Nejedla, aby si ju mama všimla, teraz pomáha súperkám. Najlepšia Talianka hrá proti slovenským tenistkám

Keď sa v roku 2020 dostala do štvrťfinále Roland Garros ako 159. tenistka svetového rebríčka, veľa fanúšikov o nej vtedy počulo prvýkrát, hoci mala už takmer 27 rokov.

Talianska tenistka Martina Trevisanová totiž štyri roky vôbec nehrala. Trpela poruchami príjmu potravy.

Nenávidela svoje svalnaté telo, chcela schudnúť. „Prinútila som sa do život ohrozujúcich diét. 30 gramov cereálií a večer ovocie. To bolo dosť na to, aby som vstala,“ opisovala v blogu pre The Owl Post.

Dostala sa do bodu, z ktorého sa už nedalo vrátiť, lekári jej diagnostikovali anorexiu. Tenis prestala hrať v šestnástich rokoch, vrátila sa tesne pred 21. narodeninami. Prechod z juniorského tenisu na ženský teda u nej vyzeral úplne inak ako u väčšiny jej súperiek.

Momentálne je na 20. mieste v rebríčku WTA a je talianskou jednotkou v tohtotýždňovom zápase Pohára Billie Jean Kingovej proti Slovensku v Bratislave.

„Nemáme dostatok času na zodpovedanie takejto zložitej otázky,“ odpovedala Denníku N na to, ako vyzeral jej návrat k tenisu po anorexii.

„Ale o tom je život, sú časy, keď ste hore a keď ste dole. Je dôležité počúvať svoje telo, pretože to je najdôležitejšie. Je to dôležitejšie ako počúvať, čo hovoria ľudia okolo,“ dodala.

Jedla tak, aby sa o ňu mama bála

„Mala som rýchly progres. Keď som mala štyri roky, bola som kráľovnou tenisového klubu v Perignane,“ opisovala vo svojom blogu. „Už pred pätnástymi narodeninami som hrala na prestížnych miestach. Mala som dobré umiestnenie v juniorskom rebríčku ITF,“ pokračovala.

Keď mala čerstvých šestnásť rokov, v rebríčku WTA sa dostala na 684. miesto a v juniorskom ešte skôr na 57. priečku. Až do tohto bodu vyzerala jej tenisová kariéra ako dobre rozbehnutá.

„Užívala som si hranie tenisu. Až kým som si ho prestala užívať. Bola som mladá a talentovaná, to nie je ani zásluha, ani chyba,“ napísala.

„Veľmi veľa som trénovala, aj vtedy, keď som potrebovala robiť niečo iné. Tréning som uprednostnila aj pred priateľmi či oddychom,“ pokračovala.

Zrazu však prišiel zlom. Nechcela viac hrať tenis. „Mala som pätnásť rokov a chcela som žiť ako pätnásťročná. Nechcela som priveľa pravidiel. Nechcela som sa trápiť tým, že na druhý deň hrám. Nechcela som ďalej skrývať svoje trénované svaly pod oblečením,“ vravela.

Hoci sa najprv cítila spokojná, neskôr si uvedomila, že to bol skôr útek. „Kým vietor veje do tváre, je ťažké si uvedomiť, kto beží a kto uteká preč,“ písala.

Jej otcovi v tomto období diagnostikovali degeneratívnu chorobu. Tomu musela jej mama prispôsobiť celé fungovanie rodiny. Trevisanová chcela zabudnúť na všetko, čo ju spájalo s tenisom. Čoraz viac nenávidela svoje svaly.

A práve preto, aby sa ich zbavila, začala držať drastické diéty. Navyše za tým videla možnosť, ako získať matkinu pozornosť.

„Jedla som toľko, aby som v mojej mame vzbudila strach o mňa, a tak utekala do záhrady nazbierať mi broskyne, aby som jedla aspoň niečo,“ pokračovala.

Stratila všetky záujmy. Hoci všeobecne si pri slove anorexia väčšina ľudí vybaví najmä jej hlavný fyzický prejav, teda že človek prestane jesť a schudne, v skutočnosti táto choroba nie je ani tak o jedle.

