Denník N

Yxo z Hexu: Ďuďa sme išli poslednýkrát pozdraviť do izby. Zrazu tu nebol

Yxo. Foto - archív Yxa
Yxo. Foto – archív Yxa

Hexu práve vychádza prvý album bez Ďuďa. Yxo tvrdí, že ho robili s najväčšou láskou a s odkazom práve naňho.

Tomáš „YXO“ Dohňanský (1972) je zakladajúcim členom, basgitaristom a dlhoročným manažérom skupiny Hex, ktorej práve vychádza desiaty radový album s názvom Kde je tu láska?

To, že raz vznikne Hex, predurčilo vaše kamarátstvo s Petrom „Ďuďom“ Dudákom, s ktorým ste chodili na základnú školu a s ktorým ste pôvodne založili kapelu Hexenšus?

Poznali sme sa ešte skôr. Vyrastali sme na jednej ulici, býval o bránu ďalej, na ihriskách sme sa teda stretávali už ako dvoj- či trojroční. Do škôlky chodil inde, ale na základnej škole sme sa k sebe vrátili. Bol to talentovaný žiak, nosil jednotky s hviezdičkou, krásne kreslil, navyše chodil na klavír.

Na druhom stupni sme počúvali kapely ako Depeche Mode či Duran Duran, a tak sme medzi siedmou a ôsmou triedou založili Hexenšus. Vraveli sme si, že budeme slávni ako naši hrdinovia. Ďuďo mal syntetizátor s automatickými bicími, ja som si už vtedy vybral basgitaru. Zdala sa mi jednoduchá, lebo mala len štyri struny.

Od prvého albumu Hexu ubehlo 31 rokov, teraz vám vychádza desiaty radový. Čo podľa vás rozhoduje o tom, že kapela prežije desaťročia a nezapadne po prvom hite?

Za tým je viac faktorov. Ďuďo s Fefem (Martin Žúži – pozn. autora) vždy vedeli napísať skvelé pesničky s textami, z ktorých už mnohé zľudoveli. Pomohlo nám, že sme napriek „sláve“ ostali pri zemi. Nemuseli sme riešiť veľké egá jednotlivých členov spojené s rozpadmi kapely a podobne. Prispelo k tomu zrejme aj to, že sme veci robili tak, ako sme cítili, teda bez ohľadu na módne trendy. A dôležitá je zrejme aj vnútorná energia kapely ako takej.

Kedysi kapely fungovali tak, že mali zmluvy s vydavateľstvami, kde boli dohodnuté termíny vydania albumov. Lenže v roku 1995 vám vaše vydavateľstvo oznámilo, že s vami končí. Vyzeralo to zle. Zrazu prišiel hit Vetroň a v roku 1997 úspešný album Ultrapop.

Keď nám exmanažér a textár Tublatanky Martin Sarvaš začiatkom 90. rokov vybavil vydanie prvej platne Ježiš Kristus nosí krátke nohavice v nadnárodnom vydavateľstve, boli sme nadšení. Znamenalo to, že už máme nejaký status. Lenže tretia platňa s názvom Hex nebola na trhu úspešná. Vydavateľ bol sklamaný, lebo investoval peniaze a predaj bol slabý.

Vtedy nám zavolal Juraj Čurný, ktorý zastupoval vydavateľstvo, a oznámil, že už s nami nerátajú. Zrútil sa nám svet,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie