Rusi mlčia, ako rozryli hroby v Ladomirovej. Na cintoríne vládli, lebo platili

Už sedem mesiacov žije v strachu, že ho obvinia, lebo z vojnového cintorína v Ladomirovej pri Svidníku nechal na jar minulého roka odstrániť problematické betónové obrubníky. Bývalý starosta obce Vladislav Cuper má pritom pocit, že hroby padlých vojakov zneuctili Rusi a nie on.

Keď ruské veľvyslanectvo na Slovensku vlani na jeseň vyvolalo škandál pre vybraté obrubníky, hovorilo o „rúhavom čine“. Generálny prokurátor Maroš Žilinka dal vyšetrovať podozrenia z hanobenia hrobov vojakov, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne. Rovnaké podozrenia však vyvstávajú so samotným vybudovaním obrubníkov v roku 2014, za čím stála ruská ambasáda.

Pri osádzaní tiež rozrývali miesto s hrobmi vojakov a dialo sa to bez väčšej pozornosti slovenských úradov, pretože obnovu cintorína platilo Rusko.

Obrubníky postavili na trávou zarastenom cintoríne od oka, ako sa to hodilo, a nie presne, ako sú vojaci pod zemou pochovaní. To, že sa rozmiestnenie hrobov neskúmalo, potvrdzujú pamiatkari aj ministerstvo vnútra.

Bývalý starosta, ktorého vyšetrujú: Obrubníky išli cez ruky, cez hlavy

„Obrubníky išli cez nebohých, cez ruky, cez hlavy, cez telá. Nekorešpondovali s hrobovými miestami, ktoré tam boli. Otázka znie, kto hanobil hroby?“ pýta sa niekdajší starosta Ladomirovej Cuper, ktorému stále hrozí trestné stíhanie pre odstránenie týchto betónových obrubníkov, čo platili Rusi. Podľa jeho slov nič nezhanobil, obrubníky sa rozpadali a komplikovali údržbu hrobov, napríklad sa okolo nich ťažko kosilo, tak ich dal vybrať.

Polícia nezistila, že by minulý rok na jar došlo k hanobeniu hrobov pri ich odstraňovaní z cintorína, no prípad dodnes nie je uzavretý po zásahu Žilinkovho podriadeného. Generálna prokuratúra odmieta prezradiť, či mu to prikázala.

Ministerstvo obrany vravelo o ruskej informačnej operácii, keď spor okolo cintorína na jeseň strhol obrovskú pozornosť. Žilinka čelil kritike, že naletel ruskej propagande a šíril hoax.

Žilinkov prah citlivosti

„To, že ku skutku došlo, je nepochybné. (…) To je proste fakt. Hoax je niečo vymyslené, niečo nie pravdivé,“ bránil sa generálny prokurátor 17. októbra a trval na tom, že bolo jeho „psou povinnosťou“ dať prípad vyšetrovať.

„Možno mám nižší alebo vyšší prah citlivosti na takéto konania, ale vždy na ne budem reagovať. Vyprosujem si, aby ktokoľvek mňa obviňoval zo zdieľania alebo šírenia neviem akej propagandy,“ rozprával na jeseň Žilinka.

Počas svojho tlačového vyhlásenia 17. októbra generálny prokurátor nijako nespomínal, čo sa mohlo diať na cintoríne v roku 2014 počas komplexnej rekonštrukcie, keď sa museli prvýkrát robiť výkopové práce pre sporné betónové obrubníky. Ich odstránenie z cintorína pritom označoval za hanebné a neakceptovateľné.

Zakopať ich do zeme v roku 2014 nemohlo byť pre ruskú stranu jednoduché. Cintorín v tom čase vyzeral ako lúka, presné umiestnenie hrobov nebolo vidieť, lebo ešte v roku 2001 bola jeho plocha zarovnaná a zatrávnená, čo dokazujú zachované fotografie.

Pamiatkari sa obrubníkom čudujú

Aby sa robotníci vyhli tomu, že obrubníky budú prechádzať aj cez pozostatky pochovaných vojakov, bolo potrebné urobiť pamiatkovo-archeologický výskum, kde sa hroby pod zemou skutočne nachádzajú. V archívoch totiž nie sú dokumenty s presným zameraním hrobov v Ladomirovej.

