Europoslankyňa Miriam Lexmann z KDH: Mačkopsy zlyhali, je čas pre čitateľné strany

Miriam Lexmann (49) je politička KDH, manželka predsedu hnutia Milana Majerského a od roku 2019 poslankyňa Európskeho parlamentu. V rozhovore okrem iného hovorí:

• prečo by sa KDH malo dostať do parlamentu, ak už dvakrát neuspelo;
• na čom stroskotali rokovania s KÚ a či sa líšia aj ideologicky;
• prečo by podporila obmedzenie nedeľného predaja;
• či KDH vylučuje spoluprácu so Smerom;
• či postavia vlastného kandidáta na prezidenta.

Prečo by sa KDH malo dostať do parlamentu práve po tohtoročných voľbách, keď sa vám to už dvakrát – v rokoch 2016 a 2022 – nepodarilo?

Je na to veľa dôvodov. Sme čitateľná a konštruktívna strana, snažíme sa naše riešenia založiť na odbornom základe. Rozširujeme naše odborné štruktúry a chceme ponúknuť čitateľnú a konštruktívnu politiku, ktorú – myslím si – ľudia v tomto politickom chaose očakávajú. Tichú, pokojnú silu, ktorá sa sústredí na to, čo ľudia chcú riešiť. Zdravotníctvo, školstvo, drahé energie, úpadok do chudoby.

„Klidná síla“ bol v minulosti slogan českých ľudovcov z KDU-ČSL, ktorí tiež vypadli z parlamentu a znova sa doň dostali. Na druhej strane, podpora KDH v marci vyzerala takto: podľa Focusu necelých 6 percent, podľa agentúry AKO necelých 7 percent, v Ipsose necelých 6 percent. Pol roka pred voľbami v roku 2020 ste mali vo Focuse 6,5 percenta, ale do parlamentu ste sa nedostali. Nezopakuje sa to?

Situácia je rozdielna. Ľudia pred vyše tromi rokmi volili mačkopsy, strany založené na jednom lídrovi, ktorý im toho veľa nasľuboval. Teraz budú skôr zvažovať, ktorá strana konštruktívne niečo ponúka a má odborné zázemie, aby svoju ponuku pretavila do praktických riešení pre ľudí. To KDH vie ponúknuť. Hovorí sa, že hlas tých, ktorí volili v roku 2020, prepadol. Jedna múdra pani minule povedala – môj hlas neprepadol, lebo KDH tu stále je.

Video: Europoslankyňa Lexmann: Mačkopsy zlyhali, je čas pre čitateľné strany
Autori: Eva Štefanková, Dušan Mikušovič

Ale nie je v parlamente.

No hlas tých ľudí, ktorí volili OĽaNO, teda to združenie štyroch strán, prepadol, lebo im ho dali na to, aby sa tu začalo robiť niečo s korupciou, aby začali robiť reformy. Namiesto toho vidíme, že štát je v rozklade, že je tu chaos a nedôvera, že sa neriešia kľúčové otázky, ktoré ľudí trápia. Dúfame, že si to volič v týchto voľbách zváži.

Čiže tieto voľby prinesú koniec mačkopsov a návrat štandardných strán?

Dúfam, že áno. Bolo by to rozumné pre našu krajinu, nehovorím to len preto, lebo som z KDH.

Na základe takejto rétoriky – ak by bola spoločenská objednávka taká, ako ju opisujete – by vlastne nemalo mať logiku, aby ste sa pred voľbami s niekým spájali, ale aby ste radšej išli samostatne ako hnutie, ktoré je v politike vyše 30 rokov. Čiže – i keď sa vás to novinári budú pýtať ďalšie týždne – žiadne spájanie neprichádza do úvahy?

Určite sa nás to pýtať budú. Momentálne je pre nás priorita pripraviť sa na tieto voľby tak, aby sme posilnili naše odborné pozície a pripravili program. Za niekoľko dní napríklad prídeme s riešením, ako sa postaviť k drahým potravinám.

Dostaneme sa k vašej politickej agende, vybavme rýchlo ešte klasické otázky. Takže – čo Demokrati Eduarda Hegera? Platí, že pôjdete skôr samostatne?

K týmto otázkam sa bude vyjadrovať náš predseda Milan Majerský. On má mandát, ja to budem rešpektovať.

