MediaBrífing: Poslanec Čepček chce obmedziť porno. A zároveň by rád znemožnil fungovanie nezávislej žurnalistiky

V MediaBrífingu sa dnes dočítate:

• poslanec Čepček chce obmedziť porno a zaviesť povinnú autorizáciu rozhovorov;
• Twitter opäť naštval novinárov, veľké médiá ho prestávajú používať;
• HBO Max končí, nahradí ho nová služba Max;
• a ďalšie dôležité správy o médiách a internete.

Ľudia by mali sledovať porno len so súhlasom notára, tak by sa dal zhrnúť návrh nezaradeného poslanca Martina Čepčeka, ktorý sa dostal do parlamentu na kandidátke OĽaNO.

Čepček predložil minulý týždeň návrh zákona, podľa ktorého by bolo možné pornografický obsah sprístupniť len ľuďom nad 18 rokov, ktorí o to požiadali vysielateľa písomne s úradne osvedčeným podpisom.

Viac informácií: „S rozširovaním nových technológií sa doterajšia regulácia pornografie stáva výrazne nedostatočnou, a preto je potrebné prijatie ďalších opatrení na obmedzenie prístupu k pornografii, zvlášť vo vzťahu k maloletým,“ argumentuje Čepček v dôvodovej správe.

• Čepček chce preto zmeniť zákon o mediálnych službách. Jeho návrh sa týka len vysielania, takže by sa dotkol len televízií a vysielania programových služieb cez internet, teda webcastingu.
• Potreba „notárskych potvrdení“ sa teda netýka platforiem na zdieľanie videí, čiže portálov typu Pornhub.
• Poslanec tiež navrhuje, aby prevádzkovatelia verejne prístupných wifi sietí museli zabezpečiť blokovanie pornografického obsahu.
• Blokovanie najznámejších pornostránok je možné, hoci nikdy nebude dokonalé a dá sa obchádzať. No Čepčekov návrh hovorí o blokovaní všetkého pornografického obsahu, teda aj toho, ktorý sa môže objaviť kdekoľvek na blogoch, sociálnych sieťach, verejných úložiskách súborov, v četovacích aplikáciách či mailoch. V tomto zmysle je tak návrh v praxi nevykonateľný.

Prečo je to dôležité: Čepček tvrdí, že jeho návrh bude mať „pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu“. Téma ochrany detí pred pornografiou je dôležitá, no poslanec prichádza s neodbornými, nefunkčnými a neefektívnymi riešeniami.

Bizarnejšie by už len bolo, keby v dobe internetu chcel poslanec Čepček obmedzovať aj dostupnosť erotických časopisov. Napríklad legendárny magazín Leo (áno, ešte stále vychádza) si môžu predplatiť aj maloletí, a to bez notársky overeného podpisu. Ešteže im to pri sledovaní Pornhubu nenapadlo!

Povinná autorizácia: Poslanec Čepček navrhuje aj povinnú autorizáciu rozhovorov a vyjadrení do médií. Novinár by podľa jeho návrhu musel poslať respondentovi prepis ešte pred zverejnením a dať mu minimálne 24 hodín na kontrolu a úpravu textu. Médiá by následne boli povinné zverejniť len upravené vyjadrenia, inak by im hrozila pokuta.

• Tento návrh zasahuje do princípov novinárskej práce, ktoré fungujú v demokratických krajinách. Podľa Čepčekovho návrhu by napríklad politici mohli rozhovory upravovať a médiá by nemohli zverejniť ich pôvodnú verziu, ako si ju novinár zaznamenal a prepísal.
• Aj etický kódex novinára vraví, že novinár „nie je povinný pristúpiť na požiadavku dodatočnej korekcie, nezverejnenia či neodvysielania informácie“ získanej v súlade s etickými pravidlami novinárov. Novinár podľa kódexu môže, no nemusí akceptovať dohodu o autorizácii rozhovoru.
• Etický kódex tiež uvádza, že v rámci autorizácie je možné „len spresnenie priamych citácií respondenta, nie zmena významu odpovedí alebo vyčiarknutie odpovedí, ktoré v pôvodnom rozhovore odzneli“.
• Čepčekov návrh neobsahuje žiadne obmedzenia, a tak by mohli respondenti svoje rozhovory pred vydaním ľubovoľne editovať. Jeho návrh by znemožnil fungovanie kritickej a nezávislej žurnalistiky.

