Rezníkovým dcéram platil za štúdium v zahraničí obžalovaný Kuba z kauzy Dobytkár

Podnikateľ Peter Kuba, ktorý je obžalovaný z prania špinavých peňazí, roky posielal peniaze na štúdium dcér bývalého riaditeľa verejnoprávnej televízie Jaroslava Rezníka. Denník N má k dispozícii dokumenty, ktoré tieto platby preukazujú.

Z nich vyplýva, že v rokoch 2015 až 2020 poslal Kuba na náklady spojené so štúdiom Rezníkových dcér vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch amerických zhruba 200-tisíc eur.

Kuba platby odmietol vysvetliť. Rezník priznáva, že podnikateľ peniaze pre jeho dcéry cez bankový účet posielal, no tvrdí, že on mu ich potom v hotovosti vracal.

Podnikateľa spája s bývalým riaditeľom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) nielen zmienka v spise Gorila, ale aj fakt, že Kubova reklamná agentúra Roko minimálne pätnásť rokov spolupracovala s verejnoprávnymi médiami, ktoré Rezník v tom čase riadil.

Agentúru Roko ešte v 90. rokoch zakladali Kamil Peteraj a Michal Gučík, darilo sa jej za vlád HZDS aj Smeru. Jaroslav Rezník sa dostal do vedenia verejnoprávnych médií za vlád týchto dvoch strán.

Rezník: Začalo sa to, keď som urobil chybu v čísle účtu

Jaroslav Rezník hovorí, že s Petrom Kubom sa pozná asi od roku 2000, teda od čias, keď viedol Slovenský rozhlas. Zoznámili sa na letnej olympiáde v Sydney, kde agentúra Roko prevádzkovala Slovenský dom.

„Chodieval som na obedy do reštaurácie Pohoda, kde sme si raz za dva týždne dali obed a porozprávali sa,“ povedal bývalý riaditeľ RTVS. Reštaurácia Pohoda bola v Bratislave na Majakovského ulici, vedľa sídla Kubovej agentúry Roko.

Podľa Rezníka neboli rodinní známi a Kuba nepoznal jeho dcéry. Ako teda vysvetľuje, že posielal peniaze na ich štúdium? Rezník tvrdí, že na začiatku bola nepresnosť, ktorú urobil pri zadávaní čísla účtu pri platbe školného svojej dcéry. Platba vtedy neprešla.

„Boli sme na jednom takomto obede. Povedal mi, že práve ide zaplatiť školné synovi. Na to som povedal, že mám mega prúser, lebo aj ja som mal zaplatiť školné pred niekoľkými dňami. Ponúkol mi, že to vybaví. Odvtedy to prebiehalo takto. Vždy, keď bolo treba zaplatiť školné, on zaplatil a ja som dal dokopy peniaze, zaniesol som mu ich.“

Takto to podľa Rezníka fungovalo niekoľko rokov. „Tak sa to vyvinulo. Bolo to vždy raz za pol roka, ja som povedal, čo treba poslať, a do dvoch týždňov či do mesiaca som mu peniaze doniesol.“

Platby sa začali v roku 2015, teda v čase, keď bol Rezník riaditeľom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR). Pri tomto modeli podľa vysvetlenia Jaroslava Rezníka zostali nasledujúcich päť rokov.

Kuba je obžalovaný v korupčnej kauze Dobytkár, v ktorej ide o prideľovanie dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry a o legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Kubu vinia, že „prepral“ peniaze bývalému riaditeľovi PPA Ľubomírovi Partikovi, ktorý podľa obžaloby na úplatkoch z dotácií v rokoch 2012 až 2016 „vybral“ zhruba 2,5 milióna eur. Časť z úplatkov išla podľa prokurátora aj oligarchovi s väzbami na Smer Norbertovi Bödörovi. Trojica obvinenia odmieta.

Práve z vyšetrovania tohto korupčného prípadu pochádzajú aj dokumenty, ktoré preukazujú platby na štúdium Rezníkovým dcéram.

Video: Peter Kuba pri otázkach na peniaze pre Rezníkove dcéry mlčí

Veľká Británia, USA, Francúzsko: školné, ubytovanie aj iné platby

Sestry Eva a Laura Rezníkové študovali v minulosti na prestížnych univerzitách vo Veľkej Británii, ale aj v Spojených štátoch amerických. Eva v súčasnosti žije v New Yorku a venuje sa realitnému biznisu. Jej sestra Laura pracuje v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Paríži.

