Trnkov priateľ Reday rokoval v Bratislave za košickú župu o miliónovom vrte

Pri sledovaní facebookového profilu košického župana Rastislava Trnku za posledné týždne vidíte jeden úspech za druhým: rekonštrukcia cesty z Bidoviec po Herľany, návšteva konferencie o vodíku v americkom Houstone, fandenie na hokejovom zápase Michaloviec s Košicami, rozbehnutie rekonštrukcie areálu bývalých slávnych Turzovských kúpeľov pri Gelnici a dalo by sa pokračovať ďalej.

Trnka komunikuje na sociálnej sieti veľa, sú však témy, o ktorých nehovorí. Jednou z nich je jeho stíhanie za machinácie pri obstarávaniach, o čom verejnosť vie už dva mesiace. A najnovšie košický župan neodpovedá ani na to, ako je možné, že podnikateľ Richard Reday, ktorý je za zmanipulované zákazky košickej župy vo väzbe, pred dvoma rokmi na rokovaniach so súkromným investorom vystupoval ako zástupca Košického samosprávneho kraja.

Z Košíc dorazil do Bratislavy… Reday

Rastislav Trnka sa rok a pol snažil opisovať svoj vzťah s podnikateľom Richardom Redayom ako štandardný, rozhodne nie blízky alebo kamarátsky. Koncom roka 2021 Denník N otvoril kauzu dvojnásobne predražených teplomerov. Pri verejných obstarávaniach kraj porušil viac zákonov, súťaže na celkovo 205 teplomerov boli vopred pripravené pre Redayovu firmu United Corp. Kraju ich predal za 180-tisíc eur.

Pre Trnku by to vyzeralo zle, keby si jeho kamarát na jeho úrade robil kšeft na úkor verejných zdrojov. Preto neustále tvrdil – a pomáhal si aj klamstvami, ktoré prezentoval ako výroky výrobcu teplomerov –, že tento nákup bol v poriadku, a o svojom vzťahu k Redayovi na Facebooku napísal:

„Je veľmi smiešne, keď sa niekto snaží vyobraziť môj nadštandardný vzťah s niekým, s kým takýto vzťah nemám. Táto informácia vznikla spôsobom ‚jedna baba povedala‘.“

Tvrdil to aj potom, čo Denník N zverejnili audiozáznam, na ktorom Reday priznal, že župan ho navštevoval v jeho dome na okraji Košíc. Podľa Redayových slov „nebolo to iba raz, ale nebolo to ani opakovane“.

Lenže Trnku aj Redaya vo februári tohto roka obvinil vyšetrovateľ NAKA z pokračovacieho zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní formou spolupáchateľstva (okrem teplomerov aj pre nákup štyroch sypačov pre Správu ciest KSK za 1,3 milióna eur).

Prokurátor pre oboch žiadal väzobné stíhanie. Súd mu vyhovel iba v prípade Redaya, ale v jeho uznesení si môžete prečítať, že podľa polície „Trnka je v priateľskom vzťahu s Redayom“.

Nadštandardnosť ich vzťahu potvrdzuje aj informácia, ku ktorej sa Denník N dostal pri skúmaní, čo sa deje s avizovaným Trnkovým zámerom postaviť krajský akvapark.

V roku 2021, niekoľko mesiacov pred začatím prác na geotermálnom vrte v Čižaticiach, sa v Bratislave uskutočnilo rokovanie, ktoré s plánovaným vrtom a akvaparkom úzko súviselo. Za KSK na toto rokovanie prišiel Richard Reday. Nie je známe, kto konkrétne ho tam poslal, z akého dôvodu a s akými kompetenciami. On je vo väzbe a Rastislav Trnka odkázal, že sa k tomu nevyjadrí.

Trnka: Na tieto otázky nebudem odpovedať

V roku 2021 sa pripravovala dohoda o využití teplej vody z troch geotermálnych vrtov pri obci Ďurkov na vykurovanie košických domácnosti. Memorandum o spolupráci na vybudovaní diaľkového horúcovodu do roku 2026 v októbri podpísali ministerstvo hospodárstva, mesto Košice a vlastník vrtov Geoterm Košice.

Keď spoločnosť Geoterm (patrí pod akciovku SPP Infrastructure, v ktorej majú podiely štát a energetická skupina EPH Daniela Křetínskeho a Patrika Tkáča) zaregistrovala medializovaný zámer košickej župy vŕtať v Čižaticiach a postaviť akvapark, ponúkla jej alternatívu, pri ktorej by sa vyhla nákladom na geotermálny vrt.

Gabriel Beer, člen predstavenstva Geotermu, navrhol kraju diskusiu o tejto veci. Od bývalého zamestnanca Košického samosprávneho kraja sme sa dozvedeli, že za KSK prišiel do Bratislavy rokovať Richard Reday. Beer nám to potvrdil. Nevedel, kto za kraj príde, Redaya vtedy stretol prvý a posledný raz.

