Za vojnu podľa neho môže aj Ukrajina. Nový brazílsky prezident sa zbližuje s Ruskom a Čínou

Píšu Moriah Balingitová a Meaghan Tobinová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva toho počas prvých mesiacov v úrade stihol veľa. Odmietol sa pripojiť k americkému prezidentovi Bidenovi pri odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu, dovolil iránskym vojnovým lodiam zakotviť v Riu de Janeiro a poslal svojho vysokopostaveného poradcu na stretnutie s venezuelským lídrom Nicolásom Madurom.

V uplynulom týždni Lula absolvoval trojdňovú cestu do Číny so záverom v Pekingu. Ešte pred ním vyrazilo do Číny viac než 200 brazílskych obchodných lídrov, aby uzavreli čo najviac dohôd, ktoré priblížia Brazíliu k jej najväčšiemu obchodnému partnerovi.

Všetko sa to deje v čase, keď sú vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom čoraz viac napäté. Súčasťou Lulovho programu v Číne bola aj návšteva šanghajskej pobočky spoločnosti Huawei – telekomunikačného giganta, na ktorého sa vzťahujú americké sankcie.

V Pekingu sa Lula stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorý presadzuje zvrátenie súčasného medzinárodného poriadku pod vedením USA a snaží sa z Číny urobiť najsilnejšieho diplomatického hráča. Brazília medzičasom pomáha Číne zvyšovať hodnotu tamojšej meny – jüanu.

Lulovo vlaňajšie volebné víťazstvo nad Jairom Bolsonarom – bývalým vojenským dôstojníkom obdivujúcim diktatúru, ktorý sa pridal k Donaldovi Trumpovi a globálnej pravici – prinieslo optimizmus, že najľudnatejšia krajina Latinskej Ameriky by mohla byť partnerom pri presadzovaní demokratických noriem na západnej pologuli aj mimo nej.

Brazília chce reformovať svet

Namiesto toho však Lula svetu pripomína svoj vlastný prístup k zahraničnej politike, ktorý uplatňoval už počas svojho prvého funkčného obdobia. Uprednostňuje pragmatizmus a dialóg a nedáva najavo žiadne obavy z toho, či si znepriatelí Washington alebo Západ.

Jedným príkladom je ruská invázia. Brazília vo februári podporila rezolúciu OSN vyzývajúcu na mier a stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny.

O niekoľko týždňov neskôr však Lula odmietol podpísať deklaráciu zo samitu prezidenta Bidena pre demokraciu, ktorá odsúdila ruský útok na jeho suseda. Vysokopostavený poradca uviedol, že Lula nepovažoval toto fórum za vhodné miesto na diskusiu o vojne.

Zatiaľ čo Bolsonaro presadzoval bojovo naladený izolacionizmus, Lula sa dlhodobo snažil posilniť úlohu Brazílie vo svete. Tvrdí, že Brazília – kde žije viac ľudí než v Rusku, Veľkej Británii či Francúzsku, ktoré sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN – by sa mala stať členom tohto elitného klubu.

„Brazília chce reformovať spravovanie sveta,“ hovorí pre Washington Post Celso Amorim, hlavný poradca brazílskeho prezidenta. „Chceli by sme zaviesť spravovanie, ktoré nevyzerá tak ako súčasná Bezpečnostná rada.“

Vždy mal blízko k Rusku a Číne

Lula ako brazílsky prezident v rokoch 2003 až 2010 presadzoval multipolárny svetový poriadok, ktorý by podporoval najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta bez toho, aby sa od nich vyžadovalo prijatie konkrétnych politických hodnôt.

V roku 2009 sa s vtedajším ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom, čínskym prezidentom Chu Ťin-tchaom a indickým prezidentom Manmóhanom Singhom Lula zúčastnil prvého samitu skupiny BRICS – veľkých a rýchlo rastúcich ekonomík Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky -, ktorá sa prezentuje ako alternatíva ku skupine G7.

BRICS v roku 2015 spustil svoju prvú vlastnú finančnú inštitúciu – Novú rozvojovú banku -, ktorá má byť alternatívou k Medzinárodnému menovému fondu. V roku 2021 sa k banke pripojili Spojené arabské emiráty, Uruguaj a Bangladéš. Egypt sa stal členom len minulý mesiac.

Lula má dôvod oslavovať, keďže Brazília má v inštitúcii vedúcu rolu. Šéfkou banky sa stala Dilma Rousseffová, ktorá v rokoch 2005 až 2010 pracovala pre Lulu ako poradkyňa a potom ho nahradila v prezidentskej funkcii, keď už Lula nemohol tretí raz za sebou kandidovať.

Čína a Brazília vykresľujú svoje vzájomné väzby a väzby s Ruskom ako dôsledok súčasnej globálnej situácie. Čínsky veľvyslanec v Brazílii Ču Čching-čchiao v rozhovore pre štátne médiá opísal BRICS ako „katalyzátor zmeny systému globálneho riadenia“.

Vyzýva na mierový klub

Žiadna z krajín skupiny BRICS v súčasnosti neuplatňuje voči Rusku sankcie. Intenzívnejší obchod medzi Ruskom a Čínou čiastočne pomohol oslabiť vplyv západných sankcií. Peking dokonca využil podmienky a dotlačil viac spoločností k tomu, aby obchodovali v jüane – v niektorých prípadoch im to umožnilo úplne obísť dolár.

Brazília sa spolieha na Rusko ako na hlavného dodávateľa hnojív pre jej poľnohospodársky sektor, čo podporuje jej rastúci vývoz do Číny. Ruský obchod s Brazíliou a Čínou dosiahol v roku 2022 rekordné hodnoty.

Niekoľko hodín pred Lulovým príchodom do Šanghaja čínske štátne médiá informovali, že brazílska pobočka čínskej štátnej banky vykonala svoju prvú cezhraničnú transakciu v čínskej mene. Brazílska centrálna banka tento mesiac informovala, že jüan predstihol euro a stal sa druhou najväčšou medzinárodnou rezervnou menou krajiny.

„Zo strany Číny vidíme čoraz väčšiu kapacitu konať ako alternatíva [voči Západu] a rozvíjať diplomatické spojenectvá,“ hovorí Margaret Myersová, riaditeľka programu pre Áziu a Latinskú Ameriku vo washingtonskom think tanku Inter-American Dialogue. „BRICS je pri tom čoraz dôležitejší a Lula ako zakladateľ skupiny bude chcieť posilňovať túto víziu.“

Lula sa v Číne stretol aj so zástupcami čínskeho výrobcu elektromobilov BYD, ktorý by mal prevziať bývalú fabriku Fordu v severovýchodnom brazílskom štáte Bahia.

Lula opakovane naznačil, že Ukrajina tiež nesie zodpovednosť za vojnu – a to tým, že sa bráni. „Ak jeden z dvojice nechce, potom tí dvaja nemôžu bojovať,“ povedal Lula podľa serveru Politico na januárovej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Počas marcového virtuálneho stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským Lula zopakoval svoje výzvy na vytvorenie „mierového klubu“ nezúčastnených krajín, ktorý by sprostredkoval dialóg medzi Ruskom a Ukrajinou. Keď Lula vo februári navštívil Joea Bidena, táto myšlienka sa veľmi neujala.

Rozvíjajúci sa obchod

Lula sa dočkal srdečného privítania v Číne už počas svojho prvého funkčného obdobia, keď prišiel na dve návštevy. S vtedajším čínskym lídrom Chu Ťin-tchaom mal mimoriadne blízky vzťah.

Keď bol Lula prvý raz prezidentom, brazílska ekonomika zažila rozmach. Z veľkej časti boli dôvodom rastúce ceny komodít a ich predaj do Číny. Keď Lula v roku 2003 nastúpil do úradu, medzi oboma krajinami neexistoval prakticky žiadny obchod.

O šesť rokov neskôr však už bola Čína najväčším brazílskym obchodným partnerom. Podľa štatistík brazílskej vlády tento objem obchodu vlani presiahol 150 miliárd dolárov (136,7 miliardy eur), a to najmä vďaka poľnohospodárskym komoditám ako hovädzie mäso či sójové bôby.

Ministri brazílskej vlády a lídri tamojšieho biznisu – vrátane vedúcich predstaviteľov popredných brazílskych vývozcov hovädzieho mäsa a sóje – uplynulý mesiac vycestovali do Číny, aby uzavreli dohody s čínskymi firmami. Brazílsky minister poľnohospodárstva Carlos Fávaro sa stretol s čínskym šéfom colnej správy Jü Ťien-chuaom.

Po tomto stretnutí Peking formálne zrušil zákaz dovozu brazílskeho hovädzieho mäsa, ktorý Brazília dobrovoľne prijala vo februári po nahlásení prípadu choroby šialených kráv. Počas 29 dní bez možnosti vyvážať do Číny brazílski exportéri podľa miestnych médií prišli o približne 25 miliónov dolárov denne (22,8 milióna eur).

Čínske ekonomické médium Caixin tiež informovalo, že čínske colné úrady schválili vývoz z deviatich ďalších podnikov na spracovanie hovädzieho mäsa a hydiny. Ďalších 50 podnikov v súčasnosti úrady kontrolujú.

Očakáva sa, že ďalšie dohody budú zahŕňať čínske investície do špičkových technologických kapacít v Brazílii vrátane solárnych energetických zariadení a nového pozorovacieho satelitu, ktorý dokáže monitorovať Amazonský dažďový prales aj pri zamračenom počasí.

Súčasťou agendy je zrejme aj klimatická zmena. Si Ťin-pching vyjadril čínsky záväzok znížiť emisie uhlíka, zatiaľ čo Lula prisľúbil zastaviť odlesňovanie Amazónie, ktoré Bolsonaro podporoval.

Poradcu poslal za Putinom

„Lula zatiaľ môže povedať: ‚Som jednoznačne za rekonštrukciu. Brazília je späť‘,“ hovorí Oliver Stuenkel, politológ z Fakulty medzinárodných vzťahov na univerzite Fundação Getulio Vargas v São Paule. „Sme konštruktívnym partnerom, pokiaľ ide o posilňovanie multilaterálneho systému. V rámci boja proti klimatickej zmene chceme byť poskytovateľom globálnych verejných statkov.“

Peking privítal návštevu Lulu nielen ako príležitosť na prehĺbenie hospodárskych vzťahov oboch krajín, ale aj na posilnenie snáh Si Ťin-pchinga dostať Čínu do pozície globálneho lídra, ktorého nebude obmedzovať Washington. Súčasťou tohto úsilia bolo aj sprostredkovanie stretnutia zástupcov Saudskej Arábie a Iránu v Pekingu a predstavenie 12 zásad na ukončenie vojny na Ukrajine.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin nazval návštevu Lulu príležitosťou „priniesť viac pozitívnej energie do solidarity, spolupráce a spoločných reakcií rozvíjajúcich sa krajín na globálne výzvy“.

Lula sa tiež stavia do pozície potenciálneho mediátora medzi Moskvou a Kyjivom.

Tento mesiac poslal svojho hlavného poradcu Amorima do Moskvy na stretnutie s Vladimirom Putinom. Amorim pred cestou pre Washington Post povedal, že diplomatické riešenie vojny je možné.

Amorim tvrdí, že Lulova vláda verí v dialóg a snaží sa ísť príkladom.

Keď však Amorim dostal otázku, či by Brazília mohla zohrávať úlohu pri presadzovaní demokratických noriem, odpovedal: „Presadzovanie je zlé slovo.“