Únik informácií ako šanca poznať, čo sme o vojne nevedeli

Český olympijský víťaz v modernom päťboji David Svoboda nedávno v ČT spomenul výrok, ktorý znie ľúbivo a pravdivo. Vo vojne má každá strana motiváciu zverejňovať o sebe len informácie (a niekedy aj výmysly), ktoré slúžia jej cieľu zvíťaziť.

Autorstvo výroku sa pripisuje Hiramovi Johnsonovi, republikánskemu guvernérovi Kalifornie a neskoršiemu senátorovi za tento americký štát.

Johnson bol izolacionistom, namietal proti zapojeniu USA do prvej svetovej vojny, v ktorej víťazstvo spojencov umožnilo aj vznik Československa. Bol proti americkému vstupu do vojny aj v roku 1939 – s postojom, že (americkí) Židia by radi bojovali proti Hitlerovi do posledného Američana, ale stojí proti nim nezanedbateľné množstvo „tých z nás, ktorí myslia na svoju krajinu“.

Ľúbivé výroky skrátka niekedy majú autorov s motiváciami, ktoré je dobré poznať. Ale od historického exkurzu späť do súčasnosti: otázka, do akej miery je prvou obeťou vojny pravda, sa totiž objavila po úniku amerických spravodajských dokumentov.

Tie nám umožnia pozrieť sa na to, či verejnosť nedostávala po celý čas vojny iné dáta ako spravodajcovia. A či niekto, prípadne kto, urobil z pravdy tú prvú obeť vojny. Samozrejme za predpokladu, že uniknutá časť dokumentov nie je len americkou spravodajskou hrou.

V dokumentoch sa počet padlých Rusov odhaduje na 36-až 44-tisíc, Ukrajincov na 16-až 18-tisíc. Straty vrátane ranených jeden z dokumentov vyčísľuje na 190- až 223-tisíc na ruskej strane, 125- až 131-tisíc na ukrajinskej strane.

Čo to znamená? Po prvé: seriózne doterajšie odhady ľudských strát boli celkom presné. Ukrajinci pomerne poctivo vlani v decembri uvádzali, že majú 10- až 13-tisíc padlých. Ruský jesenný údaj o 6-tisícoch padlých bol naopak zjavná lož.

Trochu svetla vniesli dokumenty aj do metodiky ukrajinskej armády, ktorej súhrnný údaj o ruských „casualties“ (stratách – pozn. red.) – k dnešku 179-tisíc – je pod uvádzaným rozmedzím ruských strát. Ukrajinci zrejme takto spočítavajú počet padlých a vážnejšie ranených, ktorí sa už na front nevrátia.

V celkovom pohľade sa potvrdzuje, že ruské ľudské straty sú zhruba dvakrát až dvaapolkrát vyššie ako ukrajinské. To je však pomer, ktorý pre Ukrajinu dlhodobo znamená zrejme väčší problém ako pre Rusko.

Októbrový pokus oslobodiť Enerhodar: Ukrajinské sily sa vlani v októbri pokúsili výsadkom cez Dneper oslobodiť Zaporižskú jadrovú elektráreň pri Enerhodare (ide o objav The Times, cituje z neho Ukrajinska Pravda). Šesťsto vojakov na tridsiatich člnoch však narazilo na príliš silný ruský odpor a útok zlyhal.

Niektorí kritici Ukrajiny na sieťach začali následne pripisovať Ukrajincom všetky správy o strelách, ktoré za vojnu dopadli blízko elektrárne. Je však zrejmé, že táto bitka netrvala dlho, zatiaľ čo okupácia najväčšej jadrovej elektrárne v Európe trvá vyše roka.

Táto bitka jednoducho za všetky správy o strelách, ktoré dopadli blízko elektrárne či v jej areáli, nemohla.

Dvanásť brigád na protiútok: Čo môže byť pre Rusov cenné zistenie, pokiaľ celý únik nie je riadenou snahou oklamať ruských generálov, je stav príprav deviatich z dvanástich ukrajinských brigád formovaných na jarnú protiofenzívu.

Tie majú byť, podľa dokumentov, ktoré si Rusi iste stiahli hneď po tom, ako sa na internete rozšírili, pripravené ku koncu apríla.

To je skoro, zvlášť, keď vezmeme do úvahy, že ešte na prelome februára a marca boli ukazovatele pripravenosti väčšiny týchto brigád, vyjadrené v dokumentoch percentuálne, veľmi nízke, nie zriedka pod 30 %. Dvanásť ukrajinských brigád by v každom prípade malo mať okolo 60-tisíc vojakov.

Kde je koľko Rusov a aké sú straty? Podľa dokumentov, ktoré unikli, Rusko doteraz stratilo asi štvornásobok tankov oproti Ukrajine (2 000 oproti 500), štvornásobok obrnených vozidiel na pásoch aj kolesách (4 000 oproti 1 000), trojnásobok delostreleckých systémov (tisíc oproti trom stovkám), ale napríklad „len“ 72 lietadiel a 81 helikoptér oproti 60 lietadlám a 32 helikoptéram na ukrajinskej strane.

Pre Ukrajincov, vo vzduchu zreteľne početne aj kvalitatívne slabším, sa letecká vojna nevyvíja dobre, nehľadiac na to, že im dochádzajú zásoby protivzdušnej munície. Ubudlo však aj ruských masívnych raketových úderov, aj pre vyprázdnené sklady.

Možno poznáte projekt Oryx, ktorý priebežne vyčísľuje straty oboch strán (tu ruské, tu ukrajinské). Ruské straty, ktoré uvádzajú uniknuté dokumenty, sú číslam v projekte Oryx veľmi blízko.

Ukrajinská armáda uvádza počty zničenej ruskej techniky výrazne vyššie, čo nutne neznamená, že Oryx je presnejší. Metodiku použitú v uniknutých dokumentoch nepoznáme; Oryx sa však snaží počítať iba fotograficky overené straty.

Podľa tejto mapy bolo na Ukrajine pred mesiacom a pol až dvoma 140-tisíc ruských vojakov v manévrových jednotkách. To je relatívne málo na to, že v tom čase mala vrcholiť ruská zimná ofenzíva, logistika ruskej armády zrejme stále nedokáže udržať v poli výrazne väčší počet mužov. Na druhej strane môže Rusko túto silu rozmiestnenú na Ukrajine nahrádzať docvičenými regrútmi.