Vláda by chcela prekresliť hranice regiónov, zo 79 okresov by zostalo 46, menej by bolo aj krajov

Megaokresy Bratislava, Trnava a Košice, zrušenie samostatných okresov Komárno, Galanta, Sobrance či Detva. Toto sú niektoré zmeny v plánoch reformy verejnej správy, na ktorých pracuje ministerstvo vnútra pod vedením Romana Mikulca (OĽaNO). Plány ešte nie sú definitívne, verejnosti ich zatiaľ nepredstavili, Napunk však získal aktuálne dokumenty ministerstva vnútra vrátane máp.

Rezort by znížil počet okresov zo súčasných 79 na 46 a vytvoril by jednotky verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré v dokumentoch označuje ako subregióny. Reforma by obsahovala aj reorganizáciu krajov, namiesto súčasných ôsmich by sme mali systém 4+1: Bratislavský kraj, Západoslovenský (s hlavným mestom Nitra), Severoslovenský (hlavné mesto Žilina), Stredoslovenský (hlavné mesto Banská Bystrica) a Východoslovenský (hlavné mesto Košice).

Ministerstvo vnútra Napunku potvrdilo, že už od jesene 2021 pracuje na týchto plánoch, v marci 2023 ich predložili aj záujmovým združeniam samospráv. Tie by návrh mali počas nasledujúcich mesiacov pripomienkovať, no už teraz majú voči nemu vážne výhrady.

Návrat k tradíciám

Súčasný systém verejnej správy prijala v roku 1996 vláda Vladimíra Mečiara. Počet okresov stanovili na 79 a hranice krajov určili tak, že nebrali do úvahy historické tradície. Odvtedy sa myšlienka zmeny objavila už veľakrát, no rozhodujúci krok ešte nikto nespravil.

Ministerstvo vnútra vo svojich materiáloch zdôrazňuje, že súčasné okresy a kraje nezodpovedajú prirodzeným regiónom a historickým tradíciám. Napríklad Spiš je rozdelený na dve časti medzi Košický a Prešovský kraj, okresy Galanta a Šaľa, ktoré patria historicky k sebe, zas rozdelili medzi Trnavu a Nitru.

Rezort vnútra argumentuje aj tým, že súčasné usporiadanie nie je v súlade s tradíciami a denným cyklom života obyvateľov, pod ktorým rozumejú najmä dochádzanie za prácou.

Okresné usporiadanie Slovenska. Mapa – Denník N/Daniel Kerekes

Reformu si predstavujú na troch úrovniach:

1) subregionálna (municipálna) úroveň, ktorej podstatou by bolo vytvorenie spoločných obecných úradov, aby znížili súčasnú rozdrobenosť (momentálne máme na Slovensku 2927 obecných samospráv),

2) regionálna (okresná) úroveň, ktorá by spočívala najmä v znížení počtu okresov a v transformácii okresných úradov,

3) nadregionálna (krajská) úroveň, ktorá by spočívala v zosúladení s nižšími úrovňami správnych obvodov a v odstránení neprirodzených hraníc.

Ako to nakreslili?

Podľa rezortu vnútra sa práca na reforme začala naplno až teraz, keďže museli počkať na výsledky sčítania obyvateľov z roku 2021. Tie priniesli dôležité nové údaje, hlavne o každodennom dochádzaní ľudí za prácou, ako aj o ich súčasnom pobyte, čo je presnejší údaj než miesto trvalého alebo obvyklého pobytu.

Zamestnanci ministerstva vnútra tieto údaje využili na to, aby nakreslili grafy takzvaných dochádzkových tokov, teda trás, ktoré využívajú ľudia na dochádzanie za prácou. Údaje spracovali pomocou medzinárodne používaného regionalizačného algoritmu CURDS.

Na základe pendlovania stanovili hranice takzvaných funkčných regiónov, ktorých bolo dokopy 52. Z nich potom vyradili tie, kde počet obyvateľov nepresahuje 20-tisíc. Ide o regióny s centrom v Tornali, vo Svidníku, v Hnúšti, Stropkove, Banskej Štiavnici, Krupine a Medzilaborciach. Najmenšie regióny pripojili k tým, s ktorými sú v najintenzívnejšom kontakte.

Mapu, ktorá vznikla, spresnili na základe ďalších kritérií, patrila medzi ne napríklad dochádzka detí do školy, napojenie na cestnú sieť alebo aktuálna príslušnosť k okresu.

Podobným spôsobom vytýčili aj hranice subregiónov, ku ktorým patria aspoň tri obce a ktorých by bolo 118.

Vznik pomerne rozľahlých regiónov sa podľa autorov dokumentu dá vysvetliť rozrastaním veľkých miest, čo je všeobecnou tendenciou aj v iných krajinách Európy.

Po navrhovaných zmenách v priemere narastie vzdialenosť medzi jednotlivými obcami a sídlami okresov len o štyri kilometre, tvrdia autori dokumentu. Sieť klientskych centier by sa však nemala zmeniť.

Autori argumentujú, že v takomto systéme sa bude zvyšovať štandard verejných služieb.