Beer mu prezentoval podstatu ponuky Geotermu – že kraj by vôbec nemusel hľadať vodu v Čižaticiach a riskantne investovať viac než dva milióny eur (nebolo isté, na aký kvalitný geotermálny zdroj narazia a či vôbec). Na zamýšľaný akvapark by totiž postačovala geotermálna voda z Ďurkova, ktorá bude vykurovať košické byty.

Z Ďurkova sa privedie do teplárne v Košiciach, odtiaľ bude distribuovaná do domácností a potom sa vráti do Ďurkova, kde ju vtlačia späť pod povrch zeme, aby tam znova nabrala viac než 130-stupňovú teplotu. Do tohto okruhu by bolo možné zaradiť aj akvapark, pretože voda odchádzajúca z košických bytov bude stále dostatočne teplá, aby sa dala využiť na rekreačné účely.

Na rokovanie s Geotermom prišiel za KSK iba Reday. Oficiálne pritom s krajom nemá nič spoločné. Je zaujímavé, že keď si vypočul ponuku, hneď na mieste ju odmietol. S poznámkou, že KSK už nebude cúvať zo svojho zámeru vŕtať v Čižaticiach.

Žiadne porovnávanie finančných parametrov, ktorý variant by bol pre kraj výhodnejší. Žiadna aspoň telefonická konzultácia so zodpovedným človekom z KSK. Reday zjavne v Bratislave nebol iba vo funkcii poštára, ktorý príde po návrh, odnesie ho na košickú župu, kde ho posúdia a potom zaujmú stanovisko. Hneď na rokovaní povedal definitívne nie a viac už o tom Geoterm s krajom nediskutovali.

Stretnutie sa uskutočnilo na prelome leta a jesene 2021. Župa už od júla mala vysúťaženého víťaza na stavebné práce, ale samotné vŕtanie sa v Čižaticiach začalo až o pol roka neskôr.

Kto a na základe čoho poveril Richarda Redaya, aby v tejto veci rokoval za KSK, a s akými kompetenciami išiel na rokovanie do Bratislavy? Rastislav Trnka reagoval cez komunikačné oddelenie, že na tieto otázky nebude odpovedať.

Geoterm Košice momentálne spolu so štátnym MH Teplárenským holdingom dokončuje projektovú dokumentáciu a podklady, aby požiadali o podporu z eurofondov na vyvŕtanie ďalších troch geotermálnych vrtov (potrebujú zvýšiť tepelný výkon) a stavbu horúcovodu do Košíc.

„K dispozícii bude množstvo zostatkového tepla, ktoré sa bude od roku 2026 vracať z Košíc do našich reinjektážnych vrtov. Každá obec v okolí by mohla mať kúpalisko s vyhrievanou vodou. A dostatok ekologického tepla bude aj pre iných investorov, ktorí by chceli budovať svoje prevádzky – vrátane akvaparku – v blízkosti našich vrtov,“ hovorí Gabriel Beer.

Podľa neho je dobré, keď bude pribúdať geotermálnych aktivít so zmysluplným energetickým využitím. Aj tej v Čižaticiach držia palce. No zároveň si myslí, že reálnejšie je stavať nejaké rekreačné centrum v blízkosti dobrého cestného napojenia.

„Naše vrty sú v blízkosti diaľnice, preto sme si mysleli, že pre kraj by to mohlo byť zaujímavé a investične menej rizikové, ak chcú ponúknuť svojim obyvateľom iba oddych a zábavu,“ dodal Beer.

Pred voľbami sľuboval, po voľbách mlčí

Tesne pred vlaňajšími októbrovými voľbami župana lákal Rastislav Trnka voličov aj na krajský akvapark. Na svoj Facebook nahodil atraktívne vizualizácie podľa vzoru berlínskeho Tropical Islands s tým, že to bude prvý termálny akvapark svojho druhu na Slovensku.

„Náš kraj je predsa jedinečný a zaslúži si niečo špeciálne. Architektúra nebude žiadna nuda, bude v symbole bublín a bublajúcej vody; kruhové zóny, zelené strechy, fotovoltika, geotermálna energia.

Vnútri fitness, wellness, plavecké bazény, skokanská veža, samozrejme, tobogany, pirátska loď a tropická zeleň. A ten balón? Predsa na skok bungee. Aquapark ako lusk. Iní snívajú, my sme k nemu bližšie v Čižaticiach. Máme zdroj energie, potenciálnych investorov, máme víziu, máme plán. My sme pripravení. Ste pripravení aj vy?“ nešetril župan superlatívmi v statuse.