To však neznamená, že ste to v minulosti nekomentovali. Koncom januára ste v súvislosti s Modrou koalíciou pre Aktuality povedali: „Projekt Mikuláša Dzurindu momentálne nevyzerá ako projekt, do ktorého by sme mali vstúpiť.“ Dôvodom bolo spojenie s Miroslavom Kollárom, ktorého ste považovali za liberála. Strana Demokrati je postavená takisto na spolupráci so stranou Spolu pána Kollára, takže by malo platiť to isté, nie?

Minule ste tu mali pána Beblavého, ktorý povedal, že strana Demokrati je bližšia projektu Za ľudí než projektu Slovenskej demokratickej koalície, teda SDK. V tom je, myslím, odpoveď.

Čo Jana Žitňanská a Juraj Šeliga, s nimi ste aspoň v kontakte?

Sme v kontakte, sú to naši priatelia a poznáme sa dlhé roky. Ale rokovania v takomto zmysle neprebiehajú. Samotné vedenie KDH už verejne informovalo, že s nimi nerokuje o spolupráci.

Vidím, že tieto otázky chcete mať čo najrýchlejšie za sebou. Je problém aj v nás novinároch, ktorí sme pod vplyvom aktuálnej straníckej palety zabudli, že tu môže existovať strana so širokým členstvom a s regionálnymi štruktúrami – čo má svoje plusy aj mínusy – a je pomerne logické, že ich zástupcovia chcú reprezentovať vašich voličov, nie rozdávať miesto na kandidátke nejakým jednotlivcom? Zabúdame na tento rozmer?

Neviem, či médiá na tento rozmer zabúdajú. Ale skôr nerozmýšľajú nad hĺbkou toho, čo by znamenalo, ak by dali možnosť KDH hovoriť viac o problémoch, ktoré riešime na regionálnej a lokálnej úrovni. Tam politik stojí pri človeku. Mali sme spojené voľby, kde sme dopadli veľmi dobre, KDH získalo najviac kresiel zo všetkých politických strán.

Čo je spôsobené práve aj vašou širokou členskou základňou.

Ale aj dôverou v našich politikov. V lokálnej politike si človek vyberá lídra, ktorému dôveruje. V národných voľbách môže vyhrať aj populizmus, aj efekt, že človek sa chce postaviť na stranu víťaza, preto sa počas posledných týždňov kampane všetko mení. Mali by sme viac klásť dôraz na to, ako pretaviť lokálnu politiku do národnej politiky, lebo lokálni politici sú tí, ktorí riešia denné problémy. Sociálne a ekonomické otázky, školstvo a zdravotníctvo, to, čo sa týka ľudí.

Spojené komunálne a župné voľby vám nepriniesli len úspech, ale aj reputačné problémy, konkrétne pre podporu Rudolfa Kusého, ktorý sa uchádzal o post bratislavského primátora. Vám sa nezdalo už na začiatku, že to môže byť chyba?

O tomto rozhodli naše lokálne štruktúry, bol to demokratický proces. Môj osobný názor v tom úlohu nezohráva.

To ani netvrdím, len ma zaujíma.

Niektoré kroky sa mohli urobiť inak. Mňa však zaskočilo, že v médiách sa šírili informácie, ktoré boli nepravdivé a nepodložené a posúvali KDH do svetla, ktoré potom aj zaniklo…

Čo máte na mysli?

Že tam vraj boli nejaké netransparentné finančné procesy…

Ale tie tam boli.

No neboli. Všetko bolo v súlade so zákonom.

Pán Kusý dostal na kampaň 105-tisíc eur, ktoré vyzerali, že boli od KDH. Predseda vášho hnutia pán Majerský až po voľbách priznal, že v skutočnosti to neboli peniaze hnutia, ale dar od pána Rudolfa Hrubého (ktorý je aj menšinovým akcionárom Denníka N – pozn. red.) a pôžička od pána Uhliarika. Trvalo, než sme sa to dozvedeli, a museli sme sa na to veľakrát pýtať.

Bolo to v súlade so zákonom.

My sme nepísali, že nebolo, ale že to bolo netransparentné. Že sa tieto peniaze tvárili, že sú od KDH, v skutočnosti tam boli nepriznaní sponzori.

Boli priznaní. My sme odovzdali správu za kampaň.

