Súd uznal guvernéra NBS Kažimíra za vinného z podplácania Imreczeho. Rozhodol od stola na základe dôkazov

Špecializovaný trestný súd uznal za vinného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra. Sudca Milan Cisarik ho trestným rozkazom odsúdil za podplácanie na peňažný trest 100-tisíc eur, informoval denník Sme. 

Sudca teda nezapochyboval o vine bývalého podpredsedu Smeru a dlhoročného ministra financií vo Ficových vládach.

Rozhodnutie súdu však nie je právoplatné. Odpor voči nemu podala špeciálna prokuratúra. Tá dôvody tohto kroku nevysvetľuje.

Trestný rozkaz znamená, že sudca rozhodol o Kažimírovej vine „od stola“, len na základe predloženého spisu a dôkazov, ktoré z neho vyplývajú – neprebehlo ešte riadne pojednávanie s výpoveďami svedkov či obžalovaného.

Odpor špeciálnej prokuratúry znamená, že teraz bude musieť súd rozhodovať o obžalobe na Kažimíra na riadnom pojednávaní.

„Napriek trestnému rozkazu, ktorý mi nebol dosiaľ ani doručený, som nevinný,“ reagoval na svoje obvinenie Peter Kažimír.

„Nedopustil som sa žiadneho trestného činu a nepochybujem o tom, že sa obhájim pred sudcom na hlavnom pojednávaní alebo pred odvolacími súdmi na Slovensku alebo v Európe. Nebudem reagovať na politické vyhlásenia v predvolebnej kampani. Verím v prezumpciu neviny, pretože som sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti. Všetky pracovné úlohy vykonávam zodpovedne a čestne.“

Jeho obhajca Ondrej Mularčík trestný rozkaz zatiaľ nekomentoval, pretože ho stále nemá doručený.

Kažimír je obžalovaný z podplácania bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho, ktorý vypovedal, že od neho dostal obálku so 48-tisíc eurami. Úplatok sa týkal urýchlenia a pozitívneho ukončenia odvolacích daňových konaní.

V prípade preukázania viny hrozí exministrovi financií z éry Smeru trest od dvoch do piatich rokov, čo znamená, že by mohol vyviaznuť aj s podmienkou.

„Obvinenie, že som vraj podplácal vysokého úradníka finančnej správy, je absolútna lož,“ reagoval v minulosti Kažimír. Opakoval, že je nevinný.

Sudca videl silné dôkazy

Trestný poriadok hovorí o tom, že trestným rozkazom môže sudca rozhodnúť len v prípade, ak „je skutkový stav spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi“.

Kľúčovým svedkom v tomto prípade je František Imrecze, ktorého Smer verejne na tlačových besedách spochybňuje.

Guvernér Národnej banky je podozrivý, že zhruba pred piatimi rokmi dal peniaze Imreczemu za to, aby sa urýchlilo odvolacie daňové konanie spoločností Loject (1 až 6). Imrecze vtedy šéfoval daniarom a Kažimír ministerstvu financií.

Imrecze vypovedal, že Kažimír ho niekedy v roku 2016 požiadal priamo vo svojej kancelárii ministra, aby zistil stav a urýchlil spomenuté daňové konania.

Celý tento proces trval podľa Imreczeho niekoľko mesiacov. Pred vyšetrovateľom vypovedal, že následne mu Kažimír v zadnej časti svojej kancelárie odovzdal obálku s peniazmi. Suma ho vraj prekvapila, lebo to nebolo 45-tisíc ani 50-tisíc eur. Imrecze povedal, že dostal 48-tisíc eur v päťdesiat-, sto- a päťstoeurových bankovkách.

Bývalý šéf finančnej správy si spomenul aj na to, čo mu Kažimír pri odovzdaní peňazí povedal: „To je pre teba za tie Lojecty a nikomu z toho nič nedávaj“.

Stávka na paragraf 363 sa Kažimírovi nevyplatila

Prípad guvernéra NBS nabral rýchly spád aj preto, že svoje obvinenie nenapadol sťažnosťou, čo je bežný postup, ale skúsil ísť priamo cez paragraf 363 Trestného poriadku. Vlani v júni mu už totiž raz na generálnej prokuratúre pomohli a obvinenie zrušili – v prípade toho istého podplácania.

Národná kriminálna agentúra však Kažimíra znovu obvinila vlani v novembri. Na generálnej prokuratúre však nestihli rozhodnúť prostredníctvom paragrafu 363 a prípad sa dostal na súd.

Obžalobu stihol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podať už v polovici februára. Sudca Cisarik teda v prípade rozhodol po zhruba mesiaci a pol. Okrem peňažného trestu 100-tisíc eur rozhodol aj o tom, že ak by ich Kažimír nezaplatil, musel by si odpykať vo väzení dva roky trestu.

