Denník N

Blúznenia pseudoodborníkov o vojenských nákupoch sú v rozpore s realitou

Oshkosh L-ATV. Foto - Wikipedia
Oshkosh L-ATV. Foto – Wikipedia

Autor je náčelníkom štábu Strategického plánovania Generálneho štábu OS SR

Zvyčajne nereagujem na rôzne neodborné manifesty, ktorých výpovedná hodnota je poplatná odbornosti ich autora, zvyčajne na úrovni prečítania si základných takticko-technických dát na internete. Pred niekoľkými dňami sa však na verejnosti zjavili úvahy o nekoncepčnosti nákupov vojenskej techniky, či už v podobe vrtuľníkov Viper, vozidiel JLTV 4×4, alebo ručných zbraní.

Ako vojenského profesionála ma zaráža fakt, že na uvedenú tému sa vyjadrujú najmä „odborníci“ bez hlbšej znalosti vnútorných procesov rezortu. Vychádzajú len z otvorených dokumentov, bez hlbšej analýzy bezpečnostného prostredia a jej reflexie v potrebách obrany, ale sebaistí vo svojich záveroch.

Aká je však realita z pohľadu vojenského profesionála, navyše na pozícii, v ktorej zodpovedá za plánovanie a vyzbrojovanie v podmienkach generálneho štábu?

Napríklad požiadavka na vozidlá JLTV 4×4 sa pripravovala ešte pred rozhodnutím o termíne predčasných volieb ako možnosť využitia ponúknutej pomoci vlády Spojených štátov. Určite to nebolo „vyhodenie 200-miliónovej americkej pomoci za hlúpe železo“.

Proces prípravy požiadavky v podobe Letter of Request prebiehal už do roku 2020 a vyvrcholil jej zaslaním v novembri minulého roka.

Požiadavka na vozidlá JLTV 4×4 je výsledkom dlhodobého procesu výberu bojového obrneného vozidla/viacúčelového taktického vozidla 4×4 (VTV/BOV 4×4). V projekte došlo z objektívnych dôvodov ku sklzom v plnení, preto sme pristúpili k jeho dôslednému prehodnoteniu.

Hlavnými dôvodmi boli zmeny štruktúry ozbrojených síl, keď došlo k vytvoreniu Síl pre špeciálne operácie OS SR. Súčasťou zmeny bola aj transformácia 23. motorizovaného práporu na výsadkový prápor a jeho presunutie pod ich velenie.

Ďalej šlo o prijatie aliančnej iniciatívy NATO Readiness Initiative, ako aj aplikáciu dôsledkov rozhodnutia o výbere prostriedkov komunikačných a informačných systémov.

V neposlednom rade bola príčinou sklzu aj celková finančná náročnosť projektu, ktorá v pôvodnej podobe vyžadovala finančné prostriedky v odhadovanej výške 782 miliónov eur, čo bolo v rozpore s odhadmi prostriedkov pridelených rezortu obrany na kapitolu určenú na modernizáciu.

Zároveň sa projekt v pôvodnej podobe stával v súbehu s projektom bojových obrnených vozidiel 8×8 a projektom pásových bojových vozidiel neuskutočniteľný v akceptovateľnom časovom horizonte.

Na základe všetkých týchto zmien a vo svetle spojeneckej ponuky sme vytvorili a uplatnili novú požiadavku na ľahké prieskumné vozidlo. Medzi inými parametrami bola akceptovaná aj zmena počtu členov osádky zo šesť osôb na štyri, respektíve päť tak, ako to vyžadovala taktika majoritného užívateľa – síl špeciálneho určenia.

S vozidlom JLTV 4×4 sa do ozbrojených síl dostane kolesová technika používaná viacerými členskými krajinami NATO v rôznych úpravách a modifikáciách. Ide o typ overený použitím v reálnych konfliktoch. Má nadštandardnú výdrž a odolnosť potvrdenú náročným testovaním v americkej armáde.

Vozidlo prešlo testami aj na území Slovenskej republiky v rámci pôvodného projektu VTV/BOV 4×4. Jeho vývoj je ukončený a vozidlo je plne použiteľné v ozbrojených silách. V súčasnosti je vo výrobe už druhá modifikácia.