Neskôr, po voľbách. Rozumiem, že v správe z kampane ste darcov uviedli, ale prečo tie dary nešli cez transparentné účty?

Dary išli cez účet KDH.

Ale nie cez volebný transparentný účet. To bol dôvod, prečo sme nevideli, že časť zo 105-tisíc na kampaň pána Kusého bola od pána Hrubého. To priznal až pán Majerský.

Videli ste druhú časť, ale nie prvú, lebo tá sa dáva do správy z kampane.

Ak pán Hrubý chcel podporiť pána Kusého, mohol to urobiť priamo či vložiť peniaze na transparentný účet KDH. Prečo sme nemohli vidieť ten proces od začiatku?

Tak bola nastavená kampaň, v súlade so zákonom. Prečo je tak nastavený zákon, to sa naozaj nepýtajte mňa.

Môžeme sa baviť o chybách v zákone, ale platí, že to mohlo prebehnúť transparentnejšie.

Hovoríme o detailoch…

Ktoré priniesli KDH reputačné problémy. Vy ste povedali, že médiá nehovorili pravdu, ja sa pýtam, v čom. Lebo netransparentné to bolo.

To, akým spôsobom sa to opisovalo, nebolo pravdivé, lebo to vytváralo dojem, že tu bola nejaká vec, ktorá nebola v súlade so zákonom. A to nebola pravda, bolo to v súlade so zákonom. Potom to nemôže byť ani netransparentné.

Posuňme sa. Už vieme, že stroskotali aj rokovania KDH a Kresťanskej únie. Bol problém v spolupráci KDH a Kresťanskej únie len v otázke postoja k Igorovi Matovičovi či v debate o počte miest na kandidátke, alebo sú medzi vašimi stranami, ktoré budú súperiť o podobného voliča, aj ideologické rozdiely?

KDH aj KÚ sa snažia o ochranu dôstojnosti človeka v každej fáze života, teda od počatia po prirodzenú smrť. Je to jedna z priorít, ktorá nás spája. Otázka je, ako to pretavíme do konkrétnych politických riešení. Viem, že požiadavka od nášho vedenia, aby sme sa venovali témam, ako chceme riešiť jednotlivé politické otázky a výzvy, ktorým čelia občania, zostala nezodpovedaná. A do akej miery sa KÚ dokáže dištancovať od politiky Igora Matoviča a toho, čo tu hnutie OĽaNO presadzovalo.

Môžeme povedať, že ako súčasť koalície do nejakej miery nemohli v každej situácii všetko bojkotovať, no nemali sme pocit, že by sa dostatočne dištancovali od krokov tejto vlády, Igora Matoviča a hnutia OĽaNO, ktoré sa nám zdali nezodpovedné voči občanom a budúcnosti krajiny.

Laicky sa mi zdá, že minimálne mediálne viditeľná časť politiky Kresťanskej únie bola takmer výhradne o kultúrno-etických témach. KDH v minulosti malo aj iné témy, bolo stranou Daniela Lipšica a jeho pohľadu na trestné právo, obhajovalo rovnú daň. Nezúžilo to, akým ju Kresťanská únia reprezentovala, kresťanskú politiku na výhradne kultúrno-etické témy? Chcete sa od nich v tomto odlíšiť?

Nemám pocit, že by sme sa potrebovali odlíšiť od Kresťanskej únie, lebo KDH je tu oveľa dlhšie ako Kresťanská únia. KDH dlhodobo ukazuje, že máme ekonomický program, expertov na zdravotníctvo, riešenia a odborníkov pre školstvo. V tomto sa KDH prirodzene líši.

Bolo dôležité, aby sme sa s KÚ stretli a rozprávali sa aj o programe, a teda aj o – z nášho pohľadu – chybných krokoch, ktoré urobila táto vláda a predstavitelia OĽaNO. Aby sme vedeli, do akej miery je KÚ schopná sa od toho dištancovať, má iný program či názor ako OĽaNO, a do akej miery je ich postoj zhodný s naším. To by bola dôležitá diskusia, aby sme sa pohli ďalej.

A k nej už nedošlo?

K nej už nedošlo.

Čo by ste im vyčítali najviac? Alebo od čoho by sa mali dištancovať najrozhodnejšie?