Eva je absolventkou britskej Univerzity v Essexe, kde študovala v rokoch 2012 až 2015. Následne absolvovala v San Franciscu ročné štúdium na medzinárodnej vysokej škole známej ako Hult. V roku 2016 stihla aj desaťtýždňový kurz na Stanfordovej univerzite.

Laura začínala s vysokoškolským štúdiom tiež vo Veľkej Británii, a to na Univerzite v Exeteri. Študovala tam v rokoch 2014 až 2017, neskôr bola na parížskej univerzite Sciences Po a aj London School of Economics and Political Science.

Získané dokumenty naznačujú, že Kuba posielal na účty týchto škôl, ale aj priamo na účty Rezníkových dcér či ubytovacím zariadeniam tisícky eur.

V decembri 2015 poslal Kuba podľa informácií Denníka N na účet univerzity v Exeteri 4500 libier, pričom v poznámke uviedol meno: Laura Reznikova. Takáto platba sa opakovala aj v septembri 2016 a aj januári 2017.

Ročné univerzitné školné v tom čase bolo 9-tisíc libier.

Okrem toho zo získaných dokumentov vyplýva, že v rokoch 2015 a 2017 poslal Kuba raz vyše 11-tisíc eur a raz vyše 10-tisíc eur do ubytovacieho zariadenia v Exeteri, pričom opäť uviedol, že platba je za Lauru Rezníkovú.

Dokumenty naznačujú, že Kuba platil školu aj ubytovanie Laury Rezníkovej, aj keď prešla do Paríža. Niekedy poslal podnikateľ peniaze priamo na účet študentky. Celkovo jej zaplatil za roky 2015 až 2019 zhruba 102-tisíc eur.

Jej sestre Eve posielal peniaze podľa získaných dokumentov o rok dlhšie, teda až do roku 2020, aj priamo na jej účet. V júli 2015 jej napríklad poslal 15-tisíc eur, zhruba rovnakú čiastku zaplatil aj Hult International Business School, kde Eva Rezníková v tom čase študovala.

Školné na tejto škole sa v tom čase pohybovalo medzi 30- až 50-tisíc amerických dolárov, v závislosti od podmienok štúdia a programu. To je suma od 28-tisíc do 45-tisíc eur.

Peniaze jej posielal aj po štúdiu, keď sa zo San Francisca presťahovala do New Yorku. Eve Rezníkovej poslal Kuba za roky 2015 až 2020 zhruba 90-tisíc eur.

Sestry Rezníkové na otázky Denníka N nereagovali.

So ženou sme vždy peniaze vyskladali, bolo to pohodlné

Jaroslav Rezník si dnes už nepamätá, či Kuba posielal peniaze aj za ubytovanie na internátoch, no odmietol, že by Kuba jeho dcéram posielal peniaze na živobytie. „Keď raz za dva mesiace prišli domov, dostali odo mňa 1500 až 2000 eur,“ povedal.

Jeho vysvetlenie naráža na otázku, prečo by na základe jedného zle zadaného účtu mal Kuba robiť podobné platby nasledujúcich päť rokov. Navyše niektoré drobnejšie platby nechodili na účty škôl, ale aj priamo na účty Rezníkových dcér.

Laure Rezníkovej dokonca poslal peniaze na účet hotela do Chorvátska. Bolo to zhruba 260 eur.

„Z dnešného pohľadu sa to javí tak, ako sa to javí,“ hovorí Rezník. „Ja som ho o to požiadal, lebo som raz ten prevod ‚zblbol‘. Platba mala odísť, ale neodišla. Zasekol som sa, a preto to potom tak fungovalo. Ja som vždy so ženou vyskladal peniaze doma a doniesol mu ich. Bolo to pohodlné.“

Z materiálov, ktoré má Denník N k dispozícii, vyplýva, že Kuba poslal jednej z Rezníkových dcér peniaze ešte aj v marci 2020, keď už neštudovala. Išlo o vyše 23-tisíc eur. „Potrebovala si požičať. Volala mi, že si idú prenajímať byt,“ vraví Rezník.

Bývalý riaditeľ RTVS odmietol, že by tieto transakcie nejako súviseli s tým, že agentúra Roko pracovala pre Slovenský rozhlas a TASR v časoch, keď viedol tieto inštitúcie. Ako povedal, agentúra sa hlásila do tendrov, v ktorých víťazila najnižšou cenou.

