Monika Tódová
Sudca Špecializovaného trestného súdu vydal trestný rozkaz, ktorým odsúdil guvernéra NBS Petra Kažimíra za podplácanie Františka Imreczeho tak, že mu dal peňažný trest 100-tisíc eur. Na rozdiel od generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý predtým obvinenie Kažimíra podľa paragrafu 363 zrušil, sudca Milan Cisarik nepochyboval. Čo nám toto rozhodnutie súdu hovorí o Žilinkovi?
Matúš Kostolný: Nie je to prvýkrát, čo vidíme, že Maroš Žilinka má nasadené iné okuliare ako ostatní. Maroš Žilinka je predstaviteľ jedného pohľadu a potom tu máme viacerých sudcov, vyšetrovateľov, policajtov a prokurátorov. Maroš Žilinka reprezentuje prúd, ktorý sa tvári, akoby sa nič nestalo, akoby za čias Roberta Fica nedochádzalo ku korupcii a k zločinom, a dá sa to povedať asi aj pri tomto prípade.
Rozhodnutie nie je právoplatné, pretože prokuratúra už voči tomu podala odpor a zrejme ho podá aj Kažimír, takže prípad sa bude riadne pojednávať. Je však v poriadku, že Kažimír zostáva vo funkcii?
Tomáš Gális: V tomto prípade už nie. Malo to rôzne fázy. Najprv bol obvinený, potom mu zrušili obvinenie, potom bol znovu obvinený a obžalovaný. Kým nerozhodol súd, mohol ešte argumentovať, že treba počkať. Ale toto už je ťažké zvládnuť. Minimálne sa ho každý bude na to pýtať. Ak by mal nejaké rozhovory s novinármi, vždy by padla otázka, či už nechce odstúpiť. Zvlášť, keď ho na odstúpenie vyzývajú nielen politickí oponenti, ale aj pani prezidentka, ktorá povedala, že by mal zvážiť zotrvanie vo funkcii. Nemôže ho síce odvolať, ale je to už dosť silný hlas na to, aby sa nad tým zamyslel.
No Peter Kažimír žiadne rozhovory neposkytuje. Keď bol obvinený, premiér Heger ho vyzval, nech sa postaví pred médiá a odpovedá na všetky otázky. On mlčí.
Gális: Je v takej pozícii, že si to môže dovoliť. Novinári ho ani bežne nestretávajú, keď ide do roboty. Je to veľmi zvláštny prístup a mal by sa k tomu nejako postaviť, zvlášť keď potrebuje sám seba vyviniť.
Kostolný: Ja som ho nedávno stretol v potravinách a vyzeral celkom spokojne. Peter Kažimír sa tvári veľmi suverénne a sebavedomo, že je nevinný a pravda sa ukáže, nedáva rozhovory, ale krátke vyhlásenia. Je jeden z ľudí z éry Roberta Fica, ktorí majú problém so zákonom a snažia sa všetko spochybniť, hovoria, že to je politicky motivované, vymyslené a že sú obeťou nejakej pomsty. Ale tam je jeden základný problém, ktorý treba stále opakovať. Aj Peter Kažimír je odsúdený na základe pána Imreczeho. František Imrecze bol vysokopostavený človek, ktorého si vybrali oni – garnitúra Roberta Fica. Kažimír bol jeden z ľudí, ktorí s ním priamo spolupracovali. Roky bol Imrecze pre nich dobrý, dokonca o ňom uvažovali, že bude novým ministrom financií keď pán Kažimír odchádzal do NBS. Bol to človek, ktorému absolútne dôverovali, dokonca aj v momente, keď bol vo väzbe, hovorili, aké je to hrozné a že je voči Imreczemu vedený politický proces. V momente, keď začal svedčiť, začali sa tváriť, akoby to nemohla byť pravda. Tu nehovoríme o tom, že to sú nejaké novinárske texty, pokombinované, nepriame dôkazy. Tu máme priame svedectvo od človeka z ich kruhu a on ich usvedčuje.
Gális: Mňa na tom najviac zaujala reakcia Hlasu. Jasné, že Fico sa postavil za Kažimíra a hovorí, že to je politická objednávka, tak ako hovorí už tri roky. Ale Hlas sa chce vždy od Fica odlíšiť, ide za Olafom Scholzom, je za to, aby sme poslali migy na Ukrajinu a podobne, ale zrazu príde na Kažimíra a rozpráva takmer to isté čo Fico.