Vozidlo je schopné integrovať rôzne zbraňové stanice a špeciálne nadstavby. Výrobcom sú podľa požiadavky a uzatvorenej dohody integrované nevyhnutné komunikačné a informačné systémy.

Samotné vozidlo a jeho životný cyklus je podporený praxou overeným komplexným logistickým zabezpečením s rozlíšením pre jednotlivé úrovne s dostupnosťou na celom svete (respektíve v miestach operácií NATO). Logistickú podporu tak nie je potrebné vyvíjať a budovať od nuly – postačuje len prevziať jej časti a integrovať do ozbrojených síl.

Jedným zo zásadných a rozhodujúcich faktov je aj možnosť dodávok vozidiel v krátkom čase a v požadovanom množstve s predpokladom dodávok už od roku 2024. Táto skutočnosť je dôležitá práve v aktuálnej bezpečnostnej situácii.

Získaním vozidiel v hodnote do 200 miliónov dolárov nadobudne armáda také počty tohto druhu vybavenia, ktoré pokryjú potreby jednotiek síl špeciálnych operácií, prieskumných jednotiek či motorizovaného práporu.

V súvislosti s vyčlenením sumy 200 miliónov dolárov z amerického fondu FMF (Foreign Military Financing) je nevyhnutné poskytnúť čitateľovi aj informáciu, ktorá hovorí o možnostiach a pravidlách ich čerpania.

Fondy FMF sa môžu čerpať len pod podmienkou, že sa použijú na obstaranie výzbroje a techniky, akú používa americká armáda. Doplnenie iných typov preto nepripadá do úvahy. Týmto je obmedzená aj možnosť voľby zaobstarania iných nedostatkových strategických spôsobilostí ozbrojených síl. V súčasnosti sú to predovšetkým protivzdušná obrana a bezpilotné prostriedky. V prípade obstarania tohto druhu techniky by išlo o sumy, ktoré vysoko prevyšujú limit 200 miliónov dolárov. Využitie tohto fondu by tak bolo neefektívne vzhľadom na to, že by požadovanú spôsobilosť nezabezpečili komplexne. Výsledkom by bolo len čiastkové riešenie s nevyhnutnosťou vynaloženia ďalších investícií rozložených na dlhý čas.

Vo svetle uvedených faktov by zavedenie ďalšieho lokálneho „endemitu“, ako ukazuje aj história vozidiel Aligátor či Tatrapan, vytváralo zbytočný tlak na naše logistické reťazce, rýchlosť obstarania či vôbec nasaditeľnosť a udržateľnosť v požadovanej miere.

Ozbrojené sily sú aj v čase konfliktu prebiehajúceho v našom bezprostrednom susedstve odkázané na čo najefektívnejší proces modernizácie. Práve tento konflikt, spolu s dlhodobo zanedbanou modernizáciou zosilňuje význam času a núti prijímať razantné a radikálne opatrenia smerujúce k zvýšeniu a skvalitneniu vybavenia ozbrojených síl.

Slovenská republika a jej ozbrojené sily nie sú jediným, kto postupuje podľa obdobnej schémy. Stačí sa pozrieť napríklad k našim severným susedom, do Poľska. Ich ozbrojené sily v plnej miere využívajú možnosti zabezpečenia výzbroje z rôznych kanálov v rôznom sortimente napriek tomu, že ich zbrojný priemysel patrí medzi najrozvinutejšie v európskom regióne (spomeňme napríklad len rôznorodosť tankovej techniky). Sme v štádiu, keď musíme nakúpiť to, čo potrebujme. Bohužiaľ po rokoch zanedbávania sme v situácii, keď potrebujeme všetko.

Na záver by som rád pripomenul jednu myšlienku. Viezť sa vo vlaku s názvom NATO nám oprávnene dáva pocit bezpečia, ale je našou vecou, či sa povezieme len ako pasažieri, alebo budeme plnohodnotnými členmi osádky schopnej postarať sa o jeho bezpečie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovenská armáda

Komentáre

Teraz najčítanejšie