Vyrúbať strom pred domom alergikovi nepomôže. Väčšinu peľovej sezóny je pre neho prospešný, hovorí alergológ

Peľové zrná zanášajú vzdušné prúdy na vzdialenosť stoviek kilometrov a napríklad v Bratislave sa sezóna začína v januári peľom z Balkánu. Alergikov potom rôzne typy peľov trápia až do konca októbra.

Alergológ a imunológ Luděk Hochmuth v rozhovore vysvetľuje, ako alergie vznikajú a ako si čo najspokojnejšie užívať jarnú prírodu, aj keď nám v tom bráni vlastný imunitný systém. „Mám pacientov, ktorí mi rozprávajú, ako v pohode kosili. Veľmi ich za to nechválim, ale ukazuje to, čo všetko sa dá,“  hovorí lekár.

V rozhovore sa dočítate aj:

• ako zmeny klímy vplývajú na peľové sezóny;
• ako alergie ovplyvňuje genetika, prostredie a stres;
• prečo sú voľnopredajné spreje do nosa problémom;
• čo majú spoločné breza, jablko a zemiak.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Z jarných mesiacov má väčšina ľudí radosť, no alergikom radosť kazí stále viac peľu vo vzduchu. Čo v ňom poletuje momentálne?

Momentálne je vo vzduchu peľ brezovitých drevín a hrab. Tie najskoršie rastliny, ako sú jelša a lieska, už pomaly končia. Tento rok začala sezóna pomerne skoro a oproti minulému roku sa zdá o čosi miernejšia.

Ako prebieha bežná peľová sezóna?

Sezóna sa môže začať už v januári. Jej prvý vrchol je potom niekedy medzi marcom a aprílom, keď hrajú hlavnú rolu alergény brezovitých drevín. Minulý rok bola mimoriadne zlá peľová sezóna brezy, keď boli na Slovensku dosiahnuté jej rekordy za posledných 30 rokov. Ľudia, ktorí majú alergiu na peľ drevín, väčšinou naozaj veľmi zle vnímajú tento nástup sezóny.

Druhý vrchol je niekedy začiatkom júna, keď kvitnú trávy, a tretí vrchol sezóny s peľom burín je približne medzi augustom a septembrom.

Je zima obdobím, ktoré je pre peľových alergikov relatívne neškodné?

Takéto obdobie je približne od konca októbra až do januára. I keď peľová sezóna sa predlžuje a pomaličky ju budeme mať takmer celý rok. Vo vzduchu sú však aj celoročné alergény ako roztoče. Zima je pre alergikov nepríjemná takisto tým, že ide o vykurovacie obdobie spojené so suchým vzduchom.

To, že sa peľová sezóna predlžuje, uvádza aj štúdia z roku 2021 z časopisu PNAS. Vedci dokázali, že peľové sezóny sa začínajú o 20 dní skôr, sú o 10 dní dlhšie a zároveň obsahujú o 21 percent viac peľu v porovnaní s rokom 1990. Čím to je?

Predpokladáme, že je to odraz klimatickej zmeny. Aj na Slovensku máme pomerne slušnú databázu meraní za zhruba 30 rokov, z ktorých môžeme porovnávať medziročnú variabilitu výskytu peľu. Jednotlivé roky však bývajú veľmi odlišné a nefunguje to tak, že je to buď z roka na rok horšie, alebo býva jeden zlý a druhý dobrý rok. Závisí to od mnohých faktorov, ktoré konkrétne rastliny ovplyvňujú.

Ako som spomínal, v roku 2022 mala hladina peľu brezy okolo Veľkej noci rekordné hodnoty. Peľová sezóna tráv však bola v tom istom roku v porovnaní s poslednými desaťročiami veľmi slabá. Súviselo to s klímou. Leto bolo veľmi suché a horúce a peľu bolo menej. To spôsobilo, že niektorí alergici to mali jednoduchšie, no iní mohli mať problémy s tým, že sa prach a iné čiastočky zo vzduchu držali príliš dlho, lebo ich nemalo čo spláchnuť. Takže faktorov, ktoré ovplyvňujú jednotlivca, je veľa.

Vieme odhadnúť, ako bude vyzerať tento rok?

Niečo môžeme skúsiť predpovedať. Napríklad sezóna drevín, ktorá momentálne prebieha, podľa môjho odhadu nedosiahne takú intenzitu, ako to bolo vlani. Začala sa pomerne skoro a natiahla sa na dlhšie obdobie. Momentálne zažívame aj ochladenie, ktoré tú sezónu trošku otupí, spomalí rast rastlín a ich pelenie sa natiahne na dlhšie obdobie.

Väčšinou je to tak, že keď je zima intenzívnejšia, tak po nej začne naraz peliť viac druhov drevín i rastlín a ľudia sa majú zle. Keď je zima slabá, tak sa sezóna pelenia natiahne a býva to miernejšie. Čo sa týka sezóny tráv, ktorá sa začne koncom mája, predpokladám, že bude podobná vlaňajšku. Vlahy bolo menej a znovu sa dá očakávať horúce leto. Samozrejme, meteorologické charakteristiky, ktoré nevieme odhadnúť, môžu tieto tipy zásadne zmeniť.

Aké peľové alergie sú na Slovensku najčastejšie?

Tradične je na prvom mieste alergia na peľ tráv, keďže u nás ich rastie asi dvesto druhov a je medzi nimi častá aj takzvaná skrížená alergia, keď je človek alergický na viac druhov. Hlavne v južnejších častiach Slovenska majú čoraz väčšiu váhu buriny. Alergénom číslo jeden je tu v septembri ambrózia. Je to pôvodom severoamerická burina, ktorá do stredomoria prišla nákladnými loďami, a z južnejších častí sa šíri na sever. Momentálne je to obrovský problém v oblasti okolo Viedne, Bratislavy aj Budapešti. V Maďarsku majú už celé programy na boj s ambróziou. No a potom nasleduje trojica jelša, lieska, breza, medzi ktorými je takisto spoločná alergia.

Čo sa v tele typicky deje, keď alergik vdýchne povedzme peľ ambrózie? Aká reakcia sa spustí?

Po kontakte sa spustí celý reťazec pochodov. Človek vdýchne peľ, ktorý sa mu prilepí na sliznicu. Ak je sliznica už poškodená, napríklad zápalmi alebo fajčením, reakcia je ešte horšia. Nasleduje aktivácia mnohých druhov buniek, napríklad žírnych buniek, ktoré uvoľňujú histamín. Tie uzatvárajú okruh a spúšťajú prejavy ako svrbenie, opuch sliznice, kýchanie a ďalšie.

Podľa odhadov odborníkov bude do roku 2050 aspoň jedna osoba z dvoch trpieť alergickou poruchou aj v dôsledku zrýchľujúceho sa znečistenia spojeného s emisiami a zmenou klímy. Ako tieto faktory podporujú vznik alergií?

Čo sa týka toho počtu alergikov, štandardne sa udáva, že asi 40 % populácie má nejakú alergiu. Teraz sa bavíme o inhalačnej – prevažne peľovej – alergii, ale do tohto čísla sa rátajú aj potravinové, liekové, kožné alergie a tak ďalej. Štyridsať percent sa udáva už viac ako 20 rokov, ale myslím si, že už v súčasnosti sme niekde na polovici populácie obyvateľov, ktorá má nejakú alergiu. Je to odhad, pretože my vieme diagnostikovať až alergiu, ktorá má nejaké príznaky. Nevieme celkom odhadnúť, koľko je v populácii latentných alergikov.

Ako teda vplývajú na alergie a ich rozvoj napríklad výfukové plyny?

Jednak poškodzujú dýchacie cesty, pretože obsahujú rôzne škodlivé látky od drobných čiastočiek až po chemicky pôsobiace látky. Ale uvažuje sa aj o tom, ako ovplyvňujú charakter vegetácie a samotné peľové zrná. Udáva sa, že tie zrnká sú pod ich vplyvom trošku deformované, majú iné charakteristiky a sú viac alergizujúce. Osobne som na túto tému nevidel dostatočne komplexné vedecké práce, je to však odhad, s ktorým podvedome tak trochu rátame. Na druhej strane mnohé technologické opatrenia dokážu tieto veci kompenzovať. Motorizácia je, samozrejme, obrovská a nespochybňujem, že je to problém. No z detstva si subjektívne pamätám o dosť horší vzduch po tom, čo prešli po ulici dve Tatry, než dýcham dnes.

Akú rolu majú pri vzniku alergie genetika a prostredie, v ktorom človek žije?