Asi najdôležitejšie by bolo, aby sa jasne dištancovali od vnášania chaosu. Aby jasne pomenovali, že sa potrebujeme zhodnúť na konzistentných riešeniach, a nie jeden deň vyjsť s jedným populistickým riešením a na druhý deň s iným, ktorý ho popiera. Pri mnohých otázkach, ktoré sú pre občanov dôležité – od zdravotníctva, cez úpadok do chudoby po neschopnosť ozdraviť privátny sektor po pandémii –, by bolo dobré, keby sa Kresťanská únia postavila a povedala, ako ich chce riešiť.

Zhrniem to: všeobecne vám prekáža, že Kresťanska únia v tomto volebnom období podporovala chaos a populizmus?

Boli toho súčasťou.

Povedzme si príklad: poslanci Kresťanskej únie hlasovali za najnovší nápad Igora Matoviča na 500-eurovú odmenu za účasť na predčasných parlamentných voľbách. To je vec, za ktorú by ste vy ruku nedvihli?

Určite nie.

Pre Igora Matoviča – ale myslím si, že sa tým bude v kampani prezentovať aj Kresťanská únia – bude najdôležitejším schváleným opatrením 200-eurový balíček na dieťa. O tomto balíku by ste hlasovali, ak by ste boli v parlamente?

Odpoveď na otázky, ako by sme hlasovali, ak by sme boli v parlamente, je zložitá.

Je to jedna z najdôležitejších ekonomických politík, ktorá sa tu udiala.

Keby KDH sedelo v parlamente, diskusia by vyzerala inak. Daňové bonusy a zvýšenie príspevku na dieťa malo KDH v programe. Ale ten program bol tvorený pred covidom, keď sme nemali drahé energie a potraviny, úpadok rodín do chudoby. Preto sme prišli s návrhom zákona o energetickej chudobe.

Štát v tejto chvíli rozdal peniaze všetkým rodinám bez ohľadu na to, v akej ekonomickej situácii sú. A tým najchudobnejším dal najmenej. Veľmi málo rodín dostalo 200 eur na dieťa. K tomuto cieľu sa dopracovalo málo rodín a tie, ktoré sa k nemu dopracovali, mali najvyššie príjmy.

Takže ako by ste postupovali vy?

Zmenili by sme aj náš prístup, ktorý sme mali pôvodne v programe. Pretože nastala iná situácia. Ak by KDH bolo v parlamente, pretláčalo by taký návrh, aby sa nie parašutisticky rozhadzovali peniaze, ale cielene podporovali rodiny, ktoré to potrebujú. Tak, aby sme ich udržali nad hranicou chudoby. Pretože keď raz rodina spadne do chudoby, má to katastrofické dosahy a v konečnom dôsledku štát stojí oveľa viac rodinu z chudoby vytiahnuť, ako zabrániť tomu, aby sa to stalo.

Rozumiem základnej odpovedi, prísť s cielenejším riešeniami. Igor Matovič pri 200-eurovom balíku argumentoval, že je to reakcia aj na infláciu, aj na drahé energie, dokonca aj na rodinnú politiku. Trúfam si povedať, že by vaše argumenty možno nepočúval a presadzoval návrh, ktorý vymyslel on.

Ale na to by potreboval hlasy. Ak by ich nemal dostať, a sedeli by sme v parlamente, vedeli by sme tomu možno zabrániť.

A ak by otázka stála tak, že máte hlasovať „za“ alebo „proti“ návrhu, tak ako by bol nakoniec schválený?

Neviem odpovedať na otázky, pri ktorých je veľa „keby“. Takáto situácia nenastala.

Igor Matovič koncom marca v parlamente o KDH povedal: „Ja som si myslel, že aspoň raz pri tých 200 eurách na dieťa, že budú mať aspoň pocit nejakých výčitiek svedomia a povedia si, že však teda oni tu 30 rokov sa skrývali za rodiny s deťmi. Takže aspoň vtedy sa im to svedomie zobudí, a že vtedy, keď tých 200 eur na dieťa tu schválime, tak povedia, že ľutujeme, že sme neboli pri tom hlasovaní. Tak vtedy som od nich očakával, že KDH aspoň zatlieskajú.“ Ako by ste mu odpovedali?