Títo ľudia svoje zotrvanie vo funkcii spájajú s tým, že sú nevinní. Ale tu predsa ide o nejakú kultúru a nie o vinu alebo nevinu, nie? Veď ani prezidentka nehovorí svojím vyhlásením, že by mal zvážiť zotrvanie vo funkcii, pretože je. Smer a Hlas dokonca hovoria, že je drzosť vyzývať ho na odchod, keď rozhodnutie súdu nie je právoplatné.
Kostolný: V politickej debate sú to práve ľudia zo Smeru a z Hlasu, ktorí najčastejšie vyzývajú politikov súčasnej garnitúry, aby odišli. Robia to v momente, keď nie sú ani len obvinení ani odsúdení. Vtedy hovoria o politickej kultúre. Keď sa to týka ich, zrazu je to úplne inak. U Petra Kažimíra je dôležitý jeden moment – je to guvernér Národnej banky. Oni majú špeciálnu imunitu, zastrešenú Európskou centrálnou bankou. Tam sa myslí na to, aby guvernér nebol odvolateľný z politických dôvodov. Aby garnitúry po výmene nemohli vymeniť šéfa Národnej banky. Je viac príkladov aj z iných krajín, kde boli guvernéri dokonca aj odsúdení a zostali vo svojej funkcii. Pán Kažimír tu má krytie imunity, ktorá je podpísaná Európskou centrálnou bankou. Je to teda o argument navyše. Ak by mu záležalo na fungovaní krajiny, na dobrom mene Slovenska, už dávno by tam nemal byť.
Gális: Aj na svojom dobrom mene.
Dcéram bývalého riaditeľa RTVS a TASR Jaroslava Rezníka platil školné v kauze Dobytkár obžalovaný Peter Kuba, predstaviteľ agentúry Roko, ktorá mala vo verejnoprávnom médiu zákazky. Pán Rezník povedal, že sa to dialo preto, lebo sa raz pomýlil pri zadávaní platby, Kuba to urobil zaňho a odvtedy to stále tak platil – aj iné položky, nielen školné – a exriaditeľ RTVS mu to vraj s manželkou v hotovosti vracal. Toto úplne vážne hovorí bývalý riaditeľ verejnoprávneho média?
Gális: Keď zatvorím oči, možno si dokážem predstaviť, že prvýkrát to tak mohlo byť. Možno. Ale toto sa dialo päť rokov. Školné, ubytovanie, peniaze chodili zjavne aj priamo na účty dcér. A on mu to každého pol roka dával v hotovosti. To je neuveriteľný príbeh.
Kostolný: V novinách máme tendenciu pochopiť príbeh a potom ho čo najjednoduchšie a pútavo podať čitateľom ďalej. Pri tej skratke máme niekedy tendenciu veci zjednodušiť. Často debatujeme o tom, že svet býva oveľa komplikovanejší, než ako ho my prezentujeme. Pristúpim na tvoju hru a tiež zavriem oči. Viem si predstaviť, že ľudia robia veľmi čudné veci, ktoré zvonku vyzerajú neuveriteľne. Ale tu sa nedá veriť ani tomu, ako sa to začalo. Ani ja nemám rád, keď zadávam IBAN.
Dá sa to už naskenovať.
Kostolný: Možno vtedy ešte nie. Mám z toho svojím spôsobom stres aj ja, viem si to predstaviť. Ale to nie sú sumy typu 50 eur na školskú jedáleň. To sú dosť vysoké sumy. Na jednej strane môže byť nejaká nešikovnosť s malými tlačidlami v internetbankingu. Ale na druhej strane je úplne základný pocit súkromia a vlastného osobného priestoru. Tak ako ľudia nemajú radi, keď im niekto vstupuje do osobného priestoru fyzicky, tak je prirodzené, že človek nechce púšťať nikoho ani k tomu, koľko platíš svojim dcéram za školu v Británii alebo v USA. Nechceš do toho pustiť niekoho, o kom hovoríš, že sa s ním iba raz za čas profesionálne stretneš. Zdá sa mi to neuveriteľné. A keby aj, v podstate je dosť jedno, akú výhovorku na to má. Tá suma, spôsob a opakovanie plus vzťah závislosti, kde pán Rezník zo svojej funkcie vedel ponúknuť nejakú protislužbu, z toho robí dosť veľký škandál.