Genetika má kľúčovú rolu. Predpokladáme, že každý alergik má nejakú genetickú predispozíciu. Niektoré gény sú pomenované, niektoré nie, ale genetický základ tam je. Sú alergici, u ktorých je dedičnosť absolútne jednoznačná. V každodennej praxi vidíme rodiny, kde je alergik povedzme otec, potom dcéra a vnučka, prípadne viacero súrodencov, ktorí sú naozaj ako „z jedného cesta“.

Vidíme však aj rodiny, kde je jeden súrodenec alergik a druhý nie. Takže to, do akej miery sa ten gén aj naozaj prejaví, závisí od mnohých okolností. Tu sa dostávame k druhému faktoru, čiže k vplyvom prostredia, ktoré nejako nasmerujú vývoj daného človeka. Veľa sa hovorí aj o civilizačných vplyvoch, spôsobe stravovania či vírusových infekciách v útlom detstve, ktoré môžu naštartovať alergické pochody. Ale ako presne táto mozaika génov a života funguje, zatiaľ úplne nevieme.

Odborníci niekedy zmieňujú stres ako jeden z faktorov, ktorý prispieva k rozvoju alergie. Ako môže stresujúci spôsob života spôsobiť to, že mi zrazu začne vadiť povedzme jelša?

Okolností je tam opäť viac. Imunitný systém má okrem úlohy obrany organizmu pred cudzími vplyvmi aj regulačný vplyv. Pracuje v harmónii s nervovým systémom, ktorý prenáša podnety iným spôsobom, a s endokrinným systémom. To sú zase žľazy s vnútorným vylučovaním – napríklad aj stresových hormónov. Takže súhra alebo nesúhra týchto troch systémov sa na alergiách môže podieľať. Poznáme celý rad psychosomatických ochorení, ktoré ovplyvňuje psychika.

Aj pri iných chorobách však vidíme, že stres často človeka ovplyvňuje i druhotne. Napríklad človek, ktorý je pod nejakým tlakom, často nedodržiava liečbu. Môže to hrať rolu už od detstva. Deti, o ktoré je dobre postarané, rodičia sa o ne primerane starajú a dohliadajú na ich liečbu a zdravý životný štýl, môžu byť do budúcnosti nasmerované lepšie než deti, ktoré vyrastajú v rodine, kde sa fajčí, je tam veľa stresu a rozhádzaná životospráva. Stres ovplyvňuje v živote veľmi veľa vecí a podľa mňa je to častejšie ovplyvnené cez prejavy správaní než cez vnútornú dysbalanciu v organizme.

Viac ako polovica alergikov sú polinotici, čiže ľudia precitlivení na viacero druhov rastlín. Platí to, že keď už mám alergiu na jeden typ rastliny, môže sa u mňa rozvinúť alergia na ďalšie?

Pravdepodobnosť je tu o niečo vyššia. Vývoj senzibilizácie u ľudí, ktorých pretestujeme po rokoch, sa môže uberať tromi smermi. Zriedkavejšie u nich precitlivenosť hodnotená pozitivitou na testované alergény do veľkej miery vymizne. Potom sú ľudia, ktorí majú úplne rovnaké spektrum precitlivenosti ako pred rokmi, ale vidíme aj prípady, keď rozsah precitlivenosti pribúda. Dopredu nevieme určiť, u ktorého človeka to pôjde tým zlým smerom.

V trochu inom význame sa používa aj výraz „alergický pochod“, ktorý hovorí o tom, ako choroba „pochoduje“ z jedného štádia do druhého. Väčšinou to ide od útleho detstva, keď majú deti nejakú predispozíciu, napríklad ich rodičia alebo súrodenci sú alergici. Prvým príznakom potom môže byť náchylnosť na častejšie infekcie, čo značí, že sliznice sú akoby hendikepované. Ďalej to bývajú rôzne kožné prejavy, ktoré postupujú do horných dýchacích ciest, a v horšom prípade to môže prejsť až do prieduškovej astmy. Ale takýto postup nemusí byť pravidlom.

Môže sa človek z alergie úplne vyliečiť?

To je častá otázka aj od pacientov, ale v princípe je daná geneticky a nedá sa vyliečiť. No dobre liečený alergik môže byť veľmi blízko zdravému stavu. Liečba je však zdĺhavá, trvá viac rokov a mnohým ľuďom sa do nej nechce, pokiaľ nemajú veľmi ťažké príznaky. Základom takejto liečby je takzvaná liečba alergénom. Človek teda užíva vo forme lieku to, na čo je alergický.

