Denník N

20 rokov od kung fu: dve tváre romantického hrdinu Erica Cantonu

Foto - manchestereveningnews.co.uk
Foto – manchestereveningnews.co.uk

Eric Cantona bol Mariom Balotellim svojej doby, len rádovo lepším futbalistom.

Mnohí hráči dosiahli viac ako Eric Cantona: hrali dlhšie (aj lepšie), vyhrali viac trofejí, dali oveľa viac gólov, strávili celú kariéru v jednom klube. On namiesto toho skončil zo dňa na deň v najlepšom veku, bežne trpel zlou formou.

Gólov dal len niečo cez sto, ale to aj Juraj Halenár. Trofeje vyhral, ale nie toľko, koľko by azda mal alebo mohol. S francúzskou reprezentáciou nedosiahol zhola nič. Hral za osem klubov a odchádzal väčšinou v zlom. Napriek tomu to nie je Ruud Van Nistelrooy ani Andy Cole, ale práve Eric Cantona, koho si ľudia predstavia, keď sa povie romantický hrdina.

Je to otázka pohľadu (a tiež úloha pre psychológa). Eric Cantona opľúval spolu- aj protihráčov, kopal hráčov aj fanúšikov, bil sa, nadával. Odchádzal. Nič ho nevystihuje lepšie ako dva úplne protichodné momenty: kung fu útok na diváka a fantastický gól proti Sunderlandu o rok neskôr. Od toho prvého dnes uplynulo (neuveriteľných, lebo si ho pamätám) dvadsať rokov.

Zlý Eric proti Crystal Palace

Nie je to tak celkom pravda – Eric Cantona toho vyhral viac než dosť. Štyri roky po sebe bol majstrom, najprv s Marseille, potom s Leedsom a dvakrát s United. Začiatkom 90. rokov však Fergusonove dietky mali ďaleko od neporaziteľnosti, víťazná generácia sa ešte len formovala, titul z roku 1993 bol prvý po 26 rokoch.

Spýtajte sa kohokoľvek, kto tomu aspoň trochu rozumie, každý vám povie, že anglická liga sa láme cez Vianoce a v januári. Pár dní predtým, v januári 1995, United v priamom súboji porazili Blackburn Rovers, dotiahli sa na tri body a vyrazili do Londýna. Crystal Palace neboli bohvieaký klub (na konci sezóny vypadli), ale nikomu nič nedali zadarmo a doma vedeli každého súpera aspoň dokopať. Čo bola vec presne podľa Cantonovho gusta. A sezóna sa zlomila.

Toto bol zápas, ktorý z vás urobí legendu už len tým, že ste boli pritom. Do konca života máte o čom rozprávať a všetci, ktorí to robia, sa zhodujú, že to nebolo nič príjemné ani úhľadné.

Cantonu mal na starosti Richard Shaw, azda trochu neobratný, možno trochu tvrdší obranca, vždy spoľahlivý, vždy naplno. Za Palace, Coventry City a na sklonku kariéry ešte Milwall odohral takmer 600 zápasov. V 50. minúte sa mu to podarilo: Cantonu okopával poctivejšie ako zemiaky a ten mu to konečne zrátal. Pekne starosvetsky mu jednoducho jednu chlapskú „ubalil“.

Nebolo to nič zvláštne – trikrát bol vylúčený v predchádzajúcej sezóne a raz v prípravnom zápase, teraz nedohral piatykrát za rok aj dva mesiace. Sergio Ramos s Pepem blednú závisťou. A tak ide – trochu sa sťažuje, pochopiteľne – ale zdá sa, že to nakoniec všetko dobre dopadne.

Zrazu sa však rozbehne a v rámci možností dokonca elegantne kopne oboma nohami fanúšika na tribúne. Pridá pár úderov päsťou.