Že po prvé, 200 eur nedostala takmer žiadna rodina, ktorá to naozaj potrebovala, ale rodiny s vyšším príjmom. A po druhé, že financie mali ísť zo štátneho rozpočtu, z nadvýberu daní, nie z rozpočtov regionálnych samospráv. Lebo presne to urobil Matovič a to KDH kritizovalo, pretože toto riešenie rozkladalo schopnosť miestnej a regionálnej samosprávy reagovať na chudobu občanov.

Ak by som bol potenciálny volič KDH a spýtal sa, čo bude chytľavý moment vo vašom programe – povedzme v ekonomike, zdravotníctve a v boji proti korupcii –, na ktorý by ste ma chceli nalákať, ako by ste stručne a konkrétne odpovedali?

Som europoslankyňa, venujem sa viac ľudskoprávnym záležitostiam, ale z diskusie s našimi odbornými skupinami a expertmi viem, že budeme prichádzať s viacerými riešeniami, ako bojovať s drahými potravinami a drahými energiami. KDH sa určite zamýšľa aj nad tým, ako celkovo zmeniť nastavenie našej ekonomiky, aby sme boli rezistentnejší voči globálnym zmenám.

Aby sa nemohlo stať, že jedno rozhodnutie v Európskej únii o zákaze spaľovacích motorov nám položí to, čo dáva ľuďom chlieb, teda montáže áut. Musíme sa pozerať na výskum, vývoj, digitalizáciu. Tam musíme pohnúť. Chceme víziu pre Slovensko na ďalšie desiatky rokov, čo dnes absentuje. Na Slovensku sa, žiaľ, rieši len to, čo sa práve deje.

Povedzme si k tomu, čo sa práve deje. Poslanci budú rozhodovať o obmedzení nedeľného predaja. Pre vás je to dôležitá alebo druhoradá téma?

Je to téma, ktorá je z jedného aspektu dôležitá. Pre nás to nie je o zákaze či obmedzení predaja, ale o tom, ako pomôcť, aby rodičia mohli tráviť viac času so svojimi deťmi. A sú tam aj ďalšie aspekty. Dnes sa hovorí o duševnom zdraví. Komisár pre deti Jozef Mikloško si dal urobiť výskum, kde sa zistilo, že deti, ktoré trávia viac času s rodinou a majú stabilné zázemie, trávia menej času na internete, majú lepšie výsledky v škole a sú duševne vyváženejšie. Pre nás sú dôležité riešenia, aby sme ozdravili našu spoločnosť a naše rodiny.

V dôvodovej správe k návrhom na obmedzenie nedeľného predaja sa píše o pozitívnom dosahu na rodiny či manželstvo, dokonca o šetrení energií. Ale nespomínajú sa tam náboženské dôvody. Dovediem túto debatu do absurdnosti a budem rešpektovať zámer, aby rodina spolu trávila viac času. Prečo potom nedeľa a nie sobota?

Zákonník práce hovorí o dvoch po sebe nasledujúcich dňoch. Sobota a nedeľa sú dni, keď deti nie sú v škole, tak sú to evidentne tie dni, ktoré sú kľúčové.

Dobre. Prečo nedeľa a prečo nie sobota?

Nedeľa je dlhodobo v našom geopolitickom priestore vnímaná ako deň pokoja. Aj za komunistov boli obchody zatvorené v nedeľu. Myslíte si, že to urobili z náboženských dôvodov? Veď to bol ateistický štát, ktorý potláčal akékoľvek prejavy náboženstva. Kultúrne je to tak.

Takže kultúrne, nie nábožensky?

Vychádza to určite z kresťanskej tradície. Ale nie je to tak momentálne vnímané. Myslíte si, že sekulárny francúzsky štát by mal voľnú nedeľu preto, že je to kresťanské? Určite nie.

Ja viem, že to dovádzam do absurdnosti. Ale chcel som upozorniť na to, že navrhovatelia tento aspekt neprezentujú a argumentujú časom stráveným s rodinou. Ak by som mal vydestilovať len argumenty, ktoré sú prezentované, tak pokojne môže byť obmedzený predaj v sobotu. V každom prípade, vy by ste obmedzenie nedeľného predaja podporili?

Určite áno, ale pozerali by sme sa na to komplexnejšie. Pozreli by sme sa aj na to, že sa u nás v mnohých výrobných halách robí na trojzmennú prevádzku. Máme najvyšší počet ľudí, ktorí pracujú v noci, čo má takisto vplyv na rodinu.