Keď sa s Kubom o tom bavili, ten argumentoval, že predsa nemôže byť diskriminovaný tým, že sa poznajú, a preto sa nebude hlásiť do tendrov. „Pokiaľ si pamätám, ich ceny boli vždy výrazne lepšie ako všetkých ostatných,“ tvrdí Rezník.

Neprišlo mu teda riskantné, aby podnikateľ, ktorého agentúra bola v obchodnom vzťahu s verejnoprávnymi inštitúciami, ktoré viedol, posielal peniaze na účty jeho dcér a škôl, kde študovali? „Fakt nie. Vždy som si dával pozor, aby tam nebol ani tieň podozrenia. Súťaže boli vždy stokrát skontrolované,“ povedal Rezník.

„Je to tak, ako to je, vždy som mu všetky peniaze do centa vrátil. Pozrite si moje majetkové priznania, na štúdium som mal. Pristupoval som k tomu tak, že mám aspoň o jednu administratívnu starosť menej.“

Na otázku, či ho v súvislosti s platbami za štúdium nekontaktovala polícia, bývalý riaditeľ RTVS odpovedal, že nie.

Keďže Rezník viedol dlhé roky verejnoprávne inštitúcie, na webe sú zverejnené jeho majetkové priznania z obdobia posledných 20 rokov.

Podľa nich na čele Slovenského rozhlasu (v rokoch 2004 a 2005) zarábal ročne vyše milióna vtedajších korún (teda vyše 33-tisíc eur). V TASR od roku 2007 do roku 2017 dosahovali jeho ročné príjmy od 45- do 70-tisíc eur.

Počas piatich rokov na čele RTVS zarábal ročne vyše 100-tisíc eur.

Rezník – vždy blízko politike

Jaroslav Rezník mal vždy blízko k politike, i keď on sám občas hovorieval, že si s politikmi nevoláva. Za riaditeľa Slovenského rozhlasu ho zvolili v roku 1997, keď mala v parlamente väčšinu koalícia vedená Hnutím za demokratické Slovensko Vladimíra Mečiara. Rezníkov otec Jaroslav Rezník starší sa v tom istom roku stal šéfredaktorom denníka Slovenská republika, ktorý bol HZDS blízky.

Rozhlas pod Rezníkovým vedením Mečiarovi nadbiehal – proti čomu niektorí redaktori protestovali petíciou – i keď jeho spravodajstvo nebolo až také úslužné, ako to mohli diváci vidieť v Slovenskej televízii pod vedením riaditeľa Igora Kubiša. No podľa monitoringu Memo 98 počas predvolebnej kampane v roku 1998 zaberali správy o Mečiarovej vláde a jeho HZDS takmer dve tretiny priestoru, ktoré spravodajské relácie Slovenského rozhlasu venovali politickým subjektom.

Krátko po voľbách, v novembri 1998, vydala súkromná tlačová agentúra SITA správu, podľa ktorej Rezník pred voľbami v septembri 1998 pravidelne navštevoval centrálu HZDS. Neskôr povedal, že urobil chybu. Napriek väzbám na porazené hnutie si riaditeľ rozhlasu dokázal nájsť zástancov aj v novej vládnej koalícii, najmä v Strane demokratickej ľavice. Aj vďaka tomu bol zvolený za riaditeľa rozhlasu znovu v roku 2001.

Rezník skončil v rozhlase v roku 2005. Na jeseň toho istého roku nastúpil na ministerstvo kultúry, kde pôsobil krátko aj za ministra Mareka Maďariča (vtedy Smer). V roku 2007 sa stal riaditeľom TASR, kde pôsobil nasledujúcich desať rokov.

Rezník sa už v roku 2012 uchádzal o miesto riaditeľa RTVS, no vtedy dal Smer, ktorý mal 83 poslancov, prednosť Václavovi Mikovi.

Pred voľbou riaditeľa RTVS v roku 2017 Rezníka do čela telerozhlasu presadzovala najmä Slovenská národná strana (SNS) Andreja Danka. Aj keď bola SNS v rokoch 2012 až 2016 mimoparlamentnou stranou, dostávala v servise TASR pod Rezníkovým vedením veľkorysý priestor. A to aj pri bizarných príležitostiach. Andrej Danko v agentúre spomínal na svoje stretnutie s pápežom či návštevu Arménska.

