Podpredsedníčka Demokratov Cocherová: Teraz ide o demokraciu na Slovensku, hodnotové témy neotvárame

Nie som úplne naivná, nejdem do politiky s očakávaniami, že by mala fungovať ako korporácia. Je mi jasné, že pravidlá sú iné, politiku dlhodobo sledujem, hovorí podpredsedníčka Hegerovej novej strany Andrea Cocherová.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• či chce byť v budúcej vláde ministerkou;
• či pokračujú rokovania o vstupe Juraja Šeligu a Jany Žitňanskej do Demokratov;
• prečo si nevie predstaviť spoluprácu s Hlasom;
• prečo by zahlasovala za eutanáziu;
• či Hegerova vláda dostatočne pomáha odídencom z Ukrajiny.

Čo osobne chcete v politike dosiahnuť? 

Bola by som veľmi rada, keby sa mi podarilo priniesť do politiky väčší rozmer slušnosti a pokoja – to je niečo, čo mi veľmi v súčasnej politike chýba. Jedným z takých najväčších mojich cieľov je prispieť k lepšej spolupráci medzi verejnou správou, štátom a občianskou spoločnosťou.

A konkrétnejšie?

Konkrétnejšie to bude rozpracované neskôr v programe. Nechcem zostať len pri tejto všeobecnej odpovedi. Tým, že som dlhodobo pôsobila v rámci občianskej spoločnosti a angažovala som sa, či už vo firemnej nadácii, alebo neskôr aj v rámci Komory mimovládnych neziskových organizácií, bola som členkou Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie, predsedníčkou Asociácie firemných nadácií, tak mám pomerne dobre zmapovaný priestor. Vnímam, aké sú veľké prínosy občianskej spoločnosti a aktívneho občianstva a ako môžu aktívni občania prispieť k budovaniu dôvery v rámci spoločnosti. Takisto dlhodobo vnímam, aké sú prekážky a akú väčšiu podporu by štát mohol občianskej spoločnosti poskytnúť.

Viete si predstaviť, že by ste išli po voľbách na nejaké ministerstvo ako ministerka alebo sa vidíte skôr v parlamente?

Určite sa vidím skôr v parlamente. Dokonca úprimne hovorím, že nevstupujem do politiky s ambíciou byť na ministerstve. Nemám túto ambíciu.

Chcete byť predsedníčkou parlamentu?

Nie.

Podpredsedníčkou?

Ani to nie.

Tak musíte mať nejaké politické ambície. 

Mám, ale nemyslím si, že by mali byť merané funkciami. Po funkciách nebažím, nerozmýšľam týmto spôsobom. Samozrejme, mám voči tomu rešpekt. Nespochybňujem to, že nemám politické skúsenosti, získavam ich teraz postupne. Domnievam sa, že tie funkcie, ktoré spomínate aj v parlamente, či už je to predsednícka, alebo podpredsednícka stolička, si skúsenosti vyžadujú. Toto ctím a je to pre mňa dôležitá hodnota – takéto zodpovedné posty by mali zastávať ľudia, ktorí skúsenosti majú.

Neviem, či ste čítali u nás v Denníku N rozhovor s Jánom Benčíkom – aj on išiel do politiky ako človek, ktorý sa veľa občiansky angažoval, a končí po štyroch rokoch úplne sklamaný. Budem z neho citovať: „Cítim dezilúziu. Nemôžem mať dobrý pocit, lebo sa mi zdá, že to celé bolo zbytočné. Asi som do toho vôbec nemal ísť. Mal som poslúchnuť manželku, ktorá ma varovala. Bol som naivný.“ Ste na toto pripravená? 

Ja som tento rozhovor s Jánom Benčíkom čítala a aj ho sledujem, sme priateľmi na Facebooku, aj keď osobne sa nepoznáme. Tento rozhovor bol pre mňa zaujímavý a svojím spôsobom varujúci – priblížil to, čo sa dá v politickej práci očakávať. Bola by som rada, keby sa pán Benčík rozhodol pokračovať, jeho prínos v parlamentnej práci bol nespochybniteľný. Zároveň sa domnievam, že skúsenosť je vždy neprenosná, osobné situácie sú rozdielne. Napriek tomu rozhovoru s pánom Benčíkom mám veľmi silné odhodlanie v politike byť.