Výskum sa však podľa Krajského pamiatkového úradu v Prešove nerobil, ohradenia obrubníkmi tak iba naznačovali, kde hroby mohli byť.

„O výskume nemáme vedomosť,“ priznáva v stanovisku aj ministerstvo vnútra, pod ktoré vojnové hroby patria.

To, čo hovorí bývalý starosta Cuper, že obrubníky mohli prechádzať aj cez telá nebožtíkov, pripúšťa aj minuloročná odborná správa k Ladomirovej od prešovského pamiatkového úradu.

„Betónové obruby mohli byť situované buď priamo nad hrobovými jamami, ale pokojne aj na miestach, kde sa podzemné časti hrobov buď nevyskytovali (pôvodné uličky medzi hrobmi), alebo vyskytovali iba čiastočne. Z uvedeného dôvodu možno prezentáciu vojnových hrobov zrealizovanú v roku 2014 za pomoci betónových obrúb považovať výlučne za náznakovú, s určitosťou však nie za autentickú.,“ zhrnul pamiatkar Anton Liška z Krajského pamiatkového úradu v Prešove, ktorý zodpovedá za agendu frontových a lazaretných vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny na území severovýchodného Slovenska.

Rezort vnútra tvrdí, že sa hroby obnovovali „presne podľa náčrtku cintorína“. Pamiatkar Liška v tejto súvislosti píše, že sa vychádzalo z nedatovanej dobovej skice z medzivojnového obdobia, na ktorej nie sú údaje o rozmeroch hrobov ani vzdialenostiach medzi nimi.

„Z uvedeného vyplýva, že obrubníky naznačujúce miesta výskytu vojnových hrobov nezachytávali ich reálne umiestnenie, akým disponovali pred zarovnaním rovov v roku 2001,“ podotýka pamiatkar Liška.

Ruské mlčanie

Na vojnových cintorínoch, vrátane Ladomirovej, by sa nemali podľa pamiatkara používať takéto betónové obrubníky, lebo ich treba zapúšťať do zeme. „Čím dochádza k narušovaniu podzemných častí vojnových hrobov. Nie je vylúčené ani to, že pri takýchto zásahoch môže dôjsť i k narušeniu kostrových ostatkov, keďže vojnové hroby z prvej svetovej vojny bývali zakladané dosť plytko,“ vysvetľuje Liška.

Navyše, takéto obrubníky sú na vojnových hroboch z prvej svetovej vojny na severovýchode Slovenska skôr raritou, pretože sa vytvárali takmer výlučne bez nich. Betón sa takisto používal veľmi výnimočne a ak, tak musel byť vysokej kvality, nie novodobé prefabrikované obrubníky.

Ruskú ambasádu na Slovensku sme kontaktovali, aby vysvetlili, prečo sa rozhodli dať do Ladomirovej obrubníky a na základe čoho vyznačili jednotlivé hrobové miesta. „Nebude žiadna odpoveď,“ povedal do telefónu pracovník veľvyslanectva, keď sme zisťovali, prečo na mail s otázkami stále nereagovali.

V Ladomirovej sú v rozpore s dlhodobo zaužívanými zvyklosťami aj chodníky z roku 2014. Kedysi neexistovalo na vojnovom cintoríne použitie kamenných platní z lomového kameňa zaliatych do betónu. Zvykol sa využívať piesok či riečny kameň.

Ako to mohlo Rusom prejsť?

Ako je možné, že takáto rekonštrukcia v roku 2014 prešla na slovenských úradoch? Lebo ministerstvu vnútra ruský nápad neprekážal a na postoj pamiatkarov sa nepýtali.

Ruská strana mohla obnovu cintorína spraviť podľa vlastnej úvahy, lebo ju platila. Umožnila jej to medzivládna dohoda, ktorú Slovensko uzavrelo s Ruskou federáciou v roku 1995.