„Je to extrémne nezdravá a niekedy aj život ohrozujúca forma vyrovnávania sa s emocionálnymi problémami. Keď máte anorexiu, väčšinou si svoju hodnotu spájate so svojou štíhlosťou,“ opisuje anorexiu americké medicínske centrum Mayo Clinic, ktoré sa zaoberá vzdelávaním a výskumom.

Trevisanová šla na liečenie poruchy príjmu potravy. Hneď v prvý deň pred ňu lekárka položila tanier s hrachom a mäsom. Sledovala ju bez slova. Keď uplynul čas určený na jedlo, tak sa jej spýtala, či dojedla. „Povedala som, že áno, a poďakovala som. Ani som sa pritom nedotkla príboru. Všetko tam bolo stále rovnako položené. Vstala som a odišla,“ povedala.

Tento proces sa opakoval, až kým nezačala znovu jesť. „Znovu som sa naučila jesť. Dôležité bolo zmieriť sa so svojím telom a odpustiť ľuďom vo svojom okolí,“ opisuje.

Trápili sa aj iné tenistky

Tenis ju znova začal baviť. Oslovili ju z malého tenisového klubu v meste Pontedera. „Počuj, Martina, čoskoro sa začína sezóna, nepomôžeš nám?“ spomínala pre taliansky Eurosport.

Trénovala tam začiatočníkov či mierne pokročilých. „Potrebovala som získať trocha finančnej nezávislosti a deliť sa o svoju radosť z tenisu s inými ľuďmi,“ povedala v blogu.

Potom však začala uvažovať aj nad vlastným návratom k tenisu. Predtým hrala súťažný zápas v decembri 2009, vrátila sa v máji 2014. Už pár mesiacov po návrate vyhrala dva malé turnaje ITF v Santa Margherita di Pula.

Zlomom v jej kariére bol Roland Garros 2020, kde sa pri svojej druhej grandslamovej účasti dostala do štvrťfinále. V roku 2022 tam dokonca postúpila do semifinále. Vlani v marockom Rabate zas vyhrala prvý titul WTA.

Trevisanovej príbeh problémov s príjmom potravy nie je ojedinelý ani u profesionálnych športovkýň. „Je skvelé, že hlavne športovkyne hovoria takto otvorene o svojich problémoch. Dáva to nádej mnohým ďalším,“ hovorila pre Eurosport bývalá tenistka Barbara Schettová.

Iba krátko pred Trevisanovou rozpovedala svoj príbeh aj americká tenistka Madison Keysová. „V mojom živote boli ľudia, ktorí ma videli v televízii a povedali mi, že som tučná a potrebujem schudnúť. Za celý deň som zjedla jednu tyčinku obsahujúcu sto kalórií. Trápila som sa s tým dva roky. Trpela som depresiami,“ opisovala Keysová pre portál Behind the Racquet.

Alizé Limová, bývalá francúzska tenistka a dnes televízna expertka Eurosportu, reagovala na Trevisanovej príbeh tým, že začala hovoriť o svojom podobnom trápení.

„Cítila som veľa tlaku. Myslíte si, že nemáte nad ničím kontrolu, lebo chcete dať úplne všetko do toho, čo robíte. Hráte, ale aj tak väčšinou prehráte každý týždeň. Občas toho bolo priveľa,“ povedala pre Eurosport.

Trevisanová pre New York Times povedala, že po tom, čo zverejnila svoj príbeh, sa jej začali ozývať súperky, ktoré ju žiadali o pomoc. „Pýtajú sa ma otázky ako: Čo si robila, keď si cítila toto? Je to pre mňa česť môcť pomáhať, rada im niečo poradím, ale aj tak si musí svoju prácu spraviť každý sám,“ povedala.

Pohár Billie Jean Kingovej – žreb kvalifikácie

Slovensko – Taliansko

• piatok od 15.00:
  • Anna Karolína Schmiedlová – Camila Giorgiová
  • Viktória Hrunčáková – Martina Trevisanová
• sobota od 12.00:
  • Schmiedlová – Trevisanová
  • Hrunčáková – Giorgiová
  • Hrunčáková, Tereza Mihalíková – Elisabetta Cocciarettová, Jasmine Paoliniová