho len predplatitelia, ktorých zatiaľ nie je dosť. Podporte kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024).]
Autor je historik, výskumník Historického ústavu SAV a NKE Közép-Európa Kutatóintézet
Zvláštnosti volieb z čias dualizmu sú známe slovenským i maďarským čitateľom, veď diela Jána Kalinčiaka (Reštavrácia) alebo Kálmána Mikszátha (Dvoje volieb v Uhorsku) podávajú o tienistých stránkach vtedajšieho volebného systému plastický obraz. Okolnosti, za akých voľby prebiehali, spôsobovali veľké deformácie aj bez prípadného zneužívania rôznych právomocí.
Samosprávny aparát riadil hlavný župan menovaný ministrom vnútra vládnucej strany, ktorá voľby organizovala; zároveň nešlo o tajné hlasovanie a v každom volebnom obvode sa dalo hlasovať len na jednom mieste, čiže voličom prichádzajúcim zo vzdialenejších končín mohlo odovzdanie jediného hlasu zabrať aj dva dni, čo bola dosť výrazná nevýhoda.
Tieto faktory zásadne ovplyvňovali konečné výsledky hlasovania, no k tomu treba prirátať ešte dobre známe, pravidelne sa vyskytujúce javy ako kortešačky – kŕmenie, napájanie a príležitostne aj podplácanie voličov, nehovoriac o tom, že fyzické násilie či hromadné bitky boli považované za každodennú súčasť systému.
V prípade opozičných (čiže v severnej časti Uhorska často slovenských) kandidátov sa volebné komisie neštítili ani takých očividných prípadov zneužitia právomoci, akými boli manipulácia voličských zoznamov, ignorovanie hlasov opozičných voličov či nasadzovanie vojska. Neraz stačilo, že ozbrojenci vyslaní stolicou jednoducho zahatali cestu opozičným voličom a nepustili ich na miesto konania volieb.
No azda ešte aj v rámci takýchto pomerov človek zdvihne obočie, keď v zozname voličov senického volebného obvodu zbadá meno Jozefa Miloslava Hurbana zapísané medzi voličmi grófa Alberta Apponyiho. To, že evanjelický farár hlasoval za konzervatívneho katolíckeho grófa, by bol ešte najmenší problém. Na tomto dokumente je najzarážajúcejšie, že kým Apponyi figuruje v slovenskej národnej pamäti ako démonizovaný negatívny hrdina, Hurban to isté zosobňuje v pamäti maďarskej. Po tom všetkom sa, prirodzene, vynára otázka, ako sa mohli títo dvaja ocitnúť na rovnakej strane?