Ako by ste hlasovali pri zákone o rodných číslach, ktorého cieľom je právne zamedzenie tranzícií transrodových osôb?

Ak by bolo KDH v parlamente, tak – dúfame – by situácia bola iná. Tento návrh je reakciou na prijatie štandardov, ktoré 400 odborníkov spochybnilo. Ich list však asi skončil v koši, neprišlo k žiadnej odbornej diskusii, dokonca boli v komisii, ktorá štandardy schvaľovala, vymenení niektorí členovia, ktorí sa postavili proti štandardom. Prešlo to veľmi tesne. Ak by vaše dieťa chcelo prejsť tranzíciou a vy by ste vedeli, že sa proti tomu postavilo 400 odborníkov, dôverovali by ste tomu?

Viem, že to znie veľkolepo, „400 odborníkov“, ale treba povedať, že išlo o ľudí s nejakým svetonázorom a neplatí, že reprezentujú celú vedeckú obec.

Ale žiadali odbornú diskusiu, ktorá nenastala. Včera bol rozhovor v jednom slovenskom médiu s človekom, ktorý prešiel tranzíciou v Českej republike a teraz to ľutuje. Snaží sa zvrátiť ten proces, ale je to nemožné.

Takisto by vám mohli argumentovať psychológovia a psychiatri, že proces tranzície je taký komplikovaný, že mnohých ľudí doviedol až k samovražde.

Práve preto treba mať odbornú diskusiu a poučiť sa z iných krajín, ktoré prešli skúsenosťami pokus-omyl, a nevystavovať našich ľudí omylom, o ktorých vieme, že neboli správne.

A to sa má riešiť zákonom o rodných číslach?

Zákon sa podľa mňa snaží len zastaviť niečo, čo nevzniklo tak, ako malo, teda na základe odbornej hĺbkovej diskusie. Ide o citlivú tému, psychiku a komplikované stavy mnohých ľudí.

Ste jednou z mála slovenských političiek, ktorá je známa veľmi ostrým a zásadovým postojom voči čínskemu komunistickému režimu, ocitli ste sa aj na čínskom sankčnom zozname. To naznačuje nejaké hodnotové zameranie voči nedemokratickým režimom. Čo to pre vás znamená pre spoluprácu v domácej politike, sú pre vás niektoré strany pre benevolentné postoje voči nedemokratickým režimom neprijateľné?

Veľmi málo sa u nás hovorí o tom, ako niektoré geopolitické procesy vplývajú na našu vnútornú politiku. Na to chcem upozorňovať. Z hľadiska našej komunistickej minulosti – z toho, že sme si vybojovali slobodu za cenu veľkých obetí mnohých ľudí – máme morálnu povinnosť pozerať sa na to, kde sú komunistické či iné totalitné režimy, ktoré šliapu po ľudskej dôstojnosti. Ale je tu aj morálna spoluzodpovednosť za otázky, ktoré sa týkajú Číny.

Ako to myslíte?

Keď prišla pandémia, v Európskom parlamente namontovali termokamery. Všimla som si, že sú od firmy HikVision, ktorá je na sankčnom zozname Spojených štátov, lebo v provincii Xinjiang – teda tam, kde žijú Ujguri – využíva ľudskú otrockú prácu. Takto vyrába svoje výrobky. Nemôžeme v europarlamente každý druhý deň riešiť rezolúcie o ľudských právach a pritom tam mať nainštalované kamery od firmy, ktorá využíva ľudskú otrockú prácu. Toto je jeden rozmer. Ale je tu aj silný národný a hospodársky rozmer.

V akom zmysle?

Naša závislosť od Číny pri získavaní kritických produktov môže mať fatálny dosah. Vieme, ako ťažko sme sa vykopávali z energetickej závislosti od Ruska. Európska únia sa pritom už v roku 2014 dohodla, že bude diverzifikovať energetické zdroje, no Slovenská republika v tom smere neurobila takmer nič. To má na zodpovednosti predchádzajúca vláda Smeru. Urobili sme veľké chyby a nechcem, aby sme také isté veľké chyby urobili ako Slovensko či Európska únia voči Číne. Môže to mať fatálne dôsledky. Je národným a suverénnym záujmom Európy a Slovenska, aby sme sa voči týmto zle nastaveným a chorým vzťahom postavili.