Neskôr sa zistí, že ten zbehol dole takmer celým schodiskom, len aby sa s Cantonom podelil o svoj názor naňho, neskôr sa zistí, že mu odporučil F**k off back to France, you French motherf**ker.

 A vieš prečo? Lebo mi závidíš, povedal by vtedy Rytmus, ak by sa ho niekto spýtal na názor, lenže tu na názory veľmi priestor nebol. Eric Cantona okamžite od klubu dostal štvormesačný dištanc a pokutu 20 000 libier, ktorý mu FA neskôr rozšírila na 9 mesiacov a navrch pridala ďalších 10 000 libier. Súd mu vymeral 2 týždne vo väzení, ktoré si neskôr odpracoval. A terapiu. Konečne.

Manchester v tej sezóne titul nezískal.

Dobrý Eric proti Sunderlandu

Cantonovi odňali kapitána reprezentácie a nikdy už, spolu s Davidom Ginolom, ďalším futbalovým umelcom, za ňu nehral. Po neúspešnej kvalifikácii na MS ’94 predčasne odišla celá jedna generácia skvelých francúzskych futbalistov, ktorá nič nedosiahla a nikto dodnes nevie, prečo.

Deväť mesiacov neuplynulo ako voda – hrať nemohol nikde, aj trénovať len s problémami. Eric Cantona bol Mariom Balotellim svojej doby, len rádovo lepším futbalistom. Chcel z Manchestru odísť, na margo obrovskej mediálnej pozornosti predniesol pamätnú vetu: „When the seagulls follow the trawler, it is because they think sardines will be thrown into the sea.“ (Čajky letia za rybárskou loďou, lebo čakajú, že rybári budú do mora hádzať sardinky.) Nakoniec ostal.

Trvá desať sekúnd, kým človek pochopí, kde presne je ten rozdiel medzi ním a ostatnými útočníkmi, prečo je to on a nie niekto iný, kto je symbolom futbalového romantizmu. Tu sa skrýva odpoveď na otázku, prečo sa ľud stotožňuje s viditeľne nedokonalým, chybujúcim, ale hlboko ľudským Ericom Cantonom a nie tými hráčmi, ktorí strojovo sádžu desiatky gólov každú sezónu, ale osobnosť by v nich človek nenašiel, ani keby kopal ako v štiavnickej bani.

Hrá sa zápas so Sunderlandom, píše sa rok 1996.

Na začiatku tých desiatich sekúnd je Eric pri stredovej čiare obkľúčený dvoma hráčmi, ale jednoducho sa im vymkne a rozbehne k bráne. Tretí hráč stojí pripravený, ale Cantona si loptu narazí s Brianom McClairom a už je v šestnástke. Lopta sa mu vracia. Je azda pätnásť metrov od brány. Brankár vybieha, zmenšuje uhol, zúfalý obranca sa kĺže v márnej snahe niečo urobiť.

Cantona si vo výklusovom tempe francúzskeho kaviarenského povaľača loptu preberá a brankára prehadzuje. Elegantne, s prehľadom, s až nechutnou samozrejmosťou. Gólman sa márne naťahuje, lopta letí privysoko a priďaleko, odráža sa od tyče a elegantne zapadá do siete.

Podarilo sa.

Každý iný by sa rozbehol k fanúšikom a nechal sa naháňať spoluhráčmi, práve predsa dal gól, o ktorom sa bude hovoriť, kým nedá ďalší gól, o ktorom sa bude hovoriť ešte viac. On však ostane stáť na mieste a otočí sa, na tvári výraz človeka mierne prekvapeného tým, čo sa mu práve podarilo. Golier vyhrnutý ako vždy, zdvihne ruky. Počká na spoluhráčov, príde aj Karel Poborský. Bolo to v tej sezóne jedno z piatich víťazstiev 1-0, v ktorom dal Cantona jediný gól.

Manchester opäť získal titul. O rok Cantona oznámil koniec kariéry a zvyšok je história.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb, Svet

Teraz najčítanejšie