*

Ako vizuálne pôsobivo a zároveň jednoducho poukázať na prehrievanie planéty? Tak, aby to každému došlo? Osamelý ľadový medveď na topiacej sa kryhe môže krátkodobo zapôsobiť na city, informáciu do mozgu však nevypáli. Klimatológ Ed Hawkins z univerzity v britskom Readingu preto prišiel s iným konceptom.

Na obrázku vidíte modré prúžky prechádzajúce do červenej. Zobrazená je tak zmena priemernej teploty na istom území či na celej planéte Zem za zhruba sto rokov. Červená = nárast. Vidíme, že otepľovanie prišlo razantne a tak to môže pokračovať. Na tomto webe si zobrazte konkrétny kút na zemeguli. Výsledky sú mrazivo podobné.

 

*

Čo v prípade teplotných farebných prúžkov funguje, je to, že ukazujú istý fenomén v dlhom časovom horizonte. Od takéhoto prístupu si moderný človek postupne odvykol, pretože jeho život začali riadiť krátkodobé méty. Nehovoriac o tom, že za prirodzený horizont považujeme dĺžku nášho života. Prečo uvažovať v storočiach?

Autor Richard Fisher si myslí, že práve toto sa opäť potrebujeme naučiť. Stredoveké katedrály sa nestavali s výhľadom dožitia autorov či investorov. Takýto dlhodobý záber si vyžadujú aj dnešné výzvy klimatickej, demografickej… (doplňte ďalšie) krízy. Kniha The Long View hovorí o tom, že zodpovednosť sa rozprestiera v čase.

*

Pamäti hudobníka Johna Lurieho (The Lounge Lizards) sú prepchaté zážitkami z divokého New Yorku skorých 80. rokov. Píše aj o tom, ako u neho na koberci spával