Gális: Nie vedel poskytnúť, ale poskytoval.
Ak by platilo toto vysvetlenie, tak to by vlastne každý verejný činiteľ už nemusel brať úplatky v hotovosti. Chudák Dušan Kováčik. Prečo on zobral 50-tisíc od Makóa v hotovosti, keď mu to mohol poslať na účet a Kováčik mohol povedať, že mu to potom v hotovosti vrátil?
Kostolný: Odkiaľ berieš istotu, že to tak nefunguje? Podľa mňa len nevieme, akým spôsobom tie peniaze tečú. Toto je častá novinárska chyba, že poznáme nejakú informáciu a potom sa pozeráme aj na veci, ktoré boli pred ňou, očami so znalosťou tejto informácie. Pred dvomi dňami, keď sme nevedeli o tomto príbehu, nikto z nás nemohol vedieť, že niekedy sa dostaneme k informáciám o prevodoch z účtu pána Kubu na školy v Británii alebo USA. Zrazu sa nám to zdá úplne samozrejmé a nechápeme, ako to mohli robiť, ale celé roky to bola záležitosť medzi nimi dvoma, maximálne tie školy vedeli, že im prichádzajú peniaze. Dlho to fungovalo ako celkom dobrý systém.
Oni si boli istí, že sa do tých prevodov nikdy nikto nepozrie?
Kostolný: Ty pristupuješ k svojmu bankovému účtu tak, že sa doňho niekto bude pozerať?
Gális: Možno tam bola nejaká bohorovnosť. Teraz som pri moci, počul som, že niekto iný niekomu takto platí, nič sa mu nestalo, nikto to nevyšetruje. Kto si vedel predstaviť, že sa bude vyšetrovať nejaký Dobytkár?
My sme v našom texte nenapísali, za čo presne tieto peniaze pre Rezníka mali byť, znamená to, že to nevieme preukázať?
Kostolný: Nevieme napísať, za akú službu boli tieto peniaze. Dosť detailne, zrozumiteľne a jasne sme opísali, v čom sa pohyboval pán Kuba, aký mal vzťah k verejnoprávnym médiám, kde pôsobil pán Rezník a akým spôsobom fungoval. Už to je jasný dôkaz, že tam dochádzalo k zvláštnemu prepojeniu aj na bankových účtoch. Pôsobenie pána Rezníka poznáme celkom dobre, mal veľmi blízko k politikom a stranám vtedajšej vlády. Na to sú dáta, že dával priestor stranám okolo Roberta Fica, SNS.
Aj Transparency International pravidelne hovorila, že Andrej Danko tam má väčší priestor, ako by mu prislúchal podľa výsledkov volieb.
Gális: Vždy to bola strana, ktorá bola aktuálne pri moci.
Kostolný: Pán Rezník je jedným z mediálnych manažérov, ktorý je zaujímavý tým, že viac ako 20 rokov sa dokázal hýbať v tom prostredí a udržať sa tam, či to bolo za Mečiara alebo za Fica.
Gális: Pritom tam boli také zvláštne veci ako predaj budovy TASR. Potom sídlili v prenajatých priestoroch. To mu prešlo a potom sa stal ešte riaditeľom RTVS. Je to neuveriteľné. Z laického pohľadu to vyzerá jasne. Títo dostávali nejaké zákazky, on za to dostával nejaké peniaze. Ale mám pochybnosť, že keby sa to dostalo pred súd, ako by sa tam dokazoval nejaký takýto úmysel.
Kolega Dušan Mikušovič nám hovoril, že Jaroslav Rezník bol prekvapený, keď sa ho opýtal, či už ho kontaktovala polícia. My sme zase prekvapení, že ho ešte nekontaktovala, nie?
Kostolný: Dobytkár sa vyšetruje už dosť dlho. To, že k pánovi Rezníkovi sme sa dostali až teraz, je celkom prekvapivé.
Ako veľmi vlastne takéto zistenie spätne poškodzuje aj samotnú inštitúciu RTVS? Jej dôveryhodnosť?
Gális: Myslím si, že táto kauza nemá na RTVS nijaký dosah.
