Skrytý život a sila byť priateľom
Ľudia ako ona boli dôkazom nie toho, že je možný iný svet, ale toho, že už v tomto svete je možné žiť nejako inak. A že za to môžete zaplatiť cenu, ktorá sa môže zdať vysoká, ale získať tak niečo oveľa hodnotnejšie.
Dobro vo svete rastie aj vďaka nedejinným skutkom a za to, že ani ja, ani ty na tom nie sme tak zle, ako by sme byť mohli, sme sčasti dlžní množstvu tých, ktorí verne žili skrytý život. Zdá sa mi, že tieto slová anglickej spisovateľky Mary Ann Evansovej, ktorá písala pod pseudonymom George Eliot, sa dajú vztiahnuť aj na v utorok zosnulú Danu Němcovú.
Jej život pritom tak celkom skrytý nebol. K odkazu Dany Němcovej patrí odvaha verejne vystúpiť – ako signatárka Charty 77 i pri iných príležitostiach. Prihlásiť sa k nejakým zásadám pod svojím menom a s vedomím, že to môže mať následky, zastávať sa ako členka VONS ľudí, ktorých podobne ako ju postihla komunistická perzekúcia, ale v porovnaní s prostredím pražského disentu ich bolo menej vidieť… Angažovať sa rôznymi spôsobmi aj po revolúcii.
To všetko bolo odvážne a významné, právom sa to pripomína a pripomínať bude. Napriek tomu verím, že to najdôležitejšie, čo po Dane Němcovej zostalo, sú činy z podstaty neverejné, gestá, slová a skutky, ktoré si nerobili nárok byť zaznamenané alebo vôbec povšimnuté. Napriek tomu sa mohli hlboko dotknúť aj ľudí ako ja, ktorí ich nevideli a nevypočuli, neboli ich svedkami.
Mohli však vnímať pozoruhodne trvalú stopu, ktorú zanechala v druhých. Mohli veriť, že na tom nie sú tak zle, ako by mohli byť, aj preto, že chodia po rovnakom meste, po rovnakom svete ako Dana Němcová. Veľa z tých, čo v ňom stretla, má dôvod spomínať na ňu s vďačnosťou.
