Kto vztýči víťaznú zástavu na východnej hranici Slovenska?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Každý deň svetové médiá diskutujú, kto vyhrá vojnu na Ukrajine. Otázkou však je, čo znamená víťazstvo?

Ak máme na mysli vojenské víťazstvo, potom je napríklad nespochybniteľné, že Sovietsky zväz vztýčil svoju zástavu a umiestnil vojská v Berlíne v roku 1945. Podobne v tom istom roku vztýčili zástavu a umiestnili vojská v Japonsku aj Spojené štáty americké. Japonsku aj Nemecku však trvalo len osem rokov, kým sa ich ekonomika vrátila na predvojnovú úroveň. Aj vďaka tomu, že USA v týchto krajinách presadili sériu rozsiahlych politických a trhových reforiem.

Nemecko i Japonsko z vojenskej porážky dlhodobo profitovali. Zbavili sa totalitných ideológií a fantazmagórií o svetovláde. Namiesto štátom dirigovanej ekonomiky zameranej na územnú expanziu a vojenskú výrobu nastúpilo trhové hospodárstvo so silnými sociálnymi prvkami orientované na spotrebiteľov. Šesťdesiate roky minulého storočia boli už v Nemecku i Japonsku v znamení hospodárskeho zázraku a všeobecnej prosperity.

Príbeh Sovietskeho zväzu ako hlavného vojenského víťaza vojny bol zásadne iný. Poznačený nízkou efektívnosťou hospodárstva a pretrvávajúcim nedostatkom takmer všetkého. Vtedajší Sovietsky zväz sa navyše pustil do nezmyselnej a vyčerpávajúcej súťaže v budovaní vojenskej moci s USA. Pri súmraku socializmu v 80. rokoch už nikto nepochyboval, že „vztýčiť zástavu“ a vyhrať mier a blahobyt nie je to isté.

Povojnová prosperita Nemecka a Japonska bola okrem trhových reforiem výrazne podporená populačným rozmachom. Napokon, rozvíjať ekonomiku bez ľudí nie je možné. Sú to najmä mladí ľudia, ktorí sú hlavným motorom ekonomiky. Kupujú si bývanie, autá či spotrebné výrobky. Starí už toľko nepotrebujú. Ako na tom sú a budú Ukrajina a Rusko?

Zlá prognóza pre Ukrajinu

Európska komisia vydala v marci populačnú prognózu Ukrajiny. Prognóza najprv zhŕňa kľúčové minulé trendy a modeluje scenáre budúceho vývoja. Na konci 60. rokov mala Ukrajina 47 miliónov obyvateľov. Jej populácia kulminovala v roku 1994 na úrovni necelých 52 miliónov. Potom nastali roky politického a ekonomického rozvratu. Krajine vládli oligarchovia a neschopní politici. Občania Ukrajiny (vrátane rusky hovoriacich) hlasovali nohami a masovo emigrovali. V roku 2020 žilo za hranicami šesť miliónov Ukrajincov, z toho vyše polovica v Rusku.

Zlá ekonomická a politická situácia, prirodzene, nepriala pôrodnosti, ktorá v roku 2021 klesla na 1,2 dieťaťa na ženu v plodnom veku. To je jedna z najnižších úrovní v Európe. Do roku 2022 klesla populácia Ukrajiny na 43 miliónov – hlboko pod úrovňou roka 1970. Emigrovali, prirodzene, mladí ľudia. Ukrajinská populácia sa preto nielen scvrkla, ale hlavne zostarla. Z hľadiska dlhodobej perspektívy rozvoja krajiny môžeme povedať, že ukrajinské vládnuce elity prehrali vojnu o svoju krajinu už v 90. rokoch.

Ruská invázia otvorila demografickú priepasť naplno. Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov bolo v decembri 2022 v Európe registrovaných 7,8 milióna utečencov z územia Ukrajiny. Z toho 2,8 milióna v Rusku, 1,5 milióna v Poľsku a milión v Nemecku. Aj v tomto prípade platí, že utekajú najmä mladí ľudia a zvlášť ženy s deťmi. Priemerný vek utečencov je 29,4 roka.

Koľko utečencov sa vráti po vojne na Ukrajinu? To závisí od toho, ako dlho bude vojna trvať a v akom stave bude ukrajinské hospodárstvo. Vo všeobecnosti sa najviac chcú vrátiť čerství migranti. Keď je migrant v zahraničí pár mesiacov, akceptuje hocijakú prácu a podnájom. Neskôr chce mať vyšší príjem, vlastné bývanie a dobrú školu pre deti. Po pár rokoch je už šanca na návrat nízka.