Kostolný: Aj ja si to myslím. Pán Rezník mal toľko verejne pomenovaných problémov a situácií, keď bola spochybnená dôveryhodnosť RTVS za jeho éry, že to vlastne ani nie je až také prekvapenie. Dá sa to rozlíšiť, súčasná garnitúra RTVS sa nehlási k pánovi Rezníkovi. Pôsobí však ako poradca riaditeľa v Českom rozhlase. Zaujímalo by ma, ako mu platia, či cez nejakú sprostredkovanú osobu.
Predseda SNS Andrej Danko tento týždeň oficiálne oznámil spojenie s Tomášom Tarabom, predsedom strany Život. Majú šancu dostať sa do parlamentu?
Gális: Minimálne tá šanca o niečo stúpa. SNS sa pohybuje vždy okolo troch percent. Pozrime sa na to, ako pozbieral Igor Matovič svojich voličov a postupne nabral silu. Nehovorím o tých posledných voľbách, kde mal 25 percent, ale o tých nižších výsledkoch, čo mal predtým. Takto možno môže postupovať aj Danko. Pokiaľ viem, rokuje aj s komunistami. To určite nie sú zanedbateľné počty hlasov. Možno to na tých päť percent dá, obávam sa toho. Ideálne by bolo, keby všetkých tých voličov so sebou zobral a zostal dole pod čiarou, pod piatimi percentami.
Kto je vlastne poslanec Taraba a prečo sa spája s Dankom?
Kostolný: Je to politický obchodník. Dostal sa do parlamentu na kandidátke fašistov. Už to samotné je také diskvalifikujúce, že by sme ani nemuseli ďalej rozprávať. Keď je niekto zo zištných dôvodov ochotný pristúpiť na kandidátku fašistov, tam je konečná. Už pred minulými voľbami pán Taraba rokoval so SNS. Vtedy sa rozhodol pre Kotlebu, lebo mu vyšlo, že tam je väčšia šanca dostať sa do parlamentu. A s pánmi Kuffovcami vytvorili vlastnú bunku voľných radikálov a tam, kde bolo treba, tam pomohli. Chvíľku pomáhali Smeru, chvíľku to vyzeralo, že budú pomáhať pánovi Matovičovi. Je to človek, ktorý sám seba označuje za človeka hodnôt. Boris Kollár povedal, že sú to „tvrdí kresťania“, to je politologické označenie, ktoré nám vstúpilo do našich textov. Je to človek, o ktorom nevieme absolútne nič.
Podnikal s Petrom Koščom, ktorý je na úteku.
Kostolný: Je to človek, ktorý využíva chyby a diery nášho politického systému, nie je viazaný žiadnou stranou, stanovami, ničím. Zakaždým hľadá cestu a vie zobchodovať svoje fungovanie. Názory, ktoré prezentuje, sú na hrane extrémistických a nebezpečne radikálnych.
Kolega Vladimír Šnídl tento týždeň napísal o tom, ako Taraba, ale aj Robert Kaliňák chodia do diskusií s extrémistom Dannym Kollárom – to je vlastne možno to najhoršie, čo sa dá na internete nájsť. Je na neho vydaný medzinárodný zatykač a čoskoro bude súd v Británii rozhodovať o jeho vydaní na Slovensko. O čom to hovorí?
Gális: Hovorí to o Smere, kam sa za posledné dva roky posunul. Začalo to antirúškarstvom, pokračuje to príklonom k Rusku a teraz absolútnym priznaním sa k tomu, že im nevadí nič, čo je takéto extrémne a pod čo by sa pokojne mohli podpísať aj kotlebovci.
Kostolný: Kedysi Smeru záležalo na tom, že sú sociálna demokracia, teraz je to len hnusná, extrémistická, fašistická skupina. To, že sa spoja s takýmto človekom, znamená, že im nesmrdí absolútne nič. Spoja sa s diablom, aby sa zachránili. Už ma to ani neprekvapuje. Čo ma prekvapuje a zaráža, je to, že za takýmto profilom a takouto politikou je strana, ktorá má najväčšiu podporu, a znovu debatujeme, či Smer vyhrá voľby alebo bude druhý. To je veľmi smutná správa o stave Slovenska.
Gális: Máš pravdu. Nie je to náhodou tak, že väčšina voličov počúva na slová o stabilite, spomína si na tie istoty?
