Správy vybral a komentoval Filip Obradovič
1. Pellegrini v totálnej panike
Niekdajší diplomat Peter Kmec v pondelok odstúpil zo svojej straníckej funkcie zahraničnopolitického tajomníka Hlasu, pretože sa jeho strana zľakla jedného zmanipulovaného videa z dielne mládežníkov Smeru.
Kmec a Peter Pellegrini obetovali vlastnú dôstojnosť len preto, aby účelovo zostrihané video z diskusie o zahraničnej politike nemohol Smer využívať na svoju kampaň. Jeho obsah totiž podsúva, že sa Kmec prihlásil k vláde Hlasu, SaS a Progresívneho Slovenska, hoci to nie je pravda.
Peter Pellegrini na Kmecovu rezignáciu reagoval statusom, že zahraničná politika strany je „jasná a nemenná“ a „na prvom mieste musia byť slovenské národné záujmy a suverénna proslovenská politika“. Dodal, že je im v Hlase jasné, že „o budúcej vláde rozhodnú výlučne ľudia vo voľbách“.
V Smere si ešte teraz z toho šoku pretierajú oči – ak dlhoročného diplomata zostrelila mládežníčka zo Súmračnej, v Hlase muselo zo strachu pred rozbehnutým Ficom dôjsť k veľkej havárii zdravého úsudku.
Cvak, cvak. Zostrihané video pochádza z diskusie, ktorú 12. apríla v Trnave organizoval Wetzlerov inštitút a moderoval politológ Jozef Lenč. Okrem Kmeca sa jej zúčastnili poslanci Juraj Krúpa z SaS a Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska.
Pôvodne mal prísť debatovať aj predseda zahraničného výboru Marián Kéry zo Smeru, napokon kvôli Krúpovi svoju účasť zrušil. Diskusia sa nestreamovala, ale bola verejná, mohol na ňu prísť ktokoľvek. Zúčastnila sa jej aj samotná Zuzana Plevíková, ktorá si video nahrala, zostrihala a okomentovala.
Kmec napríklad v zostrihanom videu hovorí, že „všetky snahy o hľadanie alternatív (voči ukotveniu v západných štruktúrach) je samovražda pre Slovensko“, tvrdí, že „suverénna politika v čase globalizácie už neexistuje“, „žiadna krajina nie je suverénna“ a priznáva, že súhlasí s Jurajom Krúpom, „že pre Rusko je Slovensko dôležité iba vtedy, ak hráme úlohu užitočného idiota na rozbíjanie jednoty Európskej únie alebo NATO“.
Na záver videa Kmec priznáva, že v názore na zahraničnú politiku sa spolu s Krúpom a Valáškom zhodujú na 95 percent.
To stačilo mládežníčke Smeru na to, aby svoje video uzatvorila slovami, že „ak pôjdete voliť Hlas, tak volíte koalíciu Hlas, SaS a Progresívne Slovensko“.
Ako vyzerá smrť z oplašenia. Bez ohľadu na to, že zostrihaného videa sa automaticky chytila dezinformačná scéna v službách Smeru a Republiky a video mohlo spôsobiť napätie i v štruktúrach samotného Hlasu, Peter Pellegrini si vybral ten najhorší možný spôsob reakcie.
Namiesto toho, aby sa správal ako suverénny predseda suverénnej strany, ktorý si z princípu nenechá skákať po hlave od svojho konkurenta, koná ako vyplašený zajac, ktorý kdesi v diaľke započuje bu-bu.
Do vnútra strany malo prísť vysvetlenie, navonok sebavedomý výsmech Smeru. Stiahnutím svojho experta po videu mládežníčky však neurobili ani jedno, ani druhé, zato dali váhu výhradám Smeru a zachovali sa ako nesvojprávni.
Toto nemá ako zabrať na žiadneho voliča – ten povedzme inklinujúci k Rusku si tak či tak vyberie suverénny hlučný Smer a tomu druhému sa od tej neprehliadnuteľnej paniky Hlasu zastavuje rozum.
Takto nevyzerá útok na volebné víťazstvo, ale bezmyšlienkovitá obrana desiatich percent. A možno ani to nie.
2. Spravodlivé percentá pre Hegera
Viac ako mesiac po odchode z OĽaNO a predstavení novej strany Demokrati popularita Eduarda Hegera padá.