Prognóza Európskej komisie pracuje s piatimi scenármi. Prvý (optimistický) ráta s koncom vojny už tento rok a s rýchlym návratom 80 percent migrantov. Piaty (najhorší) scenár predpokladá vojnu v trvaní päť rokov a následný návrat 35 percent migrantov po piatich a 75 percent migrantov po 30 rokoch. Najlepší scenár hovorí, že počet obyvateľov Ukrajiny klesne zo 43 na 39,3 milióna v roku 2027 a 34,4 milióna v roku 2052. Najhorší scenár hovorí o poklese na 35,4 milióna obyvateľov v roku 2027 a 29,9 milióna v roku 2052. Vo všetkých prípadoch nie je hlavným problémom to, že ukrajinská populácia sa výrazne zmenší, ale to, že výrazne zostarne.

Rusko by potrebovalo milión migrantov ročne

A čo druhý hráč? Populácia na území dnešnej Ruskej federácie klesla zo 148 miliónov v roku 1990 na 143 miliónov v rokoch 2005 – 2010, aby potom stúpla na odhadovaných 145 miliónov pred začatím vojny. Získať relevantné demografické údaje zo súčasného Ruska nie je jednoduché. Nedávno však demografi z moskovskej vysokej školy ekonomickej publikovali populačnú prognózu Ruska.

Ruské obyvateľstvo vykazuje nevšednú kombináciu vysokej úrovne vzdelanosti s veľmi krátkym časom dožitia, najmä u mužov. Priemerný ruský muž sa dožíva 66,5 roka. O štyri roky menej ako v Bangladéši a o 16 rokov menej ako v Japonsku. Na vine sú okrem (nezvládnutej) pandémie koronavírusu najmä alkoholizmus a fajčenie.

Silnou stránkou Ruska bola imigrácia, najmä z bývalých stredoázijských a kaukazských republík Sovietskeho zväzu. Pre Putina bola veľkosť populácie synonymom budúcej sily štátu. Presadil pragmatické liberálne imigračné politiky. A tie fungovali. Približne štvrťmilión migrantov ročne pomáhal aspoň zmierniť zmenšovanie a starnutie ruskej populácie. V roku 2022 však malo Rusko zisk z migrácie už len 62-tisíc ľudí, kým úmrtia prevýšili pôrody o takmer 600-tisíc ľudí.

Rusko by potrebovalo získať z migrácie počas nasledujúceho desaťročia asi milión ľudí ročne, aby vykompenzovalo efekt nízkej pôrodnosti, vysokej úmrtnosti a rýchleho starnutia populácie. Podľa rôznych variantov prognózy klesne obyvateľstvo Ruska do roku 2030 na 140 – 143 miliónov. V prognóze však nie sú započítané straty ruských vojakov na fronte ani počty mladých Rusov, ktorí pred povolávacím rozkazom utiekli do zahraničia.

Vojna na Ukrajine zasiahne ruský populačný vývoj skôr nepriamo. Ruská ekonomika zďaleka nie je taká výkonná, ako sú ekonomiky USA či Nemecka. Obrovské náklady na vojnu preto zaťažia Rusko proporcionálne viac. Obavy z povolávacích rozkazov a pokles životnej úrovne sa prejavia odkladaním pôrodnosti, emigráciou mladých a vzdelaných ľudí a spomalením imigrácie do Ruska. Údaje za rok 2022 naznačujú, že plány na vysoké imigračné zisky už nebudú reálne.

Suma sumárum, Rusko utrpí omnoho menší demografický úder ako jeho obeť Ukrajina, no vojna urýchli proces starnutia a zmenšovania jeho obyvateľstva. A prípadné dobytie Donbasu či celej Ukrajiny tento problém ešte zhorší. Ktokoľvek „vztýči zástavu“, bude tam vládnuť najmä ľuďom vo veku 50+. A bude riešiť problém elementárnej udržateľnosti krajiny a jej ekonomiky. V rusko-ukrajinskej vojne v konečnom dôsledku prehrajú obe strany.

Víťazom bude Čína, trochu Nemecko a Poľsko

Budú aj nejakí víťazi? Určite Čína. Rusko sa voči nej dostáva do čoraz ponižujúcejšej roly. Výmenou za politickú a materiálnu podporu musí dodávať Číne ropu a iné suroviny s výraznou zľavou. Taktiež bude musieť podporiť všetky globálne ambície Číny, či sa mu to bude hodiť, alebo nie. Čiastkovými víťazmi budú aj Poľsko a Nemecko, ktoré získajú mladú a vzdelanú pracovnú silu.

Nám, samozrejme, nemôže byť jedno, kto vztýči vlajku na našich východných hraniciach. Fašistické Nemecko a militaristické Japonsko boli kedysi hlavnými hrozbami pre mier a prosperitu sveta. Nevedeli sme si predstaviť, že tieto dve krajiny budú raz patriť medzi základné kamene moderného svetového poriadku. Dnes jasne vidíme, že veľkosť krajiny sa nemeria štvorcovými kilometrami, ale vyspelou ekonomikou a kvalitou života.

Potrebujeme, aby do tohto poriadku raz patrilo aj demokratické a prosperujúce Rusko 21. storočia. Nebude to však možné, kým mu bude vládnuť starý muž hľadiaci do zažltnutých máp sovietskeho impéria.