Čo bude ďalej: Čepčekovými návrhmi by sa mal parlament zaoberať na májovej schôdzi. Neočakáva sa, že by mohli byť prijaté.

---

Twitter opäť naštval novinárov, veľké médiá ho prestávajú používať

Americká verejnoprávna stanica NPR končí na Twitteri. Sociálna sieť ju totiž začala označovať ako „vládou financované médium“, teda termínom, ktorý sa používa v súvislosti so štátom ovládanými médiami napríklad v Rusku alebo v Číne.

„Nevystihuje to naše verejnoprávne fungovanie a odkazuje používateľov Twittera na vysvetlenie, podľa ktorého má vláda vplyv na redakčný obsah,“ vysvetľuje NPR. „Veríme, že toto označenie má spochybňovať našu redakčnú nezávislosť a podkopávať našu dôveryhodnosť. Ak by sme pokračovali v tweetovaní, každý náš príspevok by niesol toto zavádzajúce označenie.“

Stanica NPR obmedzila aktivitu na svojich viac ako 50 účtoch na Twitteri, na ktorých mala takmer 17,7 milióna sledovateľov. Zamestnanci sa môžu sami rozhodnúť, či budú sieť ďalej používať, pre novinárov však  Twitter býva dôležitým zdrojom informácií.

Tweetovať prestal aj hlavný účet americkej verejnoprávnej televízie PBS, ktorý sociálna sieť začala takisto označovať ako štátne médium.

Prečo je to dôležité: Ide o ďalší z nepremyslených krokov sociálnej siete, ktoré prichádzajú, odkedy ju vlastní miliardár Elon Musk. Štátne médiá sú kontrolované alebo pod priamym vplyvom vlády, slúžia ako nástroj štátnej propagandy. Verejnoprávne médiá môžu mať časť alebo väčšinu peňazí zo štátneho rozpočtu, no fungujú nezávisle. Tento rozdiel sa môže niekomu zdať nepodstatný, ale nie je.

• Áno, aj verejnoprávne médiá môžu slúžiť ako slúžka štátu, poznáme to aj na Slovensku, no ide o ich zlyhanie. Nedá sa to porovnávať so situáciou v neslobodných krajinách.
• NPR je nezisková spoločnosť, ktorá spája viac ako tisíc staníc v USA. Od štátu má asi len jedno percento zo svojho rozpočtu. Drvivú väčšinu peňazí má od darcov, sponzorov a z licenčných poplatkov. Americká vláda nemá vplyv na vysielaný obsah.
• Dať do rovnakej kategórie napríklad kremeľské propagandistické kanály a profesionálne nezávislé médiá je ďalším dôkazom, že Musk nerozumie médiám a žurnalistike.

Chaos: Twitter označuje niektoré médiá ako štátne na základe článku z Wikipédie, povedal Musk. Počas rozhovoru pre britské verejnoprávne médium BBC takisto oznámil, že pri BBC zmení označenie z „vládou financovaného média“ na „verejne financované médium“. Sľub splnil, no pri NPR a PBS zostali pôvodné nepresné nálepky.

Označovanie verejnoprávnych a štátnych médií je na sociálnej sieti chaotické a nekonzistentné. Ruské štátne médiá ako RT a Sputnik alebo čínska CCTV sú označené správne, no mnohé iné svetové médiá nemajú žiadne označenie. Bez nálepky je Česká televízia či Český rozhlas, ako aj už dlhšie neaktívny účet slovenskej RTVS.

Náhodné označovanie médií stráca svoj zmysel a poukazuje skôr na svojvôľu Muska ako na snahu poskytovať používateľom užitočný kontext.