Takže sa neobávate, že budete nakoniec sklamaná?

Môže sa to stať, ale idem do toho s tým. Keď som sa rozhodovala, tak som si povedala, že môže nastať aj situácia, že vo finále sklamaná budem alebo sa veci nebudú vyvíjať, ako by som chcela. Napriek tomu to odhodlanie mám, lebo vnímam aktuálnu spoločenskú situáciu ako alarmujúcu. Pokiaľ je príležitosť, aby sa začala meniť, tak som pripravená situáciu využiť a ísť do toho naplno.

Pracovali ste roky v spoločnosti Orange, čo je klasický korporát. Politika je antitézou fungovania v spoločnosti, ktorá má presné manuály na každú situáciu. Uvedomujete si, že politika je nepredvídateľná?

Nie som úplne naivná, nejdem do toho s očakávaniami, že by politika mala fungovať ako korporácia. Je mi jasné, že pravidlá sú iné, politiku dlhodobo sledujem a bola som aj v občianskom a neziskovom sektore, ktoré zas majú iné pravidlá ako korporácia. Som na to pripravená, viem, že to funguje inak. Nemôžem však v tomto momente tvrdiť, že ovládam všetky pravidlá a ako to bude presne fungovať. Zoznamujem sa s tým a zároveň si myslím, že mám dostatok skúseností na to, aby som sa naučila pohybovať aj v tomto priestore.

Čím vás Eduard Heger presvedčil, aby ste vstúpili do politiky?

Svojou víziou moderného a úspešného Slovenska a aj tým, akým spôsobom sa pozerá na jeho fungovanie v politickom priestore, čo by chcel pre Slovensko priniesť. Boli to dva veľmi dlhé rozhovory o tom, ako Eduard Heger vníma budúcnosť Slovenska, aké sú jeho demokratické hodnoty, ako chce stavať politiku na slušnosti, spolupráci, chce budovať spoločnosť, v ktorej sú dôležité ľudské práva, sloboda, bezpečnosť. To všetko sú hodnoty, ktoré sú aj mne blízke a úplne som sa s tým stotožnila. Inak by som do toho nešla.

Ako pokračujú rokovania o spájaní sa stredopravých strán?

Treba povedať, že my Demokrati sme vstúpili do priestoru, keď už k spojeniu došlo – preto už možno boli dlhšie volania po tom, aby Eduard Heger predstavil svoj projekt. Zdá sa mi, že občas vo verejnom priestore zaniká, že sa k strane Spolu pridali bývalí členovia OĽaNO ako Eduard Heger, Jaroslav Naď, pridala sa aj Zmena zdola reprezentovaná cez ministra Jána Budaja. Takisto sa spojili a vstúpili do Demokratov nezávislí odborníci, ktorí sa predtým neangažovali v politike ako ministri Rastislav Káčer a Karel Hirman. Vstúpila som tam aj ja ako človek, ktorý predtým v politike nebol. Takže k tomu spojeniu už prišlo…

Ale padli rokovania s inými stranami či politikmi. Napríklad s Mikulášom Dzurindom. S ním ešte prebiehajú nejaké rokovania?

Mikuláš Dzurinda vystúpil z projektu Modrej koalície ešte predtým, bolo to jeho rozhodnutie. V tom čase sme my Demokrati pri tom neboli. Teraz vo finále vidíme, že sa Mikuláš Dzurinda rozhodol ísť inou cestou – predtým pol roka sám hovoril, aké je dôležité sa spájať, a teraz to skôr prispieva k ďalšiemu štiepeniu demokratických síl.

Čiže teraz aktuálne s ním vôbec nerokujete?

Nemám informáciu, že by v tomto momente prebiehali rokovania konkrétne s Mikulášom Dzurindom.

Pýtam sa aj preto, lebo v nedávnom rozhovore pre HN Dzurinda povedal, že Demokrati vznikajú na platforme podvodu. Dalo by sa s ním teda ešte rokovať?