Čiže človek si dáva malé dávky topoľa, jelše alebo brezy, aby potom organizmus nebol taký šokovaný, keď začne tento peľ poletovať všade okolo neho?

Áno, navodzuje sa tým tolerancia na alergén. Princíp je taký, že človek užíva mikrodávky alergénu aj v období mimo „jeho sezóny“. Ide totiž o preladenie organizmu a to sa nedosiahne za mesiac či za dva, ale väčšinou je na to potrebných niekoľko rokov liečby.

Veľa ľudí sa lieči samo bez dlhodobo nastavenej liečby – či už antihistaminikami, keď majú akútne problémy, alebo rôznymi sprejmi do nosa. Do akej miery je to v poriadku a čo to môže spôsobiť?

Antihistaminiká síce nevyliečia alergiu, ale blokujú jej príznaky a vedia zabrániť jej zhoršovaniu, čo je tiež úspech. Čím menej príznakov ako upchatý nos či kašeľ človek má, tým lepšie. Neriešia však podstatu alergie. Robila sa klinická štúdia na deťoch, ktorá porovnávala tie, ktoré užívali antihistaminiká celoročne počas niekoľkých rokov, oproti skupine, ktorá ich užívala len podľa potreby, a nebol tam veľký rozdiel.

Ako sú na tom spreje do nosa?

Tie voľnopredajné bývajú úľavovým liekom číslo jeden, čo však nie je správne. Každý z nás ich občas používa, keď je nachladnutý, alebo má z iných dôvodov zapchatý nos, ale takúto liečbu odporúčame skrátiť na minimum. Ľudia si zvyknú myslieť, že voľnopredajné kvapky sú bezpečnejšie ako tie na recept, no je to skôr naopak. Voľnopredajné kvapky poskytujú rýchlu úľavu, no alergiu neliečia a pri dlhodobom užívaní spôsobujú závislosť.

Je tu aj ďalší problém. Telo vníma alergén ako životu nebezpečnú látku a bráni sa tak, že jej snaží zamedziť vstup do organizmu. Preto človeku opuchne sliznica, kýcha a tečie mu z nosa, aby sopeľ vyplavil alergén z tela preč. Kvapkami alergik túto reakciu na niekoľko hodín zruší. Uvoľneným nosom však vdychuje viac alergénu a pri dlhodobom užívaní si človek môže poškodiť sliznicu.

Nosové spreje na predpis majú úplne iný účinok. Bezprostredná úľava je minimálna a účinok väčšinou nastupuje až po 4 až 5 dňoch. Takže mnohí ľudia si povedia, že ten liek im vôbec nezaberá, ešte je to aj kortikoid na predpis, a tak ho prestanú užívať. Ja kladiem veľký dôraz na poučenie ľudí o liečbe, kreslím im rôzne obrázky a vysvetľujem. Niekedy mám pocit, že je to ako hádzanie hrachu o stenu, ale niekedy pacient ešte po rokoch spomína, ako sa drží liečby, ktorú som mu vysvetlil. Takže pri vzdelávaní pacientov netreba strácať nádej.

Ako spoľahlivé sú testy na alergiu? Pamätám si, že pred rokmi som bola na kožných testoch, kde sa alergény vpichnú pod kožu a sleduje sa reakcia organizmu. Stále sa to robí takto?

Niektorí lekári od takýchto testov upúšťajú a spoliehajú sa viac na laboratórne metodiky. Ja patrím do skupiny lekárov, ktorí stále používajú aj klasické kožné testy. Laboratórne sa vyšetrujú špecifické protilátky proti jednotlivým alergénom (špecifické IgE) a novšie sa dajú vyšetriť aj takzvané alergénové komponenty, respektíve molekuly, ktoré môžu byť spoločné pre viaceré alergény.

Pri diagnostike alergie na konkrétny alergén je kľúčové hľadanie korelácie medzi príznakmi a zisteným alergénom. Kladiem veľký dôraz na to, aby sa ľudia snažili o zaznačovanie svojich problémov. Na našej alergiologickej stránke máme elektronický denník, do ktorého si môžu zaznačovať prítomnosť príznakov. Ja potom hľadám koreláciu medzi príznakmi v danom čase a prítomnosťou konkrétnych druhov peľu zaznamenaných peľovým monitoringom. Dôležité je aj miesto pobytu pacienta v danom čase. Pretože ak bol vtedy na rybárskej lodi na Aljaške, tak mi nepomôže informácia o tom, čo bolo v ovzduší v Banskej Bystrici.

