Denník N

Psychológ Zemandl: Partnerský vzťah nie je o nájdení statickej dokonalosti. Je to spoločné skúmanie, ako spolu žiť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Partnerský vzťah je vo svojej podstate medzikultúrne stretnutie, hovorí psychológ Andrej Zemandl, ktorý vo svojej práci okrem individuálnych klientov sprevádza aj páry.

Ako vysvetľuje, naše potreby, východiská, očakávania od vzťahu a zručnosti sú rôzne. „Už v tom momente je jasné, že nič nebude na 100 percent zladené, a ak sa o to budeme snažiť, stratíme zvedavosť, možnosť nechať sa ovplyvniť a priestor na rast a zmenu,“ vysvetľuje v rozhovore.

Aj v párovej terapii kladie veľký dôraz na prácu s emóciami. „Sme vo svojej biologickej podstate emóciami poháňané bytosti a vo vzťahoch to platí dvojnásobne. Nie je to o percentách výkonu, ale o spracovaní našich skúseností s významnými vzťahmi, emóciách a potrebách.“

V obsiahlom rozhovore sa dozviete aj o tom:

  • aké problémy môžu spôsobiť nevyjadrené emócie,
  • prečo je užitočné odlišovať lásku od obdivu,
  • či sa dá aj v dospelosti naučiť pracovať s vlastnými emóciami,
  • ako správne komunikovať, keď sa na partnera/partnerku hneváme,
  • čo treba na to, aby bol vzťah „dosť dobrý“,
  • prečo je niekedy dobré dať si „sex“ do kalendára,
  • kedy si môžeme dovoliť byť vo vzťahu zraniteľní.

Sigmund Freud tvrdil, že nevyjadrené emócie neumierajú – sú pochované zaživa, aby sa raz zjavili v ohavnejších podobách. Sú práve nevyjadrené emócie častým problémom vo vzťahoch? V akých „ohavných podobách“ sa môžu prejaviť? 

Toto je jedno z jeho pozorovaní, ktoré je stále v platnosti. Emócie totiž nie sú akési náhodné výbuchy, ale kompas, ktorý riadi naše prežitie. Problémy vo vzťahoch vznikajú z rôznych dôvodov. Nesieme si rôzne vzťahové vzorce od rodičov, nemáme dostatočne nastavené hranice, vyjasnené roly či pravidlá. Ale vnímam to z praxe tak, že vo väčšine tém emócie musíme sprístupniť a konštruktívne priniesť do vzťahu. Nevyjadrenie potrieb vo vzťahu môže byť priamo zdrojom problémov – napríklad sa bojím povedať, že necítim Tvoju blízkosť, nedávaš mi dosť súcitu, keď sa ti sťažujem.

Nevyjadrené emócie tiež sekundárne komplikujú nejaký iný problém – popri materskej chcem ísť pracovať, ale bojím sa povedať o mojej potrebe, alebo zdá sa mi, že nemáš kapacitu prijať viac zodpovednosti za domácnosť. Keď emócie nie sú vyjadrené, partner ich nemôže vidieť a prijať, čo je jedna z našich najhlbších vzťahových potrieb. A keď sa stretnú u partnerov dve také emócie, ktoré si navzájom bránia vyjadriť sa, vzniká zdanlivo nekonečný cyklus. Napríklad opakujúci sa konflikt, ktorý vyzerá nápadne podobne. Jeden klient to nazval „staré dobré hity“.

V niektorých prístupoch sa hovorí dokonca o „solution trap“, teda pasci, do ktorej v riešení párových problémov môžeme spadnúť.

Čo to znamená?

Sústrediť sa príliš „koučingovo“ na evidentný problém. Pričom väčšinou, keď sa emócie podarí vyjadriť a partner/ka ich prijme, riešenia prídu samy.

Dobrý príklad je obdobie zamilovanosti, keď problémy takmer nemajú šancu. Aj keď to, ako sa vyriešia, nemusí byť úplne dobré – nevšimnem si, že vždy ustúpim; spravíme drahé, ale rýchle rozhodnutie… Rozprávame sa však o dlhodobej láske, ktorá príde po úvodnej fáze zamilovanosti. Ak ju chceme pestovať, vyjadreniu emócií a porozumeniu je niekedy potrebné venovať vedomú pozornosť, nespoliehať sa na autopilota. Najmä ak sa menia okolnosti, alebo ak sme spolu dlhšie a vyvíjame sa.

Je dobré pravidelne venovať čas tomu, že si pripravíme priestor na podelenie sa o to, ako sa cítime, spojíme sa v emócii, zvedavo sa snažíme pátrať po tom, ako sa ten druhý cíti. Aj keď sme tú emóciu zdanlivo už videli veľakrát. Zlomená ruka bolí rovnako aj desiatykrát a ošetriť ju treba rovnako.

Prečo emócie často vo vzťahu nevieme vyjadriť? 

A prečo si emócie často ani nevieme uvedomiť my sami? Alebo ukázať svetu? Lebo nás pri vyjadrení robia zraniteľnými. Niekedy si uvedomíme napríklad potrebu oddýchnuť si, ale vnútorným hlasom tak skritizujeme a spochybníme samého seba, že na to rovno zabudneme. Pri komunikácii s inými ľuďmi máme ich reakcie na našu emóciu ešte menej pod kontrolou – môžu nás znegovať, odmietnuť, vysmiať či presviedčať, že sa cítime inak.

Potreba prijatia a potreba autentickosti sú veľmi silné a často pôsobia proti sebe. Preto je ideálne sa pred veľkými záväzkami vo vzťahoch spýtať samého seba, či sa pri tomto človeku cítim viac-menej bezpečne, keď som autentický. Pri hľadaní rovnováhy medzi autenticitou a vzťahom je pre mňa užitočné aj oddelenie lásky a obdivu.

V čom je ten rozdiel?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie