Za vojnu podľa neho môže aj Ukrajina. Nový brazílsky prezident sa zbližuje s Ruskom a Čínou
Píšu Moriah Balingitová a Meaghan Tobinová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva toho počas prvých mesiacov v úrade stihol veľa. Odmietol sa pripojiť k americkému prezidentovi Bidenovi pri odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu, dovolil iránskym vojnovým lodiam zakotviť v Riu de Janeiro a poslal svojho vysokopostaveného poradcu na stretnutie s venezuelským lídrom Nicolásom Madurom.
V uplynulom týždni Lula absolvoval trojdňovú cestu do Číny so záverom v Pekingu. Ešte pred ním vyrazilo do Číny viac než 200 brazílskych obchodných lídrov, aby uzavreli čo najviac dohôd, ktoré priblížia Brazíliu k jej najväčšiemu obchodnému partnerovi.
Všetko sa to deje v čase, keď sú vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom čoraz viac napäté. Súčasťou Lulovho programu v Číne bola aj návšteva šanghajskej pobočky spoločnosti Huawei – telekomunikačného giganta, na ktorého sa vzťahujú americké sankcie.
V Pekingu sa Lula stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý presadzuje zvrátenie súčasného medzinárodného poriadku pod vedením USA a snaží sa z Číny urobiť najsilnejšieho diplomatického hráča. Brazília medzičasom pomáha Číne zvyšovať hodnotu tamojšej meny – jüanu.
Lulovo vlaňajšie volebné víťazstvo nad Jairom Bolsonarom – bývalým vojenským dôstojníkom obdivujúcim diktatúru, ktorý sa pridal k Donaldovi Trumpovi a globálnej pravici – prinieslo optimizmus, že najľudnatejšia krajina Latinskej Ameriky by mohla byť partnerom pri presadzovaní demokratických noriem na západnej pologuli aj mimo nej.
Brazília chce reformovať svet
Namiesto toho však Lula svetu pripomína svoj vlastný prístup k zahraničnej politike, ktorý uplatňoval už počas svojho prvého funkčného obdobia. Uprednostňuje