My sme otvorení rokovaniam s demokratickými stranami, hovoríme to od začiatku. Nijakým spôsobom nezatvárame pred nikým dvere, keď teda hovoríme o demokratických stranách. Sme teda otvorení a aktuálne prebiehajú aj ďalšie rokovania.

S kým?

Nebudem to v tomto momente konkretizovať, práve preto, že sa mi zdá dobré hovoriť o veciach až vtedy, keď sú dohodnuté, a nie zbytočne rozprávať o niečom, čo sa len deje.

Skúsme to teda vylučovacou metódou – so stranou Demokrati sa nebude predvolebne spájať Maďarské fórum a ODS, s ktorými ste viedli rokovania. Predseda Maďarského fóra Zsolt Simon pred Denník N povedal, že nevie, či práve strana Demokrati je tá, ktorá dokáže zachrániť Slovensko, keďže ste podľa prieskumov na hranici zvoliteľnosti. Na čom padli tieto rokovania?

Je potrebné sa opýtať predsedu Maďarského fóra, prečo sa rozhodol nakoniec ísť inou cestou. Vnímam to ako súčasť politickej taktiky a hier, ktoré sa teraz vo veľkom hrajú. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie a aká bude situácia neskôr. Počkajme si, ako sa to všetko vyvinie.

S nimi sa teda spájať predvolebne nebudete.

To bolo tvrdenie pána Simona.

Vy máte iné informácie?

Nemám, ale neviem to takýmto spôsobom skonštatovať, že sa nebudeme spájať. Aj keď dá sa vychádzať z jeho citátu, že je to uzavretá vec. Ale to je jeho tvrdenie.

Pre vás to nie je uzavretá vec?

My v Demokratoch sme otvorení rokovaniam s demokratickými stranami. Vnímame, že spájanie na stredopravom spektre je pre budúcnosť Slovenska dôležité.

Ako prebiehajú rokovania s Jurajom Šeligom a Janou Žitňanskou, ktorí len nedávno odišli od Veroniky Remišovej?

Rokovania prebiehajú, ale nebudem v tomto momente hovoriť žiadne detaily, ako prebiehajú.

Vy by ste chceli, aby sa Juraj Šeliga a Jana Žitňanská pridali k vašej strane?

Vnímam Janu Žitňanskú aj Juraja Šeligu ako politikov, ktorí odvádzajú kus dobrej práce. Špeciálne Jana Žitňanská, ktorá vo verejnom priestore pôsobí už veľmi dlho a mne je práve jej štýl politiky veľmi blízky. Je mi blízka téma, ktorej sa dlhodobo venuje – problematika ľudí so zdravotným znevýhodnením. Pokiaľ by sme niekedy v budúcnosti mohli na tejto téme spolupracovať, tak ja budem určite rada.

Čo strana Jablko? Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová tvrdí, že už vyzbierali dostatočný počet podpisov na registráciu strany. Rokujete s nimi?

Nemám informácie o aktuálnych rokovaniach. Viem, že pred nejakým časom prebiehali, respektíve že sa Eduard Heger rozprával s Luciou Ďuriš Nicholsonovou, ale nemám v tomto momente informácie, že by prebiehali ďalšie rokovania.

V priebehu nasledujúcich dní by sa k strane Hlas mala pripojiť strana Dobrá voľba. Ešte pred týmto oznámením odišiel zo strany Alojz Hlina a jeho Umiernení. S Hlinom Demokrati nerokujú?

Nemám informáciu, že by sme s ním rokovali. Ale pokiaľ si dobre pamätám, tak on sám povedal, že neuvažuje kandidovať v tomto prichádzajúcom volebnom období.

Vy o sebe tvrdíte, že ste umiernená liberálka. Budete v Demokratoch presadzovať väčšiu spoluprácu s Progresívnym Slovenskom?

Všetko bude do budúcnosti súvisieť s tým, kto dostane od voličov aký mandát. Spolupráca Demokratov s demokratickými stranami je to, čo by sme chceli a o čo sa budeme uchádzať. Progresívne Slovensko určite radíme medzi demokratické strany.

