Denník N

Prieskum AKO: Hegerovi Demokrati zamrzli a nerastú, Smer stále vedie pred Hlasom

Nová strana Demokrati premiéra Eduarda Hegera nestúpa nad päť percent, hoci prvé prieskumy naznačovali jej sľubný štart. Zatiaľ sa nepotvrdzuje ani teória, že by Demokrati mohli stlačiť OĽaNO pod hranicu zvoliteľnosti. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

Podľa sondáže zo 4. až 11. apríla by Demokratov volilo len 4,1 percenta opýtaných, čo je ešte trochu menej ako v marci, keď Hegerova strana oznámila svoj vznik. Rozdiel je 0,8 percentuálneho bodu, čo je v skutočnosti iba nepatrný rozdiel v rozmedzí intervalu spoľahlivosti pre takéto prieskumy – podstatná informácia však je, že sa nekoná raketový nástup Demokratov.

Demokrati zastali, Smer je prvý

Interval spoľahlivosti v prípade Demokratov je medzi 2,6 a 5,6 percenta. Strana už rozbehla menšiu bilbordovú kampaň a v jej čele sú štyria členovia vlády vrátane jej predsedu.

Demokrati od svojho vzniku 7. marca neprišli so zásadnejšou témou, nepredstavili žiadnu novú osobnosť, nepodaril sa im žiaden posun v spájaní demokratických síl a ani ich výtlak na sociálnych sieťach nie je veľký. Ich stranícky Facebook sleduje len niečo vyše 3 500 ľudí a Instagram len okolo 1 800 ľudí. Hlavnou kampaňovou platformou pre novú stranu Eduarda Hegera tak nateraz je, že ich vidno ako členov vlády.

Po vzniku Demokratov podľa prieskumu AKO nepokračuje prepad OĽaNO, v tomto prieskume hnutie ešte mierne stúplo – opäť ide iba o nepatrný posun, no ukazuje, že Igor Matovič nemusí stratiť až toľko voličov, aby vypadol z parlamentu. OĽaNO sa naviac v posledných týždňoch snaží a Matovič robí stretnutia s občanmi na mnohých miestach Slovenska. Navyše kultúrno-etické posolstvá vymenil za sociálne.

Podľa prieskumu agentúry Ipsos z 8. až 9 marca by OĽaNO volilo 4,8 percenta ľudí, teda rovnako ako Demokratov. Podľa prieskumu Focusu pre TV Markíza zo 14. až 23. marca OĽaNO by volilo 4,3 a Demokratov päť percent opýtaných.

Podľa sondáže k zásadným zmenám v preferenciách jednotlivých strán nedošlo. Tak ako v marci aj teraz v prieskume vedie Smer (17,9) pred Hlasom (16,3 percenta) a zmeny ich preferencií sú minimálne. O jeden percentuálny bod si na 14,1 percenta pohoršilo Progresívne Slovensko.

Nasledovala by SaS s 8,3 percenta, čo je výrazne viac, ako ukazujú posledné prieskumy Focusu. Nad päťpercentnou hranicou sú ešte Sme rodina (7,1) a Republika (6,6 percenta), v prípade ktorej zasa Focus ukazuje o niečo vyššie preferencie. Nasledovalo by KDH so 6,4 percenta a už spomínané OĽaNO (5,8 percenta).

Kto by mohol vládnuť

Keby sme podľa tohto prieskumu skladali vládu, dôležité je, kto by sa do Národnej rady nedostal – okrem Demokratov ani SNS (4,3) Aliancia (2,1) a Maďarské fórum (2,1 percenta). Ostatné strany majú menej ako dve percentá.

Rôzne koalície si môžete vyskladať v interaktívnom grafe:

Pokiaľ by voľby dopadli úplne rovnako ako prieskum AKO pre TV Joj, vláda Smeru, Hlasu a Republiky by vzniknúť nemohla, keďže by mala len 74 zo 150 poslancov. Teoreticky by mohla vzniknúť vláda PS, SaS, Sme rodina, KDH a OĽaNO, hoci by mala najtesnejšiu väčšinu 76 hlasov.

Hlas by v prípade takéhoto výsledku volieb mohol zložiť vlády z rôznych kombinácií strán.

Prepočty mandátov strán z prieskumov preferencií a skladanie koalícií z nich sú však čistou teóriou, keďže aj menšia zmena výsledku volieb oproti prieskumu by mohla výraznejšie zmeniť celkové pomery v parlamente.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Prieskumy preferencií

Voľby 2023

Slovensko

Teraz najčítanejšie