Mnohí ľudia sa v komentároch rozplývali nad luxusom, niektorí uvažovali o výške vstupného a o tom, či si ho vôbec budú môcť dovoliť. Župan ich zjavne presvedčil, že už nič nebráni tomu, aby sme si takú atrakciu mohli postaviť neďaleko Košíc.

Podobne sa Trnka snažil vystupovať aj v predvolebnej diskusii kandidátov na predsedu Košického samosprávneho kraja v RTVS. Hoci najprv sa dal vyviesť z rovnováhy.

Tvrdil, že „už teraz vieme povedať, že v Čižaticiach bude sľubovaný akvapark aj geotermálna elektráreň“, ale na otázku, či už sa o tom rozhodlo, odpovedal nie. „Ale vy už hovoríte o veľkom pláne geotermálnej elektrárne. Máte to aj na bilbordoch. Tak čo s tým bude ďalej?“ pýtala sa moderátorka. „No, bude to,“ váhavo reagoval Trnka.

Potom ešte raz požiadal o slovo a oveľa sebavedomejšie dodal: „Už teraz sa nám hlásia investori, ktorí by chceli investovať do týchto projektov. Ale zdalo sa mi netransparentné a nefér, aby som pred voľbami podpisoval nejaké zmluvy. Čiže vrt poslúži na akvapark aj na geotermálnu elektráreň.“

Trnka bol teda už vlani v októbri dohodnutý s investorom, mohol podpísať zmluvu, ale nechcel to urobiť pred voľbami. Odvtedy prešlo pol roka, stále nie je nič podpísané a Trnka neodpovedá na otázky (hoci koncom marca sľúbil, že odpovie po návrate z USA, keď vybaví neodkladnú agendu). Pýtali sme sa ho:

• V akom štádiu je diskusia s potenciálnym investorom? Je ním iba Orlen Unipetrol?
• Čo ešte bráni uzatvoreniu zmluvy s ním? Župan v predvolebných diskusiách povedal, že keby to pred voľbami nebolo nevhodné, mohol by zmluvu s investorom podpísať aj hneď, prečo k tomu ešte nedošlo?
• Po tom, čo odborníci Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE vyhodnotili všetky parametre vrtu a odovzdali kraju podklady vrátane štúdie realizovateľnosti, mal KSK zadefinovať vhodný spôsob využitia vrtu. Môžete ho konkretizovať vrátane časových horizontov?
• Vlani župan vyhlásil, že prvé stavby akvaparku by mohli byť hotové v roku 2024. Aký je aktuálny odhad, kedy by sa akvapark mohol začať stavať, respektíve kedy by mohol slúžiť verejnosti?

Akvapark v nedohľadne

S Trnkovým akvaparkom to nevyzerá tak nádejne, ako to verejne komunikoval pred rokom po vyvŕtaní diery v Čižaticiach – že do dvoch rokov tam budú stáť prvé stavby.

Michal Cehlár, dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE, ktorá bola odborným garantom pri čižatickom vrte, pre denník Korzár povedal, že investor by si mal s krajom dohodnúť stratégiu, ako pokračovať ďalej a ako ten zdroj sfunkčniť.

„Otázka je, kedy dôjde k dohode medzi vlastníkom, teda Košickým samosprávnym krajom, a investorom Orlen Unipetrol, ktorý chce investovať do výroby vodíkových čerpacích staníc. Keď sa dohodnú, bude trvať ešte tak päť rokov, kým sa spustí výroba energie,“ odhaduje Cehlár.

Poľský PKN Orlen vlastní v Česku petrochemický holding Orlen Unipetrol, pod ktorý patrí aj sieť čerpacích staníc Benzina Orlen pôsobiaca aj na Slovensku. Technická univerzita Košie už dlhodobo spolupracuje so skupinou Orlen Unipetrol, ktorá sa vďaka tomu ako potenciálny investor dostala k rokovaniu s Košickým samosprávnym krajom.

Na geotermálnu elektráreň je podľa dekana potrebná investícia 20 až 25 miliónov eur. Z vyrobenej elektriny by sa produkoval vodík. Potvrdil nám to aj potenciálny investor. Pavel Kaidl, hovorca spoločnosti Orlen Unipetrol, povedal, že o projekt v Čižaticiach stále majú záujem a rokovania s krajom prebiehajú.

„Keby Košický kraj chcel zakúpiť autobusy na vodík – a vieme, že o tom aj uvažujú –, tak táto hromadná doprava v kraji by mohla využívať vodík vyrobený z geotermálnej energie. Na osobnú dopravu by sme vodík využívali my v našich čerpacích staniciach. Ale vodík na nich, samozrejme, môžu čerpať aj nákladné autá a autobusy,“ vysvetlil Kaidl možné využívanie vodíka.