Presne túto dohodu ruské veľvyslanectvo pripomínalo Slovensku vlani v septembri, keď vyšlo najavo odstránenie obrubníkov. V statuse o „bagrom zničených hroboch“ v Ladomirovej zverejnili: „Veľvyslanectvo dôrazne odsudzuje tento rúhavý čin, ktorý je vo väčšine civilizovaných krajín trestným činom, a vyzýva slovenskú stranu, aby dôsledne dodržiavala ustanovenia medzivládnej dohody z roku 1995 o hroboch padlých vojakov a civilných obetí vojny.“

Slovensku poslali aj diplomatickú nótu.

Ministerstvo vnútra uviedlo, že k rekonštrukcii v roku 2014 nevydalo nijaké rozhodnutie podľa zákona o vojnových hroboch, lebo išlo o iniciatívu ruského ministerstva obrany. Ruská strana využila bod medzivládnej dohody, ktorý im umožnil „podľa vlastnej úvahy a na vlastné náklady vykonávať práce na vojnových hroboch“.

Ak by nešli na opravu ruské peniaze, pamiatkari by mali šancu obrubníky zastaviť. Podľa slovenských zákonov je potrebné najprv získať pečiatky od všetkých dotknutých úradov, až potom môžu na vojnový cintorín prísť stavebníci.

Krajský pamiatkový úrad v Prešove v stanovisku tvrdí, že akákoľvek stavebná činnosť, vrátane úprav spojených s osadením betónových obrubníkov na vojnovom cintoríne, môže byť povolená až po tom, ako sa k tomu vyjadria oni. Po preverení spisu k Ladomirovej potvrdili, že sa to v prípade rekonštrukcie z roku 2014 nestalo.

Cuper si myslí, že ak pri budovaní obrubníkov nebolo vydané rozhodnutie ministerstva vnútra a nebolo ani stavebné konanie, tak sa tam nesmeli dávať. „Hovorím, je to čierna stavba.“

Ministerstvo vnútra to odmieta. V stanovisku poukazuje, že sa touto rekonštrukciou zaoberali ministerskí úradníci v rámci zasadnutia Spoločnej slovensko-ruskej medzivládnej komisie pre starostlivosť o vojnové hroby, kde Rusom obrubníky odobrili, a to stačilo.

„Obe strany sa dohodli na tom, že ruská strana na vlastné náklady vybuduje betónovo-prefabrikátové obrubníky vojenskému cintorínu vo východoslovenskej obci Ladomirová,“ uviedol tlačový odbor ministerstva vnútra. Zhrňme si to, ministerstvu teda neprekážalo, že nebude výskum a že obrubníky na takýchto cintorínoch na severe Slovenska neboli vôbec obvyklé.

A to pritom nejde o cintorín len ruských vojakov, ako vlani na jeseň presviedčali ruská ambasáda a generálny prokurátor Žilinka napriek odborným stanoviskám historikov, že sú na ňom pochovaní aj vojaci rakúsko-uhorskej armády.

Keď na ministerstve v roku 2014 prikývli rekonštrukcii podľa ruských predstáv, pri moci bola jednofarebná vláda Smeru, ministrom vnútra bol Robert Kaliňák zo Smeru a starostom Ladomirovej Ladislav Bojčík, ktorý Rusov vlani upozornil na údajné zničenie hrobov vojakov, lebo jeho nástupca Cuper nechal obrubníky z cintorína odstrániť.

Chytila sa toho aj proruská skupina Brat za brata, len čo na Facebook v septembri zavesila status, že „hroby zosnulých vojakov boli pobúrané“ na príkaz starostu Cupera, začali mu vo veľkom chodiť vyhrážky, hrozili mu aj smrťou. Polícia prípad ďalej vyšetruje.

Generálny prokurátor si na jeseň zvolal médiá k Ladomirovej a do televíznej kamery ukazoval tri fotografie cintorína, ktorými obhajoval svoj postup dať prípad prešetriť. Nijaký obrázok, ako to tam vyzeralo v roku 2014 pri osádzaní obrubníkov do zeme, za čo zodpovedala ruská strana, neukázal.

Ako prvú prezentoval fotografiu z roku 2014, na ktorej už boli dokončené obrubníky, a Rusi sa ňou zvyknú chváliť, že to boli práve oni, ktorí takto vynovili spustnutý cintorín na východe Slovenska. Druhá fotka bola z roku 2022 po odstránení obrubníkov a tretia z momentu, keď boli zo zeme odstránené prefabrikáty pozhŕňané pred ich odvezením.