Niektoré alergény, ktoré sú v peli rastlín, sa nachádzajú aj v iných zdrojoch alergénov. Môžu ľudia citliví na peľ pociťovať aj nejaké potravinové alergie?

Je to veľmi časté, aj keď problematika potravinových alergií je dnes možno trochu nadsadená. Veľa ľudí si ju zamieňa s intoleranciou, ktorá je však takisto značným problémom. Čo sa týka tej pravej alergie, používame výraz skrížená potravinová alergia. Je charakteristická hlavne pre skupinu brezovitých drevín. Ľudia majú často ťažkosti po jablku, surovej mrkve či kožné problémy pri čistení zemiakov. Takže keď ku mne príde pacient a povie, že má problém s mrkvou a jablkom, automaticky ho testujem na brezu, ktorá má s týmito potravinami spoločné komponenty.

Niektorým peľom sa prakticky nedá vyhnúť a nechodiť celé mesiace do prírody takisto nie je zdravotne prospešné. Čo odporúčate svojim pacientom?

Na prvom mieste odporúčame dôslednú liečbu, čo je veľmi často dosť zanedbávané. Neraz príde človek a povie, že sa mal napriek liečbe zle. Tak sa ho bližšie spýtam, ako lieky užíval, a vysvitne, že ich buď nebral, alebo ich bral len vtedy, keď bolo najhoršie. Zhruba 70 až 80 percent dobre liečených peľových alergikov môže mať kvalitu života, ktorá je veľmi blízka normálu. Mám pacientov, ktorí mi rozprávajú, ako v pohode kosili. Veľmi ich za to nechválim, ale ukazuje to, čo všetko sa dá.

Čo robiť, ak alergikovi rastie pod oknom strom, na ktorý je alergický?

Požiadavky na výrub drevín sú časté. Keď napríklad diagnostikujem alergiu, 90 percent ľudí zareaguje štýlom: „No to je ono, veď ja mám brezu rovno pred oknom.“ Lenže ďalšiu brezu má 50 metrov od okna, ďalšiu 100 a ďalšiu 500 metrov. Breza je domáca drevina, ktorá rastie od Uralu až ďaleko na západ a od Škandinávie až po južné krajiny. Peľ hlavných alergénnych druhov je v podstate všade, nielen v tesnom okolí stromu. Peľové zrnká sa zanášajú vzdušnými prúdmi na vzdialenosť nie desiatky, ale stovky kilometrov, čiže napríklad v Bratislave začína peľovú sezónu peľ z Balkánu niekedy v januári.

Takže strom, ktorý máte bezprostredne pred oknami, sa na vašich ťažkostiach podieľa relatívne málo a jeho výrub situáciu nerieši. Uvoľňuje peľ povedzme tri týždne a v tom období netvorí viac ako 10 percent z peľu, ktorý sa dostane do domácnosti alergika. No celková peľová sezóna daného stromu trvá možno šest týždňov. Videl som práce vykonávajúce analýzu peľu, ktorého zdroj bol v Porúrí v Nemecku a nasledujúci týždeň bol zachytený vo významných množstvách v Poľsku. Takže vyrúbať dané stromy od Porúria až po Poľsko nie je možné ani prospešné. A ten chudák strom pred domom, na ktorý majú mnohí ťažké srdce, je vlastne počas zvyšku peľovej sezóny ich ochrancom. Peľ z iných rastlín z okolia sa naň nalepí, takže pôsobí aj ako filter iných alergénov. Navyše zlepšuje klímu a má rad ďalších prospešných vlastností.

Obracajú sa na vás ľudia často so žiadosťami o odporúčanie na výrub?

Ani nie, lebo mám veľa stabilných pacientov, ktorí moje názory poznajú, a moju filozofiu si sčasti osvojili. Ale pokiaľ viem, tak takáto požiadavka je pomerne častá. Z mojej skúsenosti vyplýva, že väčšinou motivácia vyrúbať nejaký strom nespočíva v alergii. Keď som sa ľudí s takýmito požiadavkami ďalšími doplňujúcimi otázkami pýtal, prečo chcú vyrúb, ukázalo sa, že chceli rozšíriť parkovisko alebo im padalo lístie na balkón. Alergiu využili ako silnejší argument na podporu ich požiadavky.