Podľa zistení Transparency International tvorili od júna 2014 do júna 2015 správy o SNS a výrokoch jej predsedu Andreja Danka zhruba sedem percent straníckych správ v TASR. Bolo to zhruba toľko, ako mali parlamentné strany ako Most-Híd či OĽaNO.

Rezníkovo pôsobenie na čele TASR sa stretlo s kritikou pre viacero jeho krokov. Najspornejšími boli uzatvorenie zmluvy slovenskej TASR s ruskou agentúrou Sputnik, ale aj ďalšia zmluva tlačovej agentúry, na základe ktorej získala polovicu portálov Teraz.sk a Tablet.tv firma blízka spoločnosti Slavia Capital. Jej spolumajiteľ Martin Kvietik, blízky SNS, rovnako ako Kuba figuruje v kauze Dobytkár.

Hoci sú spomínaní v jednej obžalobe, ich konanie sa neprelína. Kvietik je obžalovaný z brania úplatkov počas rokov 2016 až 2020, teda v čase, keď PPA viedol Juraj Kožuch. V tom čase pôdohospodárstvo spadalo pod SNS. Kuba je obžalovaný za obdobie 2012 až 2016, keď vládol Smer sám a v PPA mal Ľubomíra Partiku.

Rezník sa stal riaditeľom RTVS v lete 2017, v tajnej parlamentnej voľbe získal 95 hlasov. K jeho voľbe sa prihlásili poslanci Smeru, SNS, Mosta-Híd a Kotlebovej ĽSNS. Bez Smeru a SNS by sa mu riaditeľom stať nepodarilo.

Aj na čele rozhlasu čelil kritike, že protežuje SNS vo vysielaní. Médiá aj mimovládne organizácie upozorňovali napríklad na to, že RTVS slabo pokrývala kauzu odpísanej rigoróznej práce predsedu SNS Andreja Danka či jeho telefonát s Alenou Zsuzsovou, volavkou mafiána Mariana Kočnera, ktorú neskôr obvinili z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka.

Rezník skončil na čele RTVS v roku 2022. O funkciu sa uchádzal znovu, no parlament ho nezvolil. Novým riaditeľom sa stal Ľuboš Machaj.

Od septembra 2022 pôsobí Jaroslav Rezník na sekretariáte riaditeľa Českého rozhlasu ako odborný pracovník. Jeho úlohou je „tvorba podkladov, dát a analýz, ktoré bude môcť využiť manažment Českého rozhlasu v oblasti strategického rozvoja“.

Rezník a Roko: spolu a dlho

Jaroslav Rezník pôsobil vo verejnoprávnych médiách prakticky po celý čas existencie samostatného Slovenska. Od roku 1993 viedol košické regionálne štúdio Slovenského rozhlasu, v rokoch 1997 až 2005 bol riaditeľom celého rozhlasu. Po krátkej epizóde na ministerstve kultúry sa v roku 2007 stal riaditeľom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR), kde bol až do roku 2017, keď ho zvolili za riaditeľa RTVS. Tam skončil vlani.

Kamkoľvek prišiel, tam sa objavila aj reklamná agentúra Roko. Agentúru v 90. rokoch minulého storočia zakladali okrem iných textár Kamil Peteraj a herec Michal Gučík. Prvé zákazky hľadali na východe republiky, Roko je vlastne skratkou zo spojenia „Reklama okolo Košíc“. Vďaka kontaktom na privatizérsku rodinu Rezešovcov, blízku vtedy vládnemu Hnutiu za demokratické Slovensko, sa im darilo, pracovali napríklad pre Východoslovenské železiarne (VSŽ).

Podnikateľ Peter Kuba figuruje v agentúre od roku 1996, odkedy je predsedom predstavenstva. Roko pracovalo pre Slovenský rozhlas, ktorý viedol Jaroslav Rezník, minimálne od roku 2002. V článkoch z vtedajších novín sa dá nájsť nielen to, že Roko vyhralo súťaž a malo zastrešiť reklamné kampane Slovenského rozhlasu, ale aj to, že občas prestrelili.

Napríklad začiatkom roka 2003 Rada pre reklamu skonštatovala, že televízne šoty Slovenského rozhlasu s názvom Dobrý ťah, ktoré v Roku vymysleli, porušila etické princípy. V šotoch sa žrebovali loptičky, na ktorých boli tváre slovenských politikov a političiek. Etický kódex vtedy hovoril, že reklama nesmie využívať politikov, predstaviteľov štátnej moci, a to ani keby súhlasili. Jedinou výnimkou bola politická reklama pred voľbami a referendom.