Na generálnej prokuratúre Imreczeho spochybnili

Imreczeho svedectvo spochybnil na začiatku prípadu aj prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, ktorý prostredníctvom paragrafu 363 zrušil Kažimírovi prvé obvinenie.

Kanderovi sa zdalo Imreczeho svedectvo nedostatočné na obvinenie Kažimíra. „Neexistujú žiadne priame ani nepriame dôkazy, ktoré by podporovali, respektíve verifikovali pravdivosť tvrdení Františka Imreczeho,“ napísal prvý námestník v uznesení o zrušení Kažimírovho obvinenia.

Zároveň kritizoval, že jediným dôkazom v prípade sú Imreczeho výpovede, a tie spochybnil. Upozornil, že pri podaní trestného oznámenia si nevedel spomenúť na sumu úplatku a rozpamätal sa až o dva dni. Kandera upozorňoval aj na nezrovnalosti pri hodnote bankoviek úplatku a pri časovom období, keď údajne prišlo k uplácaniu.

Ako podporný dôkaz nevyhodnotil Kandera ani výpoveď Imreczeho nástupkyne v čele finančnej správy Lenky Wittenbergerovej. Wittenbergerová polícii potvrdila, že s ňou Imrecze riešil stav daňových konaní z tohto prípadu. Vypovedala však, že to nepovažovala za nič nezvyčajné.

Video: Fico na poľovníckej chate hovoril o Žilinkovej ochrannej ruke nad Kažimírom

Na generálnej prokuratúre tak posudzovali dôkazy zásadne odlišne ako na špeciálnej prokuratúre.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic totiž tvrdil, že svedectvom Wittenbergerovej sa dôkazná situácia posilnila. Odvolával sa ešte aj na znalecké dokazovanie. Tiež spochybňoval tvrdenia o tom, koľko najmenej svedkov treba na obžalobu v prípade korupčného trestného činu.

Kandera v rozhodnutí oponoval, že problém nie je ani tak v tom, že Imrecze je jediný svedok, ale v rozporoch vo výpovediach. Tie však na špeciálnej prokuratúre nepovažovali za zásadné. Je bežné, že svedkovia sa postupne po čase rozpamätajú na detaily.

Generálna prokuratúra spochybnila aj listinné dôkazy. Nebol vraj dôvod zaoberať sa daňovým konaním spoločnosti Loject, pretože o nich už v tom čase rozhodol súd, respektíve prebiehali súdne konania. Išlo o vrátenie nadmerného odpočtu za máj 2011.

Ak sám neodstúpi, nemá ho kto odvolať

Ak Kažimír situáciu nevyhodnotí sám tak, že odstúpi, o svoj post nepríde. V zákone o Národnej banke Slovenska sa píše, že guvernéra odvoláva prezidentka na návrh vlády schválený parlamentom. Je to však teoreticky možné len v prípade, ak by bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo inak nespĺňal podmienky na výkon funkcie, alebo sa dopustil závažného pochybenia.

Odvolávanie by teda mohlo prísť až po prípadnom právoplatnom odsúdení, čo by zrejme trvalo ešte niekoľko rokov.

Guvernér je navyše chránený osobitnou imunitou, ktorá vyplýva zo základných zmlúv Európskej únie. Aj keď imunita súvisí len s prácou v centrálnej banke, každý z úkonov treba konzultovať s Európskou centrálnou bankou.

ECB trvá na absolútnej nezávislosti národných bánk, a preto ako problém vníma už len silnejúci politický tlak na odstúpenie guvernéra.  Dôkazom, že obvinenie nemusí viesť k strate funkcie, je prípad lotyšského guvernéra Ilmarsa Rimsevicsa, ktorého meno sa spomínalo v súvislosti s veľkým úplatkárskym škandálom. Jeden bankár obvinil guvernéra, že systém riadi ako organizovaný zločin. Rimsevics obvinenia odmietal a tvrdil, že sa proti nemu sprisahali prepierači špinavých peňazí, pretože sa snaží sprehľadniť spôsob, akým banky nakladajú s účtami občanov iných krajín.

Rimsevicsovi pozastavili výkon funkcie. Proti tomu podal guvernér, ale aj ECB žalobu na súdny dvor. A ten vo februári 2019 rozhodol tak, že rozhodnutie o pozastavení výkonu zrušil. Súdny dvor pritom zdôraznil cieľ nezávislosti guvernérov národných centrálnych bánk.

„Ak by bolo možné rozhodnúť o odvolaní z funkcie guvernérov národných centrálnych bánk bez odôvodnenia, ich nezávislosť by bola vážne poškodená a v dôsledku toho aj nezávislosť samotnej ECB,“ zdôraznil súdny dvor. Skonštatoval, že dočasný zákaz vykonávať funkciu guvernéra môže predstavovať prostriedok vytvárania nátlaku na neho.