Z Číny sa pred pár dňami vrátil Emmanuel Macron. Ako by ste zhodnotili jeho výroky, ktoré povedal napríklad na adresu Taiwanu a ktoré niektorí európski politici kritizovali?

Očakávala som silnejšiu kritiku zo strany našich diplomatických predstaviteľov. Nemôžeme sa dať zaťahovať Francúzskom do situácie, kde Francúzsko hrá len o svoje ekonomické záujmy. Slovensko musí mať suverénne nastavené princípy a pravidlá, ako chce, aby fungovali zahraničné štruktúry. A tie musí presadzovať aj v Európskej únii. Musíme byť jasnejší, čitateľnejší a asi ich aj komunikovať. Unilaterálne a samoľúbe kroky, napríklad aj prezidenta Macrona, nepomáhajú jednote Európskej únie a principiálnej zahraničnej politike.

To platí aj pre Viktora Orbána a jeho postoj k Rusku?

Myslím si, že áno. Treba to kritizovať, lebo je to rozbíjanie jednoty a podkopávanie našich záujmov možno v prospech Maďarska. Ale aj tam pochybujem, že by si to Orbán dobre vypočítal. Treba mať jednotu a zvažovať nielen záujmy individuálnych krajín, lebo tie sú prepojené so záujmami Únie. Niekedy možno nastane situácia, keď jednotlivé krajiny budú chvíľkovo profitovať z inej pozície. Ale treba sa na to pozerať dlhodobo.

Čo toto všetko hovorí o postoji KDH k Smeru, teda strane, ktorá otvorene hovorí o tom, ako sa mieni správať k Rusku.

KDH jasne vylúčilo spoluprácu so Smerom. Je to strana, ktorá hrubo zneužila moc, a my sme sa od takýchto strán a od extrémistických strán jasne dištancovali. Treba jasne argumentovať, prečo pozície Smeru nefungujú. Dnešná energetická situácia Slovenska je výsledok zlej politiky Smeru.

A politikov, ktorí skončili v Hlase?

Určite áno.

Je teda aj Hlas strana, s ktorou sa nedá spolupracovať?

Smer a Hlas postavili kandidáta v župných voľbách proti predsedovi KDH v Prešovskom kraji a podarilo sa mu protikandidáta týchto dvoch strán poraziť. KDH to dodalo sebavedomie a energiu aj pre parlamentné voľby.

No Hlas zároveň ústami Petra Pellegriniho podporil vášho kandidáta na primátora v Bratislave, teda pána Rudolfa Kusého. Príbehy z regionálnych volieb sú rôzne.

Keď niekto niekoho podporí, ešte to neznamená, že sa ten niekto o podporu uchádzal.

Viete, či budete kandidovať v parlamentných voľbách?

Ešte neviem. Momentálne mám dve priority, pokračovať vo výzvach, do ktorých som sa pustila v Európskom parlamente, a pomôcť KDH, aby sme sa dostali do parlamentu. Aby sme priniesli jasnú a čitateľnú voľbu pre konzervatívnych a kresťanských voličov na Slovensku.

Ako by malo vyzerať spravovanie krajiny do volieb? Bolo by pre Slovensko ešte stále riešením, aby pani prezidentka vymenovala úradnícku vládu?

Ak sa k tomu malo pristúpiť, tak skôr. Naťahovanie už nikomu nepomáha.

V súvislosti s pani prezidentkou sa očakáva ešte jeden krok, či ohlási opätovnú kandidatúru v roku 2024. Čakáte na to aj vy alebo je vám to skôr jedno, lebo to nebude vaša kandidátka?

Ako už verejne informoval aj predseda KDH, hnutie aktívne diskutuje o postavení iného kandidáta, ktorý je hodnotovo bližší kresťansko-demokratickej konzervatívnej politike.

Máte už meno?

Ako informoval predseda, hnutie o ňom diskutuje.

Naposledy ste pani prezidentku v druhom kole volili?

Áno, mala som pocit, že chcem zabrániť ešte väčšej katastrofe pre túto krajinu.

Teraz vyzerá, že to ľutujete.

Nie. Len sa stále, pred každými voľbami, opakuje kolotoč, že tu máme nejakú katastrofu. Mali by sme sa skôr sústrediť na to, aby sme sa ako krajina pohli dopredu.