Neobávate sa, že strana Demokrati bude nesúrodá, keď v nej budú ľudia s rôznymi názormi? Sú tam politici, ktorí boli predtým v OĽaNO, ľudia aj s konzervatívnejšími názormi. Nebude strana Demokrati OĽaNO 2.0?

Strana Demokrati nie je a nebude OĽaNO 2.0 – je to vidieť aj na zostave ľudí, ktorí v Demokratoch sú. Vieme tiež, ako na niektorých z nich práve zo strany OĽaNO útočia, či už ide o Karla Hirmana, alebo Rastislava Káčera. Pokiaľ ide o hodnotové otázky, neobávam sa, že by v tomto malo dôjsť k nezhodám. My sme sa o týchto témach rozprávali vopred, rozprávame sa o nich priebežne. Nemáme tam nakreslené žiadne červené čiary. Medzi naše hodnoty patrí konštruktívny dialóg a konsenzus a určite to nastane aj v tomto prípade.

Opakovane ste v rozhovoroch povedali, že Igor Matovič prispel k deštrukcii spoločnosti a prospelo by, keby nebol v budúcej vláde. Vy osobne odmietate byť v jednej koalícii s Igorom Matovičom?

Ja sa budem k akejkoľvek povolebnej spolupráci vyjadrovať až po voľbách. Zdá sa mi, že by to bolo veľmi nemiestne, aby som ja po čerstvom vstupe do politiky začala rozprávať o tom, s kým si ja želám alebo neželám spolupracovať po voľbách.

Nebol by to jasný signál pre voličov, že s týmito nie?

My máme jednoznačnú dohodu, ktorú verejne komunikujeme – o povolebných spoluprácach s demokratickými stranami sa budeme rozprávať po voľbách. Zdôrazňujeme, že s demokratickými stranami, lebo považujeme za dôležité hovoriť o tom, čo a kto je v súčasnosti hrozba pre Slovensko. Sú to rôzne extrémistické strany a sily, ktoré nás ťahajú von z Európskej únie a NATO. Pre nás je kľúčové, proti komu sa vyhraniť a s kým určite spolupracovať nebudeme. O tom, s akými demokratickými stranami budeme spolupracovať po voľbách, budeme hovoriť po voľbách a rozhodnutie prijmeme ako predsedníctvo.

Neobávate sa toho, že sa Eduard Heger  po voľbách napokon uchýli k spolupráci s Igorom Matovičom?

Máme jednoznačne prijatú dohodu na predsedníctve, že o akejkoľvek povolebnej spolupráci s demokratickými stranami sa budeme rozprávať po voľbách a prijmeme rozhodnutie ako predsedníctvo spoločne.

Čo hovoríte na Matovičov „verejný prísľub“, že OĽaNO nepôjde do vlády so stranou, ktorá po voľbách nepodporí vyplatenie 500-eurového príspevku za účasť vo voľbách?

Nehovorím na to v zásade nič, podľa mňa je to niečo, čo ani netreba komentovať. Je to jeho stanovisko, jeho rozhodnutie, ktoré uvidíme, ako bude platiť po voľbách.

Eduard Heger aj Jaroslav Naď opakovane vylúčili spoluprácu s Hlasom. Prekvapil vás minister Káčer, ktorý trochu oponoval?

Minister Káčer povedal svoj názor, ako to on vníma. Aj v tomto prípade máme dohodu nielen predsedníctva, ale aj vo vízii, ktorá bola schválená delegátmi na sneme strany, v tom čase Modrej koalície, ale vzápätí premenovanej na Demokratov. Vo vízii jednoznačne stojí, že vylučujeme povolebnú spoluprácu aj s Hlasom.

Zatiaľ to podľa prieskumov vyzerá tak, že skladať vládu bez Hlasu bude veľmi náročné. Ste pripravená na to, že budete v opozícii a s malou šancou plniť vaše plány? 

Ja som pripravená na všetko.

Ako to vidíte vy? Vedeli by ste si predstaviť spoluprácu s Hlasom, ak by nebola po voľbách iná možná koalícia?

Neviem si predstaviť spoluprácu s Hlasom.

Aký je podľa vás rozdiel medzi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim?