Koľko agentúra na reklamách rozhlasu zarobila, sa dnes z verejne dostupných zdrojov zistiť nedá: povinné zverejňovanie zmlúv a faktúr zaviedla až vláda Ivety Radičovej, ktorá nastúpila v roku 2010. Podľa marketingového mesačníka Stratégie patril Slovenský rozhlas pod Jaroslavom Rezníkom medzi 100 najväčších reklamných zadávateľov v krajine.

Na jar 2007 prešiel Rezník do TASR. Zakrátko po jeho nástupe začali v agentúre Roko vymýšľať reklamy aj pre túto verejnoprávnu inštitúciu. Vďaka mesačníku Stratégie vieme, že Roko pre TASR už v roku 2008 pripravilo kampaň na promovanie videoservisu tlačovej agentúry, v roku 2009 prišla kampaň orientovaná na biznis zákazníkov, v roku 2010 nasledovala kampaň so sloganom „Vždy v prvej línii“, v roku 2011 ďalšia s heslom „Prví na trhu informácií“.

Od roku 2011 už TASR musela faktúry za služby, ktoré si objednávala, zverejňovať na webe. V rokoch 2011 až 2017, keď Rezník v TASR skončil, si agentúra Roko za koncepty kampaní, spravovanie webstránok, návrhy log či scenáre TV šotov vyúčtovala dokopy asi 210-tisíc eur.

Spolupráca s agentúrou Roko sa pre Rezníka neskončila ani po tom, čo ho v lete 2017 parlament zvolil za riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS).

Slovenský dom na olympijských hrách

Agentúre podnikateľa Petra Kubu sa darilo nielen vo verejnoprávnych médiách, pracovala aj pre ďalšie štátne a verejné inštitúcie. Dlhé roky bola marketingovým partnerom olympijského výboru a pravidelne dostávala na starosť pripraviť v dejisku olympijských hier takzvaný Slovenský dom. Teda miesto, kde sa prezentovalo Slovensko ako krajina pred návštevníkmi olympiády.

Roko pripravovalo Slovenský dom už na olympiádu v Sydney v roku 2000. Na stavbu a prevádzku Slovenského domu získavala agentúra aj dotácie od štátu. Napríklad v roku 2016, keď sa konala olympiáda v brazílskom Riu de Janeiro, ministerstvo školstva poslalo na prevádzku Slovenského domu milión eur. Peniaze išli Slovenskému olympijskému výboru, ktorý bez toho, aby zverejnil súťažné podklady či zmluvu, oznámil, že zákazku dostane Roko.

O Slovenskom dome v Brazílii sa písalo aj v súvislosti s kauzou Dobytkár. Podnikateľ Peter Kuba sponzoringom Slovenského domu vysvetľoval miliónové platby, ktoré na účet agentúry prišli z agentúry Bonul nitrianskeho podnikateľa Miroslava Bödöra. Polícia v nich videla legalizáciu peňazí z úplatkov v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. V kauze je dnes obžalovaný syn podnikateľa Norbert Bödör.

V roku 2018 dostalo Roko na starosť prípravu Slovenského domu znovu. Agentúra vtedy komunikovala, že dom postaví a bude prevádzkovať aj bez štátnej dotácie. Nakoniec predsa len využili štátne peniaze, lebo na prevádzku prispeli štátne firmy: Transpetrol, Slovenská pošta, Slovenská elektrizačná a prenosová sústava či Tipos. Cez viaceré zmluvy poslali dokopy vyše milióna eur. Peniaze od nich pristáli buď ako dary, alebo ako poplatky za reklamu na účte spoločnosti Slovenská olympijská marketingová.

Na prevádzku Slovenského domu v roku 2018 prispela aj RTVS pod Rezníkovým vedením. Televízia si tam prenajala priestory na vysielanie relácie Štúdio Šport – Olympijský dom 2018. I keď väčšinu rozhovorov so slovenskými športovcami nakrúcali priamo na športoviskách, RTVS tvrdila, že jej v minulých rokoch diváci údajne vyčítali, že účastníkov olympiády nespovedá aj v Slovenskom dome. A tak sa to rozhodli napraviť.

Nájom priestorov v Slovenskom dome vyšiel verejnoprávnu televíziu na 100-tisíc eur. RTVS mala zmluvu uzatvorenú so Slovenskou olympijskou marketingovou, tá však figurovala len ako prostredník a s otázkami na spoluprácu odkazovala rovno na agentúru Roko.