V nedeľu zverejnený prieskum agentúry Focus pre reláciu Na telo televízie Markíza ukazuje prepad premiérovej dôveryhodnosti oproti novembru o štyri percentuálne body na 22 percent. Okrem Jaroslava Naďa nižšiu dôveru majú aj jeho ministri a noví spolustraníci Rastislav Káčer, Karel Hirman či Ján Budaj.
Priaznivo nevyzerajú ani preferencie Demokratov, ktoré sa od 7. marca, čo ohlásili nástup, motajú pri štyroch, v tom lepšom prípade do piatich percent.
Takmer pol roka do volieb z toho nemožno vyvodzovať definitívne závery. Zároveň však platí, že Heger a jeho Demokrati zatiaľ nepresvedčili.
Spreneveril sa funkcii. Eduard Heger spolu s Jaroslavom Naďom tvrdia, že odišli z OĽaNO, pretože sa vzdialili od myšlienkového a hodnotového sveta Igora Matoviča. Ibaže, a to sme tu písali opakovane, tri roky pri ňom lojálne stáli.
Ešte minulý rok Heger chodil presviedčať poslancov OĽaNO, aby schválili Matovičových 200 eur na dieťa spolu s fašistami. Potom dva letné mesiace bagatelizoval požiadavku SaS na odchod Matoviča z vlády, čo skončilo odchodom sulíkovcov do opozície.
Dôsledkom bola menšinová vláda a presunutie moci do parlamentu, kde má hlavné slovo Boris Kollár. Vrchol prišiel v decembri, keď mu kvôli Matovičovi parlament vyslovil nedôveru.
Dnes poverený premiér sa v zásadných momentoch spreneveril vlastnej funkcii. Najprv, keď si kvôli jednému človeku nechal rozbiť vlastnú vládu, a potom, keď sa k realite nepostavil ako zodpovedný človek, ale ako sebecký prospechár.
Namiesto toho, aby vyviedol krajinu čo najskôr z politickej krízy, dal prednosť osobných záujmom – najprv zháňal bájnych 76 hlasov a potom sám inicioval termín predčasných volieb na september, aby mal čas na vybudovanie vlastnej strany.
Pomoc Ukrajine nestačí. Heger v otázke pomoci Ukrajine koná správne, ale ako potvrdzujú aj prieskumy, je to málo. Hovorí o reformách spojených s plánom obnovy, ale tie ľudia necítia.
Vidia Bory namiesto Rázsoch, nekonečný chaos sprevádzaný hlasovaním v parlamente, drahotu v potravinách a predsedu vlády ovešaného ďalšími funkciami, ktorý okrem prozápadného postoja a zjavne kompetentného ministra obrany neponúka nič navyše.
Od začiatku bolo zrejmé, že Demokrati cielia na voličov, ktorí odmietajú spôsoby Igora Matoviča. Ibaže v rovnakom priestore sa tlačia etablované strany, ktoré nenesú priamu zodpovednosť za mizerný stav politiky a vládnutia.
Toto sme vedeli, nič sa za ten mesiac nezmenilo, existencia samostatnej Hegerovej strany nedávala zmysel pri jej ohlásení a nedáva veľký zmysel ani dnes.
Iste, je možné, že Heger ešte pochopí, že chodiť do práce na úrad vlády nestačí a je potrebné rozbehnúť reálnu kampaň. Takisto je možné, že mu to napokon dostatočné množstvo voličov uverí a napokon uspeje. Ale to neznamená, že si ten úspech aj zaslúži.
3. Milanová prekvapila
Ministerka kultúry Natália Milanová sa rozhodla od 1. mája vymenovať do funkcie generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku, ktorého z toho istého postu odvolala 24. októbra minulého roka.
Milanová svoje rozhodnutie konkrétnejšie nezdôvodnila, oprela ho len o jednohlasné odporúčanie poradnej komisie po verejnom vypočutí štvorice kandidátov.
Ministerka prekvapila Drličku, ale i jeho protikandidáta Borisa Ažaltoviča, bývalého štátneho tajomníka u Milana Krajniaka na ministerstve práce, ktorému podľa jeho slov pred dvoma týždňami ponúkla miesto generálneho riaditeľa SND.