Neodpovedal však na otázku, kedy najskôr by mohli začať s jeho výrobou. Keď sme mu citovali dekana Cehlára (geotermálna elektráreň začne fungovať päť rokov po podpise zmluvy), hovorca poznamenal, že to nebude ani potvrdzovať, ani vyvracať.

Podľa neho nie je ani určený termín, dokedy by sa mali rozhovory s krajom ukončiť. „Môže to trvať týždeň, pol roka, rok, ale aj týždeň.“

Orlen Unipetrol v marci na pražskom Barrandove sprevádzkoval prvú vodíkovú plniacu stanicu. Ďalšiu otvorí v máji v Litvínove pri vlastnej rafinérii. Vodíkovou infraštruktúrou v Česku (28 staníc) plánuje do roku 2030 prepojiť mobilitu medzi Rakúskom, Nemeckom a Českom. Na Slovensku by takisto do roku 2030 chcel mať 26 vodíkových staníc.

Tento potenciálny investor má teda isté plány, ktoré by mohol realizovať v Čižaticiach, ale akvapark medzi nimi nie je. Na Tropical Island s palmami si musí Trnka nájsť iného investora. Zatiaľ o ňom nepadlo ani slovo.

Županove názorové kotrmelce

Pripomeňme si informácie, ktoré vlani v lete zverejnil Denník N. Voda v čižatickom vrte obsahuje priveľa škodlivého arzénu (štyritisíckrát viac, než je povolený limit), preto by ju investor nemohol púšťať priamo do bazénov v akvaparku. Mohla by slúžiť len ako médium na ohrev inej, zdravotne neškodnej vody.

Arzén však spôsobuje aj iné problémy. Generuje ďalšie vyše dvojmiliónové náklady, bez ktorých čižatickú termálnu vodu nebude možné využívať na žiadny účel a vrt nedostane povolenie na prevádzku.

Nestačí len vyhĺbiť dieru a nájsť vhodný geotermálny zdroj. Nevyhnutným predpokladom na udelenie povolenia – vydáva ho sekcia geológie a prírodných zdrojov ministerstva životné prostredia – je takzvaná hydrodynamická poloprevádzková skúška, ktorá prebieha minimálne 22 dní. Počas nich sa z vrtu nepretržite čerpá voda.

Ak by voda neobsahovala toxický arzén, mohla by sa vypúšťať napríklad do blízkeho potoka. Pri prielive (prietok vody, ktorá sa samovoľne dostáva na povrch) 50-tisíc litrov za hodinu hovoríme o vyše 26-tisíc kubíkoch vody, ktorá sa vyplaví pri trojtýždňovej hydrodynamickej skúške. Čo s nimi?

Jedinou alternatívou, ktorá prichádza do úvahy, je vyvŕtať ďalší, takzvaný reinjektážny vrt, kde by sa voda vyčerpaná pri hydrodynamickej skúške vtláčala späť pod zemský povrch. Kedy sa urobí ďalší vrt a kto zaň zaplatí zhruba dva a pol milióna eur? Nevieme, Trnka neodpovedá. Ale na Facebook pod vizualizácie píše – my sme pripravení.

Keď dostal župan otázky vlani v lete, napriek nesporným faktom o arzéne a potrebe reinjektážneho vrtu odpísal: „Nie je nám známe, akí experti tvrdia tieto informácie, avšak, bohužiaľ, nie sú správne. Na realizáciu hydrodynamických skúšok netreba realizovať reinjektážny vrt. Hydrodynamické skúšky prebiehajú od začiatku mája, realizuje ich fakulta BERG.“

Župan si to však poplietol. V máji sa vykonávali len overovacie skúšky, tie s udelením povolenia na prevádzku vrtu nesúvisia. Hydrodynamické (nazývané aj čerpacie) skúšky sa dodnes neurobili. Pripomeňme, že bez reinjektížneho vrtu to ani nie je možné.

Medzičasom si Trnka dal tieto nezrovnalosti vysvetliť. Keď sa ho pred voľbami v komentároch pod statusom s veľkolepou vizualizáciou akvaparku niekto opýtal, čo s tým arzénom, župan odpísal: „Arzén je a bude v každej geotermálnej vode na Východoslovenskej nížine, nejde teda o nič výnimočné. Bude sa riešiť štandardnou technológiou alebo reinjektážnym vrtom. Netreba veriť každému ‚článku‘.“

V článku Denníka N sme písali o potrebe reinjektážneho vrtu, zatiaľ čo Trnka jeho potrebu v tomto texte ešte odmietal. O pol roka na Facebooku tvrdil práve to, čo predtým odmietal – že problém s arzénom sa vyrieši reinjektážnym vrtom. No s pozoruhodným dodatkom, že netreba veriť každému článku.