Covid mi napadol nervy, budila som sa v bolestiach. Najlepšia Slovenka musí popri basketbale veľa odpočívať
Najlepšia slovenská basketbalistka Barbora Wrzesiński po dvoch sezónach končí v USK Praha pod vedením Natálie Hejkovej a vracia sa do poľskej Gdyne.
Záver nedeľňajšieho euroligového zápasu o bronz sledovala len z lavičky. „Tam sú vždy väčšie nervy ako na palubovke, kde zo mňa opadá stres,“ hovorila už v útrobách pražskej športovej haly Královka.
Na ihrisko ju trénerka Natália Hejková vôbec neposlala, USK Praha prehral doma s talianskym Schiom 56:59 a obsadil 4. miesto.
Za stavu 56:56 malo Schio po oddychovom čase päť sekúnd na rozhodujúci útok, ale hráčky USK výbornou obranou získali loptu a chystali sa vyraziť do protiútoku, lenže domácu hráčku zastavila hosťujúca tak tvrdo, že spadla na zem, a dokonca sa rukou smerom k pražskej lavičke ospravedlňovala za svoj nešetrný zákrok.
Ani jedna z troch rozhodkýň však na prekvapenie mnohých nepískla faul. Hra pokračovala, lopta sa dostala do rúk Litovčanke v službách Schia, ktorá málo vídanou trojkou o dosku rozhodla. Bola to jej vôbec prvá vystrelená trojbodová strela v ročníku.
„Fakt sme mali smolu v poslednej sekunde. Mysleli sme si, že keď sme získali loptu, bude to už naše a budeme mať šancu dať kôš alebo zostane remíza 56:56 a v predĺžení to môžeme zvrátiť. Namiesto toho sme dostali trojku. Bohužiaľ, aj taký je šport. Myslím si, že sme mali aj tak úspešnú sezónu. Dostali sme sa do Final Four, aj keď nám to v ňom v domácom prostredí nevyšlo,“ hodnotila Wrzesiński.
Ešte ako Bálintová prišla do Prahy v lete 2021 na dve sezóny po vydarenom pôsobení v poľskej Gdyni. Za tri roky sa tam vypracovala na solídnu európsku rozohrávačku.
S USK v Eurolige dvakrát postúpila na záverečný turnaj Final Four (minulý rok sa uskutočnil v Istanbule), ale ona sama nastupovala v tejto sezóne v najlepšej klubovej súťaži len sporadicky. Za celý euroligový ročník odohrala iba 80 minút, dala 7 bodov a mala 11 asistencií.
Ťažkosti po covide v euroligovej bubline
„Vedela som, že idem do klubu, ktorý patrí k európskej špičke, takže so svojou úlohou som bola stotožnená. Nie je to jednoduché, lebo každá hráčka chce byť čo najviac na ihrisku, ale keď dostanem šancu, musím byť pripravená. Pri každej príležitosti na palubovke som sa snažila tímu čo najviac pomôcť.“
Vlani v decembri si zranila lýtko a bola mimo hry vyše dva mesiace. Oveľa dlhšie sa však vyrovnávala s následkami covidu, ktorý dostala ešte pred troma rokmi v euroligovej „bubline“.
„Pri športe a výkone ma to už vôbec neobmedzuje, ale v životospráve som musela spraviť úpravy, aby som vedela fungovať bez ťažkostí,“ vysvetľuje.
„Covid mi napadol nervovú sústavu, konkrétne
