Povolávaciemu rozkazu už nikto neunikne. Ako Rusi narýchlo schválili skrytú mobilizáciu
Nataliin brat si odpykával trest v trestaneckej kolónii v Stavropoľskom kraji. Previnil sa tým, že opitý zaútočil na policajta. Vlani na jeseň mu do prepustenia na slobodu chýbalo niečo vyše troch rokov.
Vtedy navštívil nápravné zariadenie Jevgenij Prigožin, majiteľ súkromnej Vagnerovej armádnej skupiny a verbovač v jednom. Aj Nataliin brat sa dal presvedčiť, aby nastúpil do jej radov, výmenou za výhody, ako je odpustenie trestu.
6. januára padol v bojoch o Bachmut.
Ruský investigatívny web Važnyje istorii opisuje, ako sa s ním jeho sestra márne pokúšala spojiť – v tom čase bol už mŕtvy. Ona to tušila, ale nevedela to s istotou. Nikto jej nič neoznámil. Až dôchodkový fond, ktorý „v súvislosti so smrťou zastavil jeho poistenie“.
Natalia sa stala členkou niekoľkých skupín na sociálnych sieťach, ktoré združujú hlavne príbuzných nezvestných ruských vojakov a majú jediný cieľ: nájsť ich. Živých alebo mŕtvych. Zhromažďujú hlavne videá z bojov, zo zajatia aj z pohrebov.
Neskôr už Natalia vedela, že jej brat zahynul, a hľadala, kde je pochovaný. Zistila, že na cintoríne v obci Bakinskaja – 500 kilometrov od jej bydliska. Prezerala si fotografie, pátrala a našla hrob. Mená a ďalšie údaje na krížoch však rýchlo zmýva dážď.
Sestra chce údaje o bratovi aspoň dať vyryť – aby o pár týždňov nezmizli a kríž nebol použitý znova, na hrob ďalšieho padlého.
Celkové straty ruskej armády na ukrajinskom vojnovom poli sú vojenským tajomstvom. Moskva oficiálny údaj o stratách zverejnila