Kostolný: Určite je to kombinácia. Ale mám problém, keď sa snažíme vysvetľovať rozhodovanie voličov. Napríklad, keď sa prvýkrát Kotleba dostal do parlamentu, takisto zaznieval ten argument, že ho nevolili fašisti, že nie je toľko fašistov na Slovensku, že ho volili z iných dôvodov. Mám s tým problém. Rozumiem, že motivácie sú rôzne a neexistuje jeden unifikovaný volič Smeru, a tým je pomýlený, proruský extrémista. Ale brať voličov za nesvojprávnych, no nevidieť, že Smer okrem istôt a sentimentov za minulosťou robí teraz aj toto, je problematické. Hovoríme o tom, že ľudia nevnímajú politiku tak intenzívne a do hĺbky ako my, lebo je to naša práca. Jasné. Ale toto sa nedá prehliadnuť. Minimálne im to neprekáža a to je dostatočne silná správa o tom, že sa naše svety rozchádzajú, keď chcem byť veľmi jemný.
Aj v poslednom prieskume preferencií Agentúry AKO pre televíziu Joj je Smer prvý. Namerali mu 17 percent, Hlas má okolo 16, je to tesné. Asi najzaujímavejšia správa z prieskumu je, že premiér Eduard Heger nestúpa – stále má okolo 5, dokonca teraz pod päť a niečo nad päť má OĽaNO, čo sú, samozrejme, drobné štatistické odchýlky. Prečo Heger stagnuje?
Gális: Toto je druhý alebo tretí prieskum, ešte by som to nebral vážne. Možno o mesiac uvidíme, či tam je nejaký trend alebo nie.
Kostolný: On na začiatku vyskočil z nuly na päť. Rozprávať o tom, či stagnuje alebo nie, je predčasné. Máme na tom grafe zatiaľ iba dve bodky, pred mesiacom a teraz. Ani trend nevieme ešte povedať.
Je pred nami spájanie alebo nie?
Gális: Ja si myslím, že áno. Tento týždeň sme videli spájanie Maďarského fóra a ODS. To sú, samozrejme, dve miniatúrne strany, ale pripustili, že sa chcú ešte ďalej spájať a keby videli na konci júna, že to nemá zmysel, zabalia to. Počuli sme Luciu Ďuriš Nicholsonovú, že sa chce takisto spájať a nehodlá kandidovať v prípade, že stiahne dole nejaké percentá. Myslím si, že sme ešte nevideli koniec.
Kostolný: Áno. Stále to budeme opakovať, uzavrie sa to niekedy na prelome júna a júla, dovtedy sa budú diať veci, jedna z nich môže byť spájanie.
Gális: Ak má mať to spájanie nejaký zmysel, nemôže to byť len ODS s Maďarským fórom, mala by do toho vstúpiť aj nejaká väčšia strana. Konkrétne toto je nezmysel.
Udialo sa aj to, že Juraj Šeliga a Jana Žitňanská odišli zo Za ľudí – hovorí sa, že by sa mohli pridať k Demokratom alebo KDH, sú oni dvaja politikmi, o ktorých by sa mali strany pobiť?
Gális: Minimálne akcie Juraja Šeligu za posledné tri roky veľmi klesli.
Kostolný: To, čo predviedli Juraj Šeliga s Janou Žitňanskou, je veľmi oneskorený reakčný štart. Všetci ostatní už boli v cieli a oni len začali.
O týždeň má kongres strana SaS, jediným kandidátom na predsedu je Richard Sulík – vieme niečo bližšie o Ivanovi Korčokovi? Či sa už rozhodol ísť, alebo nejsť do politiky?
Kostolný: Ivan Korčok čaká. Ja si myslím, že čaká na rozhodnutie pani prezidentky, či oznámi, že bude znova kandidovať, alebo nie. Ak by náhodou povedala, že nie, myslím si, že Ivan Korčok je veľmi silný kandidát. Do toho mu hrá aj dlhší čas do volieb. Nikto nevie, čo Ivan Korčok naozaj urobí a či vôbec do volieb tentoraz vstúpi.
Hovorí sa o štyroch možnostiach. Jedna je kandidatúra na prezidenta, druhá je ponuka od Richarda Sulíka, ktorá podľa neho stále platí, že by bol lídrom kandidátky a možno aj predsedom strany. Určite sa s ním rozprávali aj ľudia z Progresívneho Slovenska alebo Demokrati. Ktorá možnosť mu najviac sedí?