Niekoľko výrazných zmien

Jednou zo zaujímavostí nového rozdelenia je, že niekoľko okresov by sa spojilo s okolitými, kým inde by vznikli nové a menšie. Okres so sídlom v Bratislave by zahŕňal súčasné okresy Senec, Malacky a Pezinok, ako aj časť okresov Skalica a Dunajská Streda. Jeho súčasťou by sa stal aj Šamorín.

Narástol by aj trnavský okres, podľa plánu by zahŕňal Galantu, Šaľu aj Hlohovec, ktoré sú  v súčasnosti okresnými mestami. Piešťany by zas pohltili súčasný okres Nové Mesto nad Váhom.

K okresu Nové Zámky by pridali Komárno, ale oddelili Štúrovo, z ktorého by sa stalo sídlo menšieho samostatného okresu. Rozkúskovali by aj okres Levice a zo Šiah by sa stalo okresné mesto.

Status okresného mesta by stratili aj Zlaté Moravce a na úkor okresov Krupina, Detva a Banská Štiavnica by výrazne narástol okres Zvolen.

Zmenšil by sa aj okres Revúca, Tornaľa by sa dostala k Rimavskej Sobote. Trebišov by viac nebol okresným sídlom.

Na východe by narástli najmä okresy Prešov a Spišská Nová Ves, ale aj Humenné či Michalovce by sa zväčšili. Zanikol by okres Sobrance.

Na severe by sa zrušili okresy Kysucké Nové Mesto a Bytča v prospech okresu Žilina, či okres Turčianske Teplice, ktorý by sa stal súčasťou martinského okresu.

Vzniklo by tak niekoľko vyslovene obrovských okresov: bratislavský by mal takmer 820-tisíc obyvateľov, košický 409-tisíc a trnavský 313-tisíc. Pre porovnanie: v okrese Prešov, ktorý má momentálne najviac obyvateľov, žije 173-tisíc ľudí.

Kto všetko bol zahrnutý?

Pracovná skupina, ktorá sa venuje plánovaným zmenám, začala podľa ministerstva vnútra zasadať na jeseň 2021. Jej členmi sú odborníci, zástupcovia akademickej obce a vybraných ústredných orgánov štátnej správy, ako aj zástupcovia politických strán bývalej vládnej koalície.

Prvé predbežné materiály vznikli v septembri 2022, už po tom, ako koalícia prišla o väčšinu v parlamente. Členovia pracovnej skupiny vtedy odporučili, aby sa materiál dopracoval. V novembri a decembri sa stretli so záujmovými združeniami samospráv (ZMOS, Únia miest Slovenska, Združenie samosprávnych krajov SK8), pričom ministerstvo vnútra dodáva, že si od začiatku uvedomovali potrebu celospoločenskej diskusie a pracovnú komisiu chceli postupne rozširovať.

"Proces sa aktuálne nachádza vo fáze, keď sme získali prvotné neoficiálne stanoviská od zúčastnených zástupcov záujmových združení samospráv," vyjadril sa pre Napunk tlačový odbor rezortu. Oficiálne stanoviská očakávajú v nasledujúcich mesiacoch a plánujú ich zohľadniť.

Podľa ministerstva vnútra sa všetci zhodujú v tom, že reforma je potrebná, no zástupcovia samospráv "v súvislosti s týmto pojmom považujú za prioritné aj ďalšie oblasti, najmä pokiaľ ide o posilnenie finančného a kompetenčného postavenia samospráv".

Keďže do predčasných volieb ostáva menej ako šesť mesiacov, pre poverenú Hegerovu vládu by nebolo ľahké takúto reformu presadiť. Ministerstvo vnútra nereagovalo na otázky Napunku o tom, či rokujú o politickej podpore návrhu a ako chcú získať väčšinu na presadenie reformy.

Únii miest sa to nepáči

Napunk oslovil záujmové združenia samospráv s otázkou, čo si myslia o plánoch ministerstva vnútra.

ZMOS zastrešujúce 2784 obcí reagovalo, že oni vypracovali vlastný plán reformy samospráv v roku 2021, o čom informovali aj ministerstvo vnútra. Ich plán neobsahuje návrh nového územnosprávneho usporiadania, ale zameriava sa na výkon verejnej správy v rámci obecných samospráv.

Únia miest Slovenska (ÚMS) bola konkrétnejšia, k plánu ministerstva mala viac zásadných výhrad. Chýbajú jej v ňom priamo súvisiace opatrenia, ako je rozdelenie kompetencií, prehodnotenie preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy či zmeny financovania územnej samosprávy.

"Z materiálu nie sú zrejmé ani mechanizmy, akými chcú autori dosiahnuť zmeny, chýba tiež aspoň naznačenie očakávaných bariér a dôsledkov. Nepoznáme ani to, akú úlohu budú hrať mestá v navrhovanom usporiadaní a do akej miery prinesie predložený návrh lepšie podmienky pre ich rozvoj," uvádza ÚMS v stanovisku.

Preto tento plán považujú "za ďalší z názorov na zmenu územnosprávneho usporiadania, aké tu boli aj v minulosti". Kritizujú aj fungovanie pracovnej skupiny pod vedením rezortu, "pretože zásadná zmena spravovania štátu nemôže byť rezortnou záležitosťou".

ÚMS, ktorá zastupuje 61 miest, čoskoro predstaví vlastný materiál.