Žilinka o vlčej tme

„Kto si pozrie tie obrázky, ako vyzeral cintorín v 2014, v 2022 a ako vyzeral potom, ako boli vybraté obrubníky, tak buď mám vlčiu tmu ja, alebo tí, ktorí tvrdia, že tam k ničomu neprišlo,“ vravel Žilinka 17. októbra. Mesiac po tom, čo zverejnil kontroverzný status na Facebooku o Ladomirovej.

V prípade vybratých obrubníkov bol Cuper na polícii dvakrát vypovedať ešte vlani. Po zdokumentovaní prípadu, ale aj vypočutí pamiatkarov či historikov chcel policajný vyšetrovateľ prípad ukončiť a postúpiť okresnému úradu na doriešenie prípadného priestupku.

V Ladomirovej sa podľa vyšetrovateľa nič trestné nestalo, podľa jeho zistení mohol byť porušený zákon o vojnových hroboch, konkrétne povinnosť obce upravovať vojnové hroby, až keď na to dostane písomný súhlas ministerstva vnútra. Za takýto prehrešok podľa zákona môže okresný úrad dať pokutu obci do 16 596 eur.

Už na jeseň vtedajší starosta Ladomirovej, súčasný obecný poslanec Cuper priznal, že písomný súhlas ministerstva na odstránenie obrubníkov nemal, na vnútro vraj iba telefonoval. Toto považuje za svoju jedinú chybu.

Odstavený prokurátor, prípad je už v Prešove

Okresná prokuratúra vo Svidníku, ktorá je Žilinkovi podriadená, so závermi policajta však nesúhlasila a v decembri prikázala vo vyšetrovaní pokračovať.

Zisťovali sme preto, či generálna prokuratúra pod vedením Žilinku nejako zasiahla do prípadu a dala pokyn svidníckemu prokurátorovi. Generálny prokurátor k tomu odmieta čokoľvek povedať.

„V trestnej veci v súčasnej dobe prebieha prípravné konanie, ktoré je neverejné. Preto nie je možné v tejto fáze poskytnúť viac informácií,“ odpísala Žilinkova hovorkyňa Zuzana Drobová.

Rovnaká odpoveď prišla aj od hovorcu prešovskej krajskej prokuratúry Mariána Spišáka, keď sme k tomu oslovili svidníckeho prokurátora.

Svidníckeho prokurátora už medzičasom z prípadu odstavili. Žilinkov podriadený, krajský prokurátor v Prešove Pavol Matija 31. januára rozhodol, že už nebude kauzu dozorovať a dal ju prokurátorovi prešovskej krajskej prokuratúry. Jeho meno odmietajú zverejniť s odôvodnením, že „medzi základné práva prokurátora patrí aj právo na primerané utajenie údajov o svojej osobe“. Bežne sa pritom informuje, ktorí prokurátori dozorujú aj najzávažnejšie kauzy.

Prečo prípad vzali Svidníku? V marci odmietli, že by to bolo pre nespokojnosť, ako sa vyšetrovanie prípadu vyvíjalo. Hovorili, že na Okresnej prokuratúre Svidník je málo prokurátorov a sú pracovne vyťažení.

Prokurátor v Prešove dodnes vedie trestné stíhanie pre podozrenie z hanobenia miesta posledného odpočinku, za čo hrozí väzenie od šiestich mesiacov do päť rokov.

„Budem viesť všetky kroky k tomu, aby som sa vyhol trestnému stíhaniu a aby pravda vyšla najavo, skutočne som žiadne hrobové miesta nezničil. Všetko sme robili podľa najlepšieho vedomia a svedomia,“ konštatuje bývalý starosta obce Cuper.

Cintorín v Ladomirovej je už viac chránený pred neprimeranými zásahmi, v polovici novembra ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Zjavne by potreboval opraviť. Do kaplnky zateká a ktosi vyvrátil informačnú tabuľu. V nelichotivom stave sú aj vymurované stĺpy. O oprave však nik nechce hovoriť, čaká sa na ukončenie vyšetrovania.