Z verejne dostupných zdrojov vieme, že Roko na zákazkách od verejnoprávnych médií počas Rezníkovho vedenia zarobilo vyše 300-tisíc eur: vyše 200-tisíc eur tvoria faktúry pre TASR v rokoch 2011 až 2017, asi 100-tisíc prenájom priestorov v Slovenskom dome pre RTVS.

I keď nepoznáme faktúry a zmluvy z rokov 2002 až 2010, keď agentúra robila pre Slovenský rozhlas a TASR, nedá sa predpokladať, že by išlo o sumy vyššie ako niekoľko stotisíc eur.

Ako Kubu a Rezníka spomína Gorila

Agentúra dostávala aj ďalšie štátne zákazky. Príkladom môžu byť dotácie či sponzoring štátnych firiem pre Slovenský dom, na výrobu televíznych šotov si agentúru v roku 2015 objednalo ministerstvo hospodárstva (zmluvu podpísali za éry ministra Pavla Pavlisa zo Smeru), veľkú objednávku na podporu cestovného ruchu dostali aj v čase, keď bol ministrom hospodárstva Jirko Malchárek, teda ústredná postava kauzy Gorila.

V spise Gorila sa spomínajú aj podnikateľ Peter Kuba a mediálny manažér Jaroslav Rezník. Keď Rezník v roku 2005 skončil na čele Slovenského rozhlasu, nastúpil na ministerstvo kultúry, kde pôsobil ako hlavný štátny radca na sekcii médií a audiovízie. Ministrom kultúry bol v tom čase František Tóth, ktorý spolu s vtedajším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom pripravoval založenie strany Nádej.

Kuba aj Rezník mali podľa predstavy šéfa Penty Jaroslava Haščáka v novej strane figurovať. Konkrétne Rezníka spomína šéf Penty Jaroslav Haščák ako kandidáta na generálneho manažéra strany. Na inom mieste spisu sa zasa píše, že „Jaroslav Rezník a Peter Kuba budú za NPS (novú politickú stranu, pozn. redakcie) platení a v prípade neúspechu môžu robiť čokoľvek iné“.

Rezník v roku 2012, keď sa Gorila dostala na verejnosť, povedal, že o tom, že sa s ním rátalo pri zakladaní strany, nevedel a ponuku vraj nedostal. „Svet je veľká šachová partia a človek nikdy nevie, kedy ťahá dámou on sám a kedy je len figúrkou, ktorou ťahá niekto iný. Inak povedané: nemôžete vedieť, kto, kde, kedy a v akých súvislostiach spomína vaše meno,“ komentoval zmienku o svojej osobe v Gorile.

Aj dnes spájanie so spisom odmieta. „Ak si dobre pamätám, vtedy, keď sa rozprávali o mne, rozprávali sa aj o Rišovi Rybníčkovi a Danovi Krajcerovi,“ reagoval exriaditeľ RTVS. „Ja som v strane Nádej nijako nefiguroval. Na ministerstvo kultúry som navyše prišiel skôr, ako sa František Tóth zúčastňoval zakladania Nádeje.“

V tejto súvislosti je zaujímavé niečo iné. V máji 2006 médiá informovali, že agentúra Roko dostane od štátu 37 miliónov korún na propagáciu domáceho cestovného ruchu. Peniaze jej mala poskytnúť Slovenská agentúra pre cestovný ruch, ktorá patrila pod ministerstvo hospodárstva vedené zakladateľom Nádeje Jirkom Malchárkom. Zmluva bola uzatvorená už skôr, za Malchárka sa rozhodlo o jej navýšení.

Peter Kuba a strana Nádej vtedy odmietali tvrdenie, že by bol Kuba zakladateľom Nádeje, ale priznali, že jeho agentúra pre novú stranu robila kampaň. „Peter Kuba nie je zakladateľom strany Nádej. V tejto pozícii nikdy ani nefiguroval a nebol takto nikdy a nikde prezentovaný. Je majiteľom reklamnej agentúry Roko, ktorá pre Nádej robí predvolebnú kampaň,“ písalo sa v reakcii strany.

Spis Gorila, ktorý opisoval Kubovo zapojenie do novej strany, podľa textu založenej z iniciatívy finančnej skupiny Penta, sa dostal na verejnosť o niekoľko rokov neskôr.