Viac informácií: Musk je v sústavnom spore s médiami. Vlani dočasne zablokoval účty kritických novinárov, tento mesiac zrušil denníku New York Times ikonu potvrdzujúcu, že ide o overený účet. Noviny totiž oznámili, že nebudú za overenie svojho profilu platiť, čo vyvolalo útoky zo strany Muska.

• „Skutočnou tragédiou New York Times je, že ich propaganda ani nie je zaujímavá,“ napísal Musk. Na otázku, čo považuje za svoj obľúbený zdroj správ, odpovedal, že ním je samotný Twitter. Sociálna sieť pritom nie je dôveryhodným zdrojom informácií, je to miesto, kde môže ktokoľvek šíriť takmer čokoľvek.
• Aj keby Twitter opravil označenie NPR, stanica sa okamžite na sieť nevráti. Vraj stratila dôveru v platformu a bude sa musieť presvedčiť, že sa jej dá opäť veriť.
• Pre mnohé médiá nie je problém prestať používať Twitter, pretože im neprináša veľkú návštevnosť. NPR vraj malo z Muskovej sociálnej siete len 2 percentá návštevnosti. Dôveryhodné médiá a ich obsah sú skôr dôležité pre Twitter – a najmä pre jeho používateľov.

Stojí za pozornosť: Musk poskytol rozhovor britskej BBC. Okrem iného v ňom povedal, že počet zamestnancov sociálnej siete zredukoval z takmer 8000 na 1500. Zároveň povedal, že väčšina inzerentov sa k Twitteru vrátila a sociálna sieť by mohla byť už čoskoro v zisku.

Musk tiež priznal, že Twitter nakoniec kúpil aj preto, lebo by mu to nakoniec aj tak prikázal urobiť súd. Pred rokom totiž podpísal dohodu o kúpe, z ktorej sa následne snažil s výhovorkami vyvliecť, no s vysokou pravdepodobnosťou by to bolo neúspešné a hrozila by mu vysoká pokuta.

Ak by mu niekto za firmu ponúkol 44 miliárd dolárov, čo je suma, za ktorú Twitter kúpil, tak by ju vraj predal len v prípade, ak by bol kupujúci taký „oddaný hovoriť pravdu“, ako je on.

Musk okrem toho v rozhovore povedal, že už nie je riaditeľom Twittera. „Môj pes je riaditeľom Twittera,“ vravel. „Povedal som, že vymenujem nového riaditeľa, tak som to urobil a je to môj pes.“

---

HBO Max končí, nahradí ho nová služba Max

Streamovacia služba HBO Max sa v máji v USA zmení na novú službu Max. Spoločnosť Warner Bros., pod ktorú patrí aj HBO, totiž spája svoje značky pod jednu platformu.

Služba Max ponúkne tituly od HBO, filmy a seriály od Warner Bros. a obsah od DC, Discovery, HGTV, Food Network a ďalších značiek. Spoločnosť oznámila, že každý mesiac prinesie 40 nových filmov a seriálov.

Viac informácií: Zmena sa zatiaľ dotkne len USA, ďalšie krajiny – vrátane Slovenska – sa jej dočkajú v budúcom roku. Spoločnosť už informovala, že cena predplatného by sa u nás meniť nemala.

• Fúziu značiek sprevádzali veľké škrty, HBO nakoniec zastavilo svoju európsku produkciu, čo sa dotklo aj pripravovaných českých a slovenských titulov. Tie nakoniec firma predala konkurenčnej službe SkyShowtime.
• Firma zrušila aj takmer hotový film Batgirl, ktorý stál 90 miliónov dolárov.
• Na Maxe by sa mal objaviť spin-off seriálu Teória veľkého tresku, nový seriál zo sveta Hry o tróny alebo seriál o Harrym Potterovi.
• Streamovacia platforma HBO už prešla mnohými zmenami – začínala ako HBO Go, v USA fungovalo HBO Now a len vlani k nám prišiel HBO Max.

Stojí za pozornosť: 72 % ľudí je frustrovaných z hľadania zaujímavého obsahu na sledovanie, ukázala nedávna medzinárodná štúdia spoločnosti Accenture. Viac ako polovica respondentov sa cíti zahltená množstvom dostupných streamovacích služieb.