Fico: Je to jeden zo zakladateľov Hlasu, no stojíme za ním

Petra Kažimíra po správach o jeho odsúdení vyzvali na odchod viacerí politici vrátane Demokratov Eduarda Hegera či Progresívneho Slovenska.

Poverený premiér Heger zorganizoval tlačovú besedu svojej novej strany pred budovou Národnej banky Slovenska. „Dnes ho žiadam, aby z týchto dverí vyšiel a už nikdy sa nevracal,“ vyhlásil Heger. „Je neakceptovateľné, aby v právnom štáte zastával funkciu guvernéra renomovanej a uznávanej inštitúcie nielen doma, ale aj v zahraničí človek, ktorý je súdom uznaný za vinného z podplácania.“

Zároveň hovoril, že jeho vláda nemá kompetenciu na to, aby guvernéra odvolala. Podľa Hegera je odsúdenie Kažimíra potvrdením toho, aký systém tu roky budovali predstavitelia Smeru a Hlasu.

Na odchod Kažimíra vyzvalo aj Progresívne Slovensko. „Každá ďalšia minúta, ktorú bude pán Kažimír v takto dôležitej funkcii, vrhá zlé svetlo na Slovensko a oslabuje dôveryhodnosť našich inštitúcií doma aj v zahraničí. Proti rozsudku má samozrejme právo sa odvolať, no je nevyhnutné, aby odstúpil čo najskôr,“ povedal predseda PS Michal Šimečka.

Kažimíra vyzval na odstúpenie aj Juraj Šeliga. „Neviete vysvetliť svoj majetok a dnes ste boli obvinený z korupcie.“

Peter Kažimír bol roky politikom Smeru a ako minister sedel vo vládach tejto strany. Zo strany odišiel ešte v roku 2019, teda pred parlamentnými voľbami, po ktorých vznikol Hlas. Kažimír mal však ešte v Smere blízko k skupine okolo Petra Pellegriniho. Aj predseda Hlasu sa obžalovaného guvernéra Národnej banky dlhodobo zastáva podobne ako Fico.

Robert Fico v reakcii na neprávoplatné odsúdenie označil Kažimíra za „jedného z hlavných zakladateľov strany Hlas“ a kritizoval Pellegriniho, že mlčí. Fico sa opakovane Kažimíra zastal: „V Smere stojíme za Petrom Kažimírom, lebo je typickou obeťou zneužívania trestného práva na politické účely. Vecne je celá jeho obžaloba vykonštruovaná a postavená na výmysloch udavača Imreczeho. Smer vyjadruje presvedčenie, že guvernér NBS nepodľahne mediálnemu a politickému lynču a bezdôvodne nerezignuje.“

Pellegrini zasa v reakcii zaútočil na Hegera: „Premiér Heger zneužil neprávoplatné rozhodnutie súdu na svoju predvolebnú kampaň. Okrem symbolu neschopnosti sa tak stáva aj symbolom politického tlaku na nezávislosť justície. Opätovne vyzývame pani prezidentku, aby konala, a vládu, ktorá sa nestará o nič iné len o svoju predvolebnú kampaň, okamžite odvolala.“

Problémový priateľ

Kažimír už opakovane čelil výzvam na svoje odstúpenie z vedenia NBS. Stalo sa tak už v lete 2021, keď v rámci akcie Mýtnik NAKA obvinila jeho priateľa, architekta Miroslava Slahučku.

Aj v kauze Mýtnik je kľúčovým svedkom Imrecze. Týka sa predražených IT tendrov na finančnej správe v rokoch 2012 až 2018, teda obdobia, keď ju viedol Imrecze. Zákazky vtedy získal jeho kamarát Michal Suchoba z firmy Allexis.

Slahučka je obžalovaný z toho, že si od Suchobu vypýtal 150-tisíc eur, a to za zabezpečenie projektu eKasy. Podľa obžaloby mali ísť tieto peniaze pre človeka, ktorý mal vplyv na rozpočet ministerstva financií.

Slahučka nežiadal peniaze podľa obžaloby priamo od Suchobu, ale prostredníctvom Imreczeho. Architekt obvinenia odmietol. Na súde vyhlásil, že sa cíti nevinný.

Už po týchto informáciách viacerí politici vrátane Juraja Šeligu (vtedy Za ľudí) a Petra Kremského (OĽaNO) vyzvali Kažimíra, aby odstúpil z funkcie. On to odmietol. A opakovane to odmietol aj potom, keď ho na jeseň 2021 obvinili z podplácania Imreczeho.