Kostolný: Myslím si, že by bol najspokojnejší, keby mohol kandidovať za prezidenta. Som však presvedčený, že vie, že ak bude kandidovať pani Čaputová, nemá to robiť a vyvolávať zbytočné napätie. Z politických strán sa to veľmi ťažko hodnotí. Je isté, že všetky tie tri a možno aj ďalšie, o ktorých nevieme, registrujú, že Ivan Korčok má veľmi dobrú pozíciu a za ten čas, čo bol v politike, si urobil veľmi dobré meno. Bolo by lákavé mať ho u seba. Trochu ma mätie ťah Richarda Sulíka, že zvolali kongres v takom čase, keď ešte asi nebude známe rozhodnutie pani prezidentky. Richard Sulík si to akoby chcel poistiť, že bude predsedom a nedôjde k súboju medzi ním a Ivanom Korčokom. Ako volič čakám, čo sa stane. Keby som bol na mieste Ivana Korčoka, nezávidím mu.
Gális: Pre SaS by bolo dobré, keby sa stal lídrom alebo predsedom. Ale byť predsedom strany znamená venovať tomu všetok svoj čas. Bol síce ministrom, diplomatom, ministerstvo riadil dobre. Ale to je iné, ako keď človek musí byť stále pripravený na všetko reagovať, rokovať každý pondelok na koaličnej rade. Neviem, či ho nemôže odrádzať aj toto.
Kostolný: Predpokladám, že si vie spočítať, či mu to za to stojí alebo nie. Ale keď hovoríš o SaS, majú bilbordy, že „meníme hru“. A vymeniť Richarda Sulíka v akejkoľvek podobe za Ivana Korčoka by bola naozaj razantná zmena hry. Ivan Korčok bol ministrom, ktorého nominovala SaS, a myslím si, že cíti nejaký typ lojality a pamätá si, že ho tam nominovali. Ale keď si pozrieme jeho verejné vystúpenia a politiku, ktorú reprezentuje, napríklad aj v otázkach Európskej únie, je to dosť iný pohľad ako ten, ktorý reprezentuje Richard Sulík, napríklad aj v otázke spaľovacích motorov. To je téma, o ktorej SaS posledné dni a týždne razantne rozpráva. Ivan Korčok reprezentuje dosť odlišný prístup k tejto téme.
Gális: Si si istý? SaS sa potrebuje odlíšiť napríklad od PS. V tejto veci nájde dosť zástancov.
Čo hovoríte na bilbordy SaS?
Gális: Majú pravdu, tú hru zmenili za posledný rok niekoľkokrát a teraz neviem, či by som sa tým, ako ju menili, úplne chválil. Bola to taká zmena, ktorá sa veľakrát nedala čítať. Aj sme vo vláde, aj nie sme, chceme odísť a chceme zostať, aj udržíme vládu pri moci, aj ju nakoniec odvoláme a nakoniec si nie sme celkom istí, či sme ju chceli odvolať.
Kostolný: Posledný víkend som bol na strednom Slovensku a opakovane som si hovoril, že si musím všímať bilbordy, lebo kolegovia sa v robote rozprávajú o tom, že keď išli na Bystricu alebo Košice, tak je krajina posiata bilbordmi politických strán. Ja som zistil, že mám nejakú slepotu a vôbec nevnímam politické bilbordy. Je toho veľmi veľa a nijakým spôsobom ma to nezasahuje. Ale tie, čo má SaS, som si všimol. Nijakým spôsobom ma nezasiahli.
Gális: Ja chodím medzi Záhorím a Bratislavou a všade vidím Michala Šimečku.
Strana Progresívne Slovensko chcela v piatok organizovať zhromaždenie na podporu prezidentky Zuzany Čaputovej, my nahrávame ešte predtým a je možné, že sa zhromaždenie napokon pre zlé počasie zruší. Ale bez ohľadu na to, je takýto míting dobrý nápad?
Gális: Ten dážď je nakoniec dobrá vec, že sa to asi neuskutoční. Nehovorím, že je to, ako keď Miroslav Beblavý a Ivan Štefunko vystúpili po zvolení Zuzany Čaputovej za prezidentku a tvárili sa, akoby to bola ich zásluha. Je to pekné, že sa niekto postaví na prezidentkinu stranu po toľkých útokoch zo Smeru. Ale keď je to stranícka akcia v predvolebnom období, nemôže to vyzerať inak ako stranícka akcia v predvolebnom období. Je to na jej podporu, ale ja to vidím tak, že je to ich predvolebná kampaň.