• Už aj na Slovensku je dostupná streamovacia služba Canal+. Mesačné predplatné stojí 7,49 eura, v cene je aj televízne vysielanie či všetky prenosy z Premier League.
• V sobotu začne vysielať ďalšia športová stanica Joj Šport Plus, dostupná bude len na streamovacej službe Joj Play. Zatiaľ bude zadarmo.

Ďalšie správy o médiách

• RTVS by mala dostávať každý rok sumu rovnajúcu sa 0,15 % HDP Slovenska, v roku 2024 by to malo byť 155 až 160 miliónov eur. Dohodla sa na tom vláda, návrh ešte musí schváliť parlament. Verejnoprávne médium dostane menej peňazí, ako pôvodne navrhovalo ministerstvo kultúry.
• Peter Kuba obžalovaný z prania špinavých peňazí roky platil štúdium v zahraničí dcéram Jaroslava Rezníka. Rezník platby priznal a tvrdí, že peniaze Kubovi vracal v hotovosti. Kubova reklamná agentúra Roko roky spolupracovala s verejnoprávnymi médiami, ktoré Rezník riadil.
• Tlačovo-digitálna rada zatiaľ nezačne konanie voči bezplatným novinám Plus 1 deň špeciál, ktoré dávajú nekritický priestor strane Hlas a vydávajú neoznačenú reklamu podnikaniu skupiny Penta v zdravotníctve, ale bude posudzovať podnet Jaroslava Haščáka z Penty, či novinár Marek Vagovič neporušil novinársku etiku, keď urobil rozhovor pre Postoj so šéfkou vyšetrovacieho tímu Gorila Martinou Babacsovou.
• Televízia Joj odvysiela prvú epizódu z návštevy Geissovcov na Slovensku 3. mája. Ich návštevu dohodol bývalý minister hospodárstva Richard Sulík, podľa ktorého dostane slávna rodina Slovensko „do sveta“.
• Patrik Herman bude moderovať reláciu Občan za dverami na RTVS. Vynovená relácia odštartuje v nedeľu 16. apríla.
• Google bude zobrazovať viac informácií o weboch vo výsledkoch vyhľadávania. Slováci sa však vďaka novej funkcii dozvedia veľmi málo, firma neponúka upozornenia ani pri našich najpopulárnejších dezinformačných weboch.
• Hudobný priemysel vyzýva streamovacie platformy, aby nedovolili tréning modelov umelej inteligencie, ktoré by následne generovali vlastné verzie popovej hudby. Streamovacie služby ako Spotify či Apple Music by mali blokovať pokusy AI spoločností o sťahovanie a neoprávnené zneužívanie hudby.
• Bývalý hovorca českého prezidenta Miloša Zemana Jiří Ovčáček bude redaktorom a komentátorom webu Život v Česku. Podľa šéfa webu Rudolfa Šindelářa je Ovčáček jedným z najtalentovanejších ľudí v českom mediálnom prostredí, „povedané futbalovou terminológiou, božský Messi na českom mediálnom ihrisku“.

Titulka týždňa

Týždenník Respekt sa ospravedlnil za obálku svojho ostatného vydania. „V reakcii na našu obálku sa na mňa obrátilo niekoľko našich vietnamských čitateľov, že sa ich dotkla bublina pri čínskom prezidentovi. V nej je napísané Ťing Ťong, čo mala byť variácia na TikTok, ktorej sa venuje hlavná téma. Tento výraz sa vraj používa na zosmiešnenie Ázijčanov,“ napísal šéfredaktor Erik Tabery. „Je mi ľúto, že sa obálka čitateľov dotkla. Nebolo to rozhodne naším úmyslom.“

Za pozornosť stojí, že redakcia okrem ospravedlnenia urobila aj rozhovor s blogerkou Do Thu Trang, ktorá vysvetľuje, prečo titulka časopisu vyvolala kritiku. „Podľa mňa je to jasný stereotyp, že Ázijčania hovoria jazykom, ktorý vám znie ako ‚ťing ťong‘,“ povedala Do Thu Trang.

Pekný víkend!