Vylučujeme aj spoluprácu so Smerom aj s Hlasom – už to samotné naznačuje, že veľký rozdiel medzi nimi nevidíme. Je dôležité povedať, že Peter Pellegrini bol korunným princom Smeru, bol v Smere dlhodobo a bol pri všetkom zlom, čo Smer pre túto krajinu urobil a čo jej spôsobil. Na to by sme nemali zabudnúť, nemali by sme mať krátku historickú pamäť. Peter Pellegrini bol predsa lídrom kandidátky Smeru vo voľbách 2020, bol na tej kandidátke s Robertom Ficom, Po tom všetkom, čo sa prevalilo po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Toto sú veci, na ktoré treba upriamovať pozornosť, a nezdá sa mi správne ich prehliadať.

Čiže nevidíte rozdiel medzi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim?

Pokiaľ ide o povolebnú spoluprácu, tak nevidím rozdiel medzi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim.

Demokrati zo spolupráce nevylúčili hnutie Borisa Kollára Sme rodina. S nimi si viete predstaviť ďalšiu koalíciu?

Vrátim sa k tej odpovedi, ktorú som už povedala – Demokrati a aj ja osobne veľmi citlivo vnímame, čo sú reálne hrozby pre Slovensko. To je aj základný dôvod, pre ktorý som sa rozhodla vstúpiť do politiky – hrozba, že Slovensko bude unesené z EÚ a NATO. Preto sa budeme zameriavať na spoluprácu s demokratickými stranami, pokiaľ budeme mať tú príležitosť po voľbách.

Čiže Sme rodina vnímate ako možného partnera?

Oceňujem na Sme rodina ich jednoznačné ukotvenie, pokiaľ ide o EÚ a NATO, ako aj spôsob, akým sa stavajú k súčasnej vojne Ruska proti Ukrajine. Toto je pre mňa veľmi dôležitý faktor. Zároveň ma vyrušuje to, že hnutie neschvaľuje niektoré dôležité zákony z plánu obnovy, postoj k paragrafu 363…

Politológ Tomáš Nociar v rozhovore pre Denník N zadefinoval Sme rodina ako krajne pravicovú stranu – s tým by ste v ďalšej koalícii nemali problém?

Čítala som tento rozhovor a aj to, že ich zadefinoval ako krajne pravicovú stranu. To je pre mňa problematické.

Skúsme verejnosti priblížiť vaše politické názory, a to cez hlasovania v parlamente – ešte pred vstupom do politiky ste boli podpredsedníčkou Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ako by ste hlasovali v prípade zrušenia koncesionárskych poplatkov RTVS?

Vždy som bola zástankyňou koncesionárskych poplatkov, dokonca na verejnom vypočutí ako potenciálna členka Rady pre mediálne služby som túto otázku dostala a odpovedala som na ňu tak, že by som bola za zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Považujem to za významný nástroj pre nezávislosť verejnoprávneho média, ktorý je zvlášť v súčasnosti nesmierne dôležitý.

V parlamente sú opakovane návrhy z dielne poslankyne Záborskej, ktoré sťažujú prístup k interrupciám  – hlasovali by ste za? 

Určite by som nehlasovala za.

Keď som si robila prípravu, našla som vaše vyjadrenie, že by ste boli za povolenie interrupčnej tabletky na Slovensku, ale aj za eutanáziu. Prečo?

Eutanázia je pre mňa záležitosťou slobodného rozhodnutia jedinca.

Aj keď je vážne chorý a spochybňuje sa, či je plne pri vedomí a zmysloch?

Zdôrazňovala som pri tom vyjadrení, že by pri eutanázii nemohli byť tieto prekážky.

Parlament čaká aj hlasovanie o zákaze nedeľného predaja – tam by ste hlasovali ako?

Hlasovala by som proti zákazu.

Prečo? 

Vnímam argumenty ekonomického charakteru a nevidím zmysel v tom, prečo by nedeľný predaj mal byť zakázaný. Súčasný stav považujem za vyhovujúci.

Ako budete postupovať napríklad pri registrovaných partnerstvách – vy ako liberálka ste za, ale Eduard Heger nechce otvárať hodnotové otázky. Budú teda Demokrati ignorovať tieto otázky a necháte to na iné politické strany, alebo ich presvedčíte, aby sa aj takéto témy otvárali?