Zuzana Čaputová vždy hovorila, že je nadstranícka prezidentka, a chcela sa zbaviť nálepky, že je iba PS. Myslíte si, že o tom vie a súhlasila s tým?
Kostolný: Neviem si predstaviť situáciu, že by nevedela o tom, že to organizujú, tá komunikácia tam určite logicky prebieha. Či s tým súhlasila, alebo sa jej to páči, to si vôbec netrúfam povedať. Poškodiť jej to podľa mňa nemohlo. Každý druhý deň niekde zaznie, že prezidentka je straníčka PS. Či to je Robert Fico, Igor Matovič alebo iní politici, všetci budú opakovať, že je PS. Úradnícku vládu chce urobiť, aby pomohla Progresívnemu Slovensku, odvolala Matoviča, aby pomohla PS… všetko na to dokážu našiť. Uskutočnený alebo neuskutočnený, upršaný alebo neupršaný míting v každom prípade nemení situáciu.
Gális: Akékoľvek reči o progresívnom puči boli blbosť. Lenže tu by jej kritici dostali argument, že veď ste to predsa videli, oni sú za ňou.
Kostolný: Zdá sa mi, že nepotrebujú takúto barličku na to, aby ju z toho obviňovali. Podľa mňa nie je žiadny spor o tom, že PS to robí ako svoju predvolebnú akciu. To je úplne jednoznačné. PS celé týždne iba reaguje na to, čo sa deje. Sú v pozícii, že musia buď kritizovať vládu, alebo zaujať nejaké stanovisko k tomu, čo sa stalo. Nepamätám si okrem ich silných tém, teda LGBTI+ ľudia a ich práva a zelená politika, žiadnu inú agendu, keď by sami niečo aktívne urobili. Nepamätám si žiadnu aktivitu, že by niečo zobrali do vlastných rúk. Okamžite z toho obviňovať prezidentku, že to ona zorganizovala, to sa mi zdá také nijaké. Keby tam prišlo málo ľudí, to by bol trapas. Na druhej strane, keď sa pred Prezidentským palácom opakovane schádzali proruskí priaznivci, ľudia, ktorí odmietali covidové opatrenia, rôzni extrémisti, ktorí dokázali naplniť námestie a kričať na prezidentku, že je americká agentka, tak ambícia ukázať, že v tejto krajine sú aj ľudia, ktorí si myslia niečo iné, nie je scestná. Či to dobre zrealizovali, je druhá vec.
Gális: Oveľa lepšie by to pôsobilo, keby to nebola akcia len jednej strany.
Čo pozitívne sa tento týždeň stalo?
Kostolný: Neviem, či to bolo tento týždeň, ale stále som dojatý a nadšený z akcie našich kolegov okolo fotografa Vlada Šimíčka. Šesť reportérov dalo výzvu na zbierku na sanitku pre ukrajinských vojakov na fronte. Vlado Šimíček a Mirek Tóda pred mesiacom boli s tými záchranármi na Ukrajine a videli, aké zlé majú autá, a rozhodli sa, že chcú pomôcť. Je to veľmi silný moment. Mysleli si, že vyzbierajú peniaze sotva na jednu sanitku a teraz riešia, či ich budú mať sedem, osem, deväť alebo desať a akým spôsobom ich tam dostanú. Je fantastické vidieť ľudí, ktorým záleží na svete okolo nás, že si nerobia len svoju robotu. Druhá vec je, že ľudia sa aj po roku vojny v ťažkej situácii vedia zmobilizovať a chápu, že na Ukrajine sa majú ľudia oveľa dramatickejšie ako my a že má zmysel pomôcť. Toto považujem za pozitívne, že sa ľudia pokúšajú pomáhať.
Gális: Celý týždeň som nad tým rozmýšľal a prišiel som len na to, že som rád, že táto krajina stále funguje napriek tomu, čo nájdem v novinách a sám o tom píšem, koľko vecí nefunguje, že niekto niečo ukradol a podobne. Potom prídem na stanicu a vlak príde načas, to ma vždy príjemne prekvapí.
Ale ako tá stanica vyzerá!
Gális: Keď tadiaľ chodíš často, už si to nevšímaš.
Kostolný: To je uhol pohľadu. Českí kolegovia dokonca napísali slovenským, že tie české vlaky nemôžu už jazdiť po našich koľajniciach, lebo sú v takom stave, v akom sú.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