Milanová nebola zákonom viazaná odporúčaním poradnej komisie, okrem opätovného vymenovania Drličku si mohla vybrať niekoho zo zostávajúcej trojice kandidátov – promotéra Borisa Ažaltoviča podporovaného Sme rodina alebo dirigentov Miloslava Oswalda či Norberta Baxu. Takisto mohla vymenovať priamo niekoho iného, prípadne nevymenovať nikoho a rozhodnutie nechať na svojho nástupcu po voľbách.
Drlička ponúkol svoju demisiu vlani po vystúpení na októbrovej panelovej diskusii Opera Europe v Budapešti, kde v angličtine poznamenal na adresu politikov, že „nanešťastie ešte stále dýchajú“.
Videozáznam sa dostal k poslancom mediálneho parlamentného výboru, ktorí Drličku kritizovali a vyzvali ministerku kultúry, aby reagovala. Milanová ním ponúknutú demisiu následne prijala.
Nevieme, čo je pravdy na Ažaltovičových slovách, že miesto riaditeľa pred dvoma týždňami ponúkla jemu. Je zrejmé, že Sme rodina mala záujem obsadiť Slovenské národné divadlo svojím človekom i že vyvíjala politický tlak, aby to dosiahla.
Ak sa tak nestalo, môže to znamenať, že Boris Kollár netlačil na pílu príliš, prípadne, že ministerka (po dohode s premiérom Eduardom Hegerom) sa pol roka pred voľbami už odmietla podriadiť a dala na odporúčanie odbornej komisie.
Nevieme. Ale výsledok sa počíta.
Jednou vetou:
4. Vláda schválila zákaz dovozu niektorých potravinárskych produktov z Ukrajiny, fungovať má od stredy 19. apríla, ich tranzit do tretích krajín obmedzovať nebude.
5. Väčšina ľudí na Slovensku nechce prísne podmienky pre potraty, výnimkou sú voliči KDH, podľa prieskumu projektu Reviv EU si 44 percent ľudí myslí, že potraty by mali byť legálne vo všetkých prípadoch, 35 percent zastáva názor, že vo väčšine prípadov.
6. Všetkých 13 slovenských stíhačiek MiG-29 je už na Ukrajine, potvrdilo ministerstvo obrany, prvými štyrmi stíhačkami v marci odleteli ukrajinskí piloti, ďalších deväť kusov previezli po zemi.
7. Andrej Danko na súde priznal stretnutia s Martinom Kvietikom, no odmieta korupciu a nevedel si ani spomenúť, kde sa stretávali. Exministerka Gabriela Matečná priznala, že jej Kvietik radil, no nemal vraj žiaden vplyv.
9. Miroslav Bödör už nebude oficiálnym majiteľom firmy Bonul, ktorá za vlád Smeru získavala mnoho bezpečnostných štátnych zákaziek, novým majiteľom sa podľa tlačovej správy firmy stala česká AMSCH Group, ktorú ovláda Michael Schnabl.
10. Spoločnosť SpaceX zrušila pondelkový štart rakety Starship pre problémy s tlakovým systémom nosnej rakety. Ďalší pokus by mal byť v najbližších dňoch. Ide o vôbec najväčšiu, najťažšiu a najsilnejšiu raketu, akú ľudstvo vyrobilo.
Zaujímavé články:
Rozhodnutie je na samotnom Kažimírovi a nikto ho na stoličke nedrží hlavňou nabitého makarova pri spánku. Keď však politici na čele s premiérom začnú rozprávať, že dôvodom odstúpenia má byť kriminálna činnosť, znamená to, že ju guvernér odstúpením nepriamo potvrdí. Čiže to neurobí.
Peter Tkačenko o Kažimírovi (sme.sk)
Citát:
Peter Kmec po demisii na zahraničnopolitického tajomníka Hlasu
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Dávny kamarát so sklonmi k trudnomyseľnosti si zvykol občas povzdychnúť: Načo sú mi nohy, keď nemám kam ísť.
Peter Pellegrini, v neustálej defenzíve bezradne hľadajúci tému, by si mohol vzdychnúť: Načo mi je Hlas, keď nemám čo povedať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Denník N
Filip Obradovič










