Eduard Heger a aj my ako strana hovoríme o tom, že aktuálne nebudeme túto otázku otvárať v rámci nášho programu na najbližšie volebné obdobie. Sústreďujeme sa na témy, ktoré považujeme za kľúčové, a to udržanie demokracie na Slovensku. Pokiaľ sa toto nepodarí, tak už sa nemáme v zásade o čom rozprávať. Potom tu už možno ani nebudeme sedieť a nebudete mi klásť túto otázku. Udržanie demokracie je teda pre nás kľúčové, ale vôbec to neznamená, že by sme do budúcnosti neboli partnerom aj v týchto témach.

Aké témy ešte nebudete otvárať, lebo na ne teraz podľa vás nie je priestor?

Dohodli sme sa, že nebudeme otvárať otázky registrovaných partnerstiev, respektíve by som doplnila, že sme aj v rámci strany pripravení sa rozprávať o úprave životných situácií, čo je prirodzený vývoj k registrovaným partnerstvám. Pri otázkach interrupcií sme sa dohodli, že zachováme status quo.

Čiže nebudete otvárať tému povolenia interrupčnej tabletky?

Dohodli sme sa na tom, že zachováme status quo, že to nebudeme otvárať. Ak takáto téma bude na stole, tak budeme partnerom do diskusie.

Na Slovensku už vidieť prvé predvolebné bilbordy vašej strany. Ako bude vyzerať predvolebná kampaň? Na čo sa chcete sústrediť?

Ospravedlňujem sa, že nebudem v tomto momente predbiehať a hovoriť o veciach, ktoré ešte nie sú u nás detailne dopracované a odsúhlasené.

Po vypuknutí vojny na Ukrajine ste sa venovali pomoci Ukrajincom, riadili ste aj materiálne zbierky v rámci iniciatívy Kto pomôže Ukrajine. Robí Hegerova vláda dosť na pomoc utečencom z Ukrajiny?

Členovia strany Demokrati, ktorí sú vo vláde, robia pre Ukrajinu najviac zo všetkých, ktorí to môžu v tomto momente ovplyvniť. Vieme o dodávkach zbraní, ktorú Jaroslav Naď so súhlasom vlády poslal na Ukrajinu, napriek tomu, že vieme, že verejná mienka tomu nie je naklonená. Pre mňa je toto veľmi dôležitý rozmer, že Demokrati stoja za dôležitými hodnotami a princípmi, aj keď nie sú v súlade s väčšinovou verejnou mienkou. Pri pomoci odídencom z Ukrajiny vnímam, že sa vyhlasujú ďalšie výzvy, aj na pomoc neziskovým organizáciám, ktoré pomáhajú Ukrajincom s integráciou, a aj pre samosprávy. Ide o dve výzvy v hodnote 12 miliónov eur.

Predsa len, prvé mesiace pomoci Slovenska odídencom z Ukrajiny ste videli na vlastné oči, ako štát postupoval a v čom zlyhal alebo, naopak, čo urobil správne. Čo by sa dalo ešte urobiť lepšie?

V období tesne po začiatku totálnej vojny Ruska voči Ukrajine sa ukázalo, aký je prínos občianskej spoločnosti, nielen neziskových organizácií. Aktívni občania ako dobrovoľníci zohrali veľmi významnú rolu – toto isté sa ukázalo aj pri covide. Veľmi flexibilne reagovali práve aktívni občania. Aj pandémia, aj vojna na Ukrajine ukázala, že štátna správa je oveľa menej flexibilná a trvá istý čas, kým sa procesy naštartujú.

Zároveň sa ukázalo, že sme neboli pripravení na túto krízu, ale pokiaľ viem, tak sa to následne intenzívne riešilo na ministerstve vnútra. Teraz sa pripravil kontingenčný plán, podpísalo sa memorandum s neziskovými organizáciami… opäť sa vraciame k tomu, že toto sú situácie, ktoré potvrdzujú nezastupiteľnú rolu občianskej spoločnosti a ako je dôležité, aby štát vytváral aktívnym občanom podmienky na to, aby mohli efektívne